SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Za tú vašu slovenčinu

Björnstjerna Björnsona ako autora hymny pozná v Nórsku každý školák. Aj bez toho, že by na to mali zákon, spievajú Nóri o láske ku svojej krajine často a radi, dokonca aj pred jedlom.

(Zdroj: wikimedia.com)

Ak ste v Nórsku okolo ich sviatku ústavy 17. mája, vypočujete si ich hymnu toľkokrát, že sa pomaly naučíte naspamäť jej slová: „Ja, vi elsker dette landet..."

Björnson sa pri tomto sviatku spomína síce každoročne, tentoraz však prepukla takmer björnsonománia. Ku stému výročiu smrti laureáta Nobelovej ceny za literatúru z roku 1903 vyrobili nielen hrnčeky s jeho portrétom či početné letáčiky, ale predovšetkým opravili jeho dom v Aulestade.

Báseň zo Slovenska

Drevený dom bol z veľkej časti postavený nanovo, podľa starých vzorov boli do domu vyrobené napríklad aj textilné tapety.

Pre Marit Björnsonovú Barkbuovú bola rekonštrukcia domu jej pradedka veľmi emotívnou záležitosťou. „Neuveriteľné, je to také, aké to bývalo!" tešila sa pravnučka. S bratom vyrastali na farme pri dome. V múzeu, na ktoré sa rodinné sídlo Björnsonovcov prerobilo už v tridsiatych rokoch minulého storočia, robila kedysi sprievodkyňu.

Marit Björnsonová Barkbuová drží pod pazuchou obraz z Černovej, ktorý chce múzeu podarovať. Slovensko navštívila pri výročí tragických udalostí z roku 1907 a prekvapujúco vôbec nie je sama, ktorá vie, kde sa Slovensko nachádza.

To, že sa Björnson po krvavom potlačení černovskej demonštrácie zastal práva Slovákov na vlastný jazyk a sebaurčenie, spomenuli v prejavoch pri otvorení múzea úplne všetci - od ministerky kultúry až po zapálenú riaditeľku múzea Maihaugen, pod ktorú expozícia v Aulestade patrí.

SMV-0605-024C-dom.JPG

Plagát s nadpisom Za tú našu slovenčinu, na ktorom je Andrej Hlinka odvádzaný policajtmi, celý popísaný Björnsonovými poznámkami, uchovávajú v Národnej knižnici v Osle a jeho reprodukcia sa dostala aj do reprezentatívnej publikácie o Björnsonovi, vydanej tento rok.

Ani miestna sprievodkyňa v múzeu nezabudne pripomenúť, že obrus na klavíri, na ktorom hrával aj Edvard Grieg, Björnsonovi poslali ženy zo Slovenska.

Keď v polovici mája otvárala zrekonštruované múzeum kráľovná Sonja, viala nad Aulestadom aj slovenská zástava. Domáci tvrdili, že takto by to určite pripravil aj Björnson. Sám totiž s nadšením pri rôznych príležitostiach vyvešiaval pri svojom dome zástavy. Hoci patril k vášnivým zástancom nezávislosti Nórska, najčastejšie to boli okrem domácej aj vlajky Dánska či Švédska.

Intelektuálny azyl

Aulestad je pre Nórov takmer posvätným miestom, celý areál aj s malým amfiteátrom slúži zároveň ako kultúrne centrum.

Usadlosť nájdete pár kilometrov na severozápad od Lillehammeru, mestečka, ktoré sa dostalo do povedomia hlavne vďaka zimným olympijským hrám v roku 1994.

Dom na vŕšku - ako je tu zvykom - obkolesuje len niekoľko hospodárskych a servisných budov. Z terasy mal básnik, politický vizionár a neformálny ombudsman vtedajšej doby skutočne nádherný výhľad do údolia. Z Osla sa sem utiekal do akéhosi intelektuálneho azylu pred politickými kontroverziami, do ktorých sa - treba povedať - sám aktívne zapájal.

V dome, ktorý obýval so ženou Karolínou a deťmi, je stále všetko tak, ako to bývalo za jeho života. Atmosféru vtedajšej doby najlepšie približuje obraz dánskeho maliara Pedera Severina Kroyera, na ktorom vidíme elegantnú spoločnosť so záujmom počúvajúcu rozprávanie charizmatického Björnsona. K oduševneným rečiam patrilo zjavne aj dobré víno a jedlo. Miestni nadšenci udržiavajú teda nielen literárnu, ale aj gastronomickú pamiatku svojho veľkého suseda. Zdravá mrkvová polievka, biely nesladený puding, vyklopený z formičky v tvare leva, či steak z losa podľa receptov z ich domu... aj to sa tu chráni ako súčasť björnsonovského odkazu.

