Bociany sú verné svojmu hniezdu

Nedávno sa v tlačových agentúrach objavila správa, že neďaleko štadióna, ktorý bude čoskoro dejiskom majstrovstiev sveta vo futbale, zahniezdili bociany.

Milá informácia vždy poteší, nehovoriac o tom, že niečo podobné sa v Južnej Afrike nedeje bežne. Bociany tam síce pravidelne prilietajú zimovať, no na leto sa sťahujú do Európy. A k nám tento rok prileteli tak, ako to nevídať každý rok.

Nedávny výlet za bocianmi nám prekazili veľké dažde. Keď ustali, vybrali sme sa k rieke Morave, obklopenej lužnými lesmi a mokraďami. Tento zelený raj v blízkosti ľudských obydlí je bociany veľmi obľúbujú. Oázu ticha a pokoja, označenú aj tabuľou s nápisom Zákaz rušenia bocianov, spochybňuje v týchto dňoch len búrlivý tok mútnej rieky, ktorá sa valí preplneným korytom.

Bocianie hniezda na stĺpoch pri lese, ktoré sme mali vytypované, sú aj tento rok obsadené svojimi obyvateľmi, no bližšie k nim sa pre zaplavené územie dostať nevieme. Vidíme vykúkať samičku, pravdepodobne sediacu na vajíčkach. Samčeka nevidno, zrejme zháňa v okolí potravu. Žiab je tu, hlavne teraz, keď je tak vlhko, určite dosť. Našou túžbou je vidieť aj najväčšiu kolóniu bocianov v strednej Európe hniezdiacich na stromoch. Tá už neleží na našom území, ale je to len kúsok, pri rakúskom Marcheggu. Hniezdia ich tu v jednom spoločenstve desiatky, za priaznivých podmienok ich vidno húfne loviť na priľahlých priestranstvách.

Zapálené lýtka

Na Slovensku úspešne hniezdi priemerne 1000 až 1200 párov bocianov, ktoré v sezóne reálne vychovajú svoje mláďatá. Najväčšie hniezdiská u nás nájdeme na Východoslovenskej rovina, v Košickej a Bodvianskej kotline, Rimavskej a Lučenskej kotline, početné hniezda možno nájsť priamo vo východoslovenských obciach. Na západe sú v okolí Bratislavy, Rusoviec, Devínskej Novej Ves a nive Moravy a napokon v obciach na juhu Slovenska.

Situácia okolo tohtoročného príletu bocianov je neobvyklá. Mnohé síce dodržali platný cestovný poriadok a medzi prvými doleteli v tretej dekáde marca, lenže od polovice apríla to začalo vyzerať tak, že značný počet hniezd zostane prázdny. Až začiatkom mája doleteli do Európy, teda aj na naše územie, mladšie dospievajúce bociany. „Povedal by som, že sa im zapálili lýtka a zachcelo sa im hniezdiť, preto využili aj hniezda prázdne už niekoľko rokov a zasadli na ne. Je to fajn, som zvedavý na výsledky. Mláďatá budú tento rok opúšťať hniezda na dvakrát. Prvé vyletia niekedy v polovici júla a mláďatá oneskorencov až v polovici augusta,“ hovorí ornitológ Miroslav Fulín z Moldavy nad Bodvou.

Bocian biely je jeden z najznámejších vtáčích druhov. Dá sa povedať, že sto percent ľudí vie, o akého vtáka ide. Zámer skúmať ho vznikol už pred viacerými desaťročiami, začiatky sú spojené s prvým sčítaním hniezd v roku 1934. Od tých čias uskutočnil ďalšie sčítanie doktor Stollmann v rokoch 1956, 1968 a 1974. Na jeho podnet sa do problematiky ochrany bocianov zapojili širšie skupiny odborníkov i dobrovoľníkov. Prelomové bolo prvé stretnutie v roku 1982 v Starých Horách, kde sa vytvorilo nezáväzné spoločenstvo dobrovoľníkov, ktoré sa v rokoch 1984 a 1994 zúčastnilo na medzinárodnom sčítaní hniezdiacich párov bociana bieleho.

obr_01.jpg

Ekovýchovný program Bocian usporadúva rôzne putovné výstavy o bocianoch,
Deň bociana, výstavy literárnych, výtvarných, modelárskych či cukrárskych
detských prác, zapája deti aj do pozorovania hniezd a usporadúva detské
konferencie. Tento rok sa zameriava na problematiku bocianov a elektrických
stĺpov. Na snímke vľavo gestor programu RNDr. Miroslav Fulín, CSc. s deťmi
počas aprílového krúžkovania vtákov na ornitologickom stacionári Drieňovec

Medzi ľuďmi menej predátorov

Prečo bociana každý pozná? Predovšetkým preto, lebo tento veľký vták žije v blízkosti ľudí, v kultúrnych regiónoch. Prechod z prírodného prostredia medzi ľudí sa udial pred niekoľkými sto rokmi. Kým sa krajina nezačala pretvárať a nevznikli ľudské sídla, bociany hniezdili v kolóniách lužných lesov. Ľudské obydlia často vznikli práve na miestach, kde boli predtým bocianie hniezdiská. A tak si neskôr bociany začali stavať hniezda rovno na komínoch domov. Ukázalo sa, že sú pre ich hniezdenie bezpečnejšie, lebo tam číha menej predátorov a prirodzených hrozieb. Podobné dôvody na nový život v blízkosti ľudí mali napríklad aj holuby hrivnáky, straky či myšiarky ušaté.

Po elektrifikácii začali bociany využívať na stavbu svojich hniezd stĺpy elektrického vedenia, s čím však prišla nová hrozba. Najmä mláďatá počas vyletovania narážali na elektrické drôty, krídlami prepojili prúd a hynuli. Bocianie hniezda teda ľudia postupne začali premiestňovať z aktívnych stĺpov elektrického vedenia na samostatné stĺpy v blízkosti pôvodného miesta, prípadne vytvárali umelé hniezdne podložky a vykladali ich na samostatné stĺpy, aby bociany mohli bezpečne vyhniezdiť.

Zaručená sexuálna výchova

Miestne kroniky sa začali napĺňať údajmi o tom, kedy bociany do obce prileteli a ako sa im darilo. Bocian sa stal obľúbeným vtáčím druhom, a tak prišla na svet i povera, že nosí deti. „Nikde som sa nedopátral k rozumnej odpovedi, takže prikladám svoju verziu, ktorej základ sa odvíja od rečí ľudí, s ktorými som sa na túto tému v dedinách bavil,“ hovorí Miroslav Fulín. Podľa jeho zistení sa deväťmesačné tehotenstvo ženy mohlo začať v čase ukončenia jesenných poľných prác, teda koncom augusta, keď sa vykopávali zemiaky a zvážalo seno do stodôl.

Žena sa mohla na tejto činnosti v ranom štádiu tehotenstva aktívne podieľať, aby sa potom, počas zimy plod vyvíjal bez enormnej záťaže. Na ďalší rok mohla byť gazdovi opäť k dispozícii, lebo dieťa sa narodilo ešte pred začiatkom jarných prác na poli, čiže koncom marca až začiatkom apríla. A práve vtedy k nám prilietajú bociany. Starším súrodencom teda nebolo treba nič vysvetľovať a z hľadiska sexuálnej výchovy bolo všetko jasné – priletel bocian a doniesol do domu dieťa.

obr_02.jpg

Treba sa lepšie prizrieť – v korunách stromov sú hniezda najväčšej kolónie
bocianov bielych v strednej Európe neďaleko pri rakúskom Marcheggu. Hniezdi
ich tam niekoľko desiatok. Cestu za nimi nám skrížili rozsiahle májové záplavy

Slovenský Bocianopolis

Všeobecné povedomie medzi ľuďmi urobilo z bociana akúsi vlajkovú loď pre ochrancov vtákov. Rozhodli sa dokonca vytvoriť elektronický atlas bociana bieleho na Slovensku. „Vytvorili sme databázu všetkých bocianích hniezd, nielen obsadených, ale aj prázdnych funkčných, aj takých, ktoré zanikli, prípadne aj potenciálnych nových hniezd, ktoré sú pripravené na stĺpoch v podobe hniezdnych podložiek. Okrem toho, že máme prehľad o tom, kde sa nachádzajú, získavame z nich údaje, kedy jeho obyvatelia prilietajú a aký počet mláďat každý rok vychovajú,“ hovorí Ján Gúgh. Atlas bocianov na webe vás prekvapí ako živá a zábavná stránka. Každé hniezdo na Slovensku tu má svoju adresu – tá je určená regiónom, názvom obce, názvom ulice, číslom či opisom miesta, kde sa nachádza, prípadne menom človeka, ktorý hniezdo monitoruje.

Napríklad: Zemplínske Hradište, okres Trebišov, hniezdo číslo 2351, na stĺpe elektrického vedenia pri rímskokatolíckom kostole, obsadené, rok 2009, deň príletu 1. apríl, počet mláďat 1, pozorovateľ Valéria Krištofová. Mimochodom, v tejto dedinke hniezdi najviac bocianov na celom Slovensku, ornitológovia ju volajú Bocianopolis. Nachádza sa tu 24 hniezdnych podložiek, z ktorých je tento rok obývaných pätnásť. Ktorékoľvek z hniezd v databáze si môžete adoptovať, čiže prispieť naň symbolickou sumou desať eur.

Mláďatá online

Keď si teda na webe klikneme konkrétnu bocianiu adresu, otvorí sa nám hniezdna karta, na ktorej sa zbierajú údaje o hniezde podľa jednotlivých rokov, pri každom sa zobrazí história spätne od roku 2000. Na základe záznamu o počte vyletených mláďat, ktoré reálne opustili hniezdo, sa potom počítajú priemery na jeden bocianí pár. Ak hniezdilo úspešne v danom roku povedzme tisíc párov, ktoré vychovali dokopy tritisíc mláďat, tak priemerný počet mláďat na jedno hniezdo je tri. Tieto údaje sa potom ďalej vyhodnocujú. Z jarných príletov sa generuje na stránke krivka, ktorá určuje, kedy vrcholí prílet bocianov na Slovensko v danom roku.

Počas momentálne prebiehajúcej obnovy databázy je už zavedená aj online kamera, cez ktorú možno sledovať vybrané hniezdo, snímané každé štyri sekundy. Tento rok je to hniezdo v Brzotíne a v súčasnosti v ňom párik bocianov už vychováva tri mláďatá. Nie pri všetkých hniezdach, ktoré sa v databáze nachádzajú, sú uvedené všetky súradnice. Môže sa stať, že jeden z páru počas zimovania zahynul a starý partner si nájde nového, ktorý je ešte pohlavne nezrelý, a tak si spolu len postavia hniezdo, ale nezahniezdia.

obr_03.jpg

Takto sa hniezdi v Španielsku – po Poľsku je to krajina
s najväčším počtom hniezdiacich bocianích párov v Európe

Guma nie je užovka

Elektronický atlas bocianov eviduje na Slovensku dnes 2444 hniezd, počty sú presné zatiaľ na 95 percent. Mnohé sú obsadené aktívne, niektoré staré a opustené. „Ich monitorovanie je hodnotné aj z vedeckého a ochranárskeho hľadiska. Môžeme vďaka tomu sledovať, ako bociany reagujú z dlhodobého hľadiska na klimatické zmeny, ako sa správajú, ako často sa kŕmia a čím,“ hovorí Ján Gúgh. Keďže naokolo sa vždy nachádza veľa odpadu, stáva sa napríklad, že bociany prinesú mláďatám ako potravu napríklad kus duše z kolesa bicykla, zahodenú niekde v mokradi, v domnienke, že je to užovka. Vlani sa v podobnej situácii podarilo bociany zachrániť. Odpad je nebezpečný aj pri stavbe hniezda.

Bociany si každú jar nadstavujú hniezdo a zbierajú na to suchý materiál. Stane sa, že prinesú kúsok igelitu, špagát alebo silon, do ktorých sa mláďatá môžu zamotať. Zásadným problémom však začína byť obmedzený stav potravy. Limituje ho čoraz častejšie pestovanie plodín, ako sú repka, slnečnica či kukurica, v ktorých bocian neloví alebo v nich nenachádza potravu. „Priestory, v ktorých by potravu mohol nájsť, naopak zarastajú inváznymi rastlinami ako zlatobyľ, slnečnica hľuznatá, netýkavka žľaznatá, boľševník, rudbekia, pohánkovec či ambrózia, ktoré nikto nelikviduje, hoci to legislatíva nariaďuje, a okrem alergických vplyvov na ľudí degradujú lovné teritóriá, nielen v prípade bociana.“ vysvetľuje Miroslav Fulín.

Súboje o hniezdo

Nové hniezdne podložky, čakajúce na nájomníkov, často inštalujú nadšenci, ktorí chcú, aby v blízkosti ich obydlia zahniezdili bociany. Radi sledujú ich správanie a tešia sa z úspešnej výchovy mláďat. Väčšinou prilieta do hniezda najprv samček, ktorý ho upravuje a čaká na samičku. Samička prilieta s dvojdňovým omeškaním, čo však závisí aj od počasia a kŕdľov, s ktorými letí. Ak sa omešká o čas, keď samca prejde trpezlivosť čakať na ňu, tak sa samec začne zaujímať o všetky ostatné bociany prelietajúce krajinou. Klepoce zobákom a rozťahuje krídla, aby si našiel partnerku. Tou sa môže stať mladá, práve pohlavne dospievajúca samička, ktorá sa vracia po dvoch rokoch strávených v Afrike do svojho rodiska.

„Pohlavne dospievajú po troch rokoch, ale poznám prípady, že už aj po dvoch rokoch sú schopné reprodukcie. Je to ako s dnešnou generáciou mladých – plodiť by plodili, ale dospelosť im často chýba,“ hovorí žartom Fulín. Dodáva, že ak takáto samička nastúpi do páru a znesie vajíčka, môže sa stať, že doletí tá pravá, ktorá sa nenechá mladou vystrnadiť a začne sa súboj o hniezdo. V niektorých prípadoch si to odnesie aj znáška. „Hovorí sa, že bociany sú verní partneri, ale správnejšie je povedať, že sú verní svojmu hniezdu.“ Ak si bocian predsa len napokon nezoženie v čase vhodnom na zahniezdenie náhradného partnera, po čase opustí hniezdo, potuluje sa po poliach v okolí, až sa dá do migračného kŕdľa s inými bocianmi a čaká do konca sezóny na odlet do Afriky.

obr_04.jpg

Zimovisko bocianov v Tanzánii

Čierna populácia narastá

Bociany patria medzi brodivé vtáky. Obľubujú mokrade, mokré lúky, močiare, záplavové územia, plytké rybníky, kde nachádzajú počas hniezdenia dostatok potravy vo forme malých rybiek, obojživelníkov, žiab, červíkov, na lúkach lovia hraboše a pomáhajú tak ničiť škodcov. Bociany začínajú migrovať začiatkom augusta. Lietajú vo väčších zoskupeniach, dospelé páry s mláďatami sa spájajú v rámci regiónov do väčších migračných celkov alebo sa postupne pridávajú ku kŕdľom tiahnicim zo severu.

Najsilnejšia populácia bocianov v Európe hniezdi v Poľsku (niekoľko desiatok tisíc) a Španielsku, veľa ich je aj v Litve, Bielorusku a na obr_05.jpgUkrajine, smerom na sever ich počet ubúda. Cez naše územie tiahnu severnejšie kŕdle, a tak je stále šanca na doplnenie jedincov do párov, kde došlo k úhynu partnerov. Väčšina bocianov lieta východnou migračnou trasou dolu Maďarskom, Rumunskom, cez Čierne more, Bospor, Blízky