Vášnivý workoholik

Björnson bol posadnutý prácou. Posielal toľko listov, že miestna pošta si musela nechať vyrobiť na jeho korešpondenciu samostatnú tašku, ktorá sa dnes stala súčasťou jeho múzea. Vytvoril ďalšie desaťtisíce článkov, stovky piesní, viac ako dvadsiatku drám, romány i poviedky. Okrem jeho Sedliackych poviedok vyšla v slovenskom preklade aj kniha s názvom Arne, básne a polemiky.

Björnson sa spolu s Ibsenom pokladajú za zakladateľov národnej drámy. „Ibsen bol lepší. Björnson písal asi priveľmi rýchlo," hovorí triezvo o svojom príbuznom Barkbuová. Dodáva, že pradedovým najlepším dielom bol zrejme jeho život.

2.JPG

Björnson hneval vtedajších mocných nielen podporou nórskej samostatnosti, ale aj kritikou štátnej cirkvi pre jej dogmatizmus a konzervativizmus, či s neskrývaným obdivom k objavom Charlesa Darwina a Herberta Spencera.

Mnohé darčeky a vzácne výšivky v jeho dome pochádzajú od predstaviteliek ženských hnutí, s ktorými bol ako podporovateľ volebného práva pre ženy vo veľmi úzkom kontakte. S poniektorými vraj až v priveľmi úzkom.

Multikulturalizmus

Björnson až desať rokov strávil v Ríme, kde si získal početných umeleckých priateľov i priateľky. Aj jeho dom pripomína viac európske ako tradičné nórske sídlo.

Zjavnú progresivitu domáci nadšene demonštrujú aj na vybavení jeho domácnosti. Elektrinu z vlastnej vodnej elektrárne mal v dome zavedenú o desať rokov skôr ako zvyšok údolia. Z Talianska si doniesol prvý bojler, dom bol vybavený systémom zvončekov pre každú izbu.

Barkbuová tvrdí, že Björnsona vnímajú sami Nóri viac ako básnika a literáta a že až teraz - pri príležitosti jeho výročia - sa viac dozvedajú aj o jeho politickej činnosti na podporu politických i národnostných menšín.

Príznačné je, že dnes sa aj vo vidieckom prostredí Aulestadu medzi školákmi nájdu deti z imigrantských rodín.
Okolo jeho pamätníka sa počas slávnosti motal najmladší z rodu Björnsonovcov Martin - v ruke stískajúc letáčik s portrétom svojho slávneho predka. Ustrážiť sa ho pokúšala jeho mamička - Vietnamka.

Rok Björnsona sa symbolicky skončí 8. decembra, presne na výročie jeho narodenia. Jeho pohrebu sa v roku zúčastnilo 75-tisíc ľudí, bola to určite jedna z najväčších smútočných slávností v dejinách Nórska.
„Dobro a krása" mali byť jeho posledné slová.

Cestu redaktorky do Nórska podporilo Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku.

SMV-0605-024C-cernova.JPG

Prvý máj na nórsky spôsob

17. máj je deň, keď si Nóri pripomínajú prijatie ich prvej ústavy v roku 1814 a zároveň zvolenie dánskeho princa Kristiána Frederika za svojho kráľa. Je to aj rodinný sviatok, počas ktorého dospelí plnia želania svojich detí.

Nóri sú hrdí na to, že svoj najväčší štátny sviatok neslávia vojenskými prehliadkami, ale sprievodmi školákov. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj prevetranie národných krojov. Zaobstaranie vyšívaného bunadu je u nich takmer celoživotnou investíciou, Nóri to však považujú za svoju národnú povinnosť. Žena, ktorá na Deň ústavy nemá na sebe kroj, pochádzajúci najlepšie z jej rodnej oblasti, má spoločenský problém.

1.JPG

Atmosféra podfarbovaná dychovkami pripomína naše niekdajšie Prvé máje, len v lokálnejšom a spontánnejšom podaní. Mestami a mestečkami v tento deň prechádzajú nielen detičky hrdo držiace vlajky svojich škôl a lížuce lízanky v národných farbách, ale aj rozjarené sprievody maturantov. Červené montérky, na ktoré zbierajú podpisy svojich náhodných sympatizantov, sú tradičným oblečením pre dievčatá aj chlapcov. Manifestácia dospelosti sa nezaobíde bez recesie, pomaľovaných starých áut či výbuchov petárd.

Björnson patril k tým, ktorí aktívne podporovali vznik tradície detských sprievodov. Deti v časoch búrlivého národného obrodenia posielali do ulíc aj ako akýsi živý štít. Traduje sa, že deťom, ktoré na Deň ústavy do Björnsonovho domu zavítali s procesiou, ponúkal angažovaný autor motivačne vzácnu čokoládu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  3. Agrokomplex 2022
  4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 628
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 701
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 209
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 386
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 268
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 142
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 914
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 079
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Erika Kladna: Australský outback
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 556
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 489
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 015
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 085
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 893
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 789
  7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 788
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 663
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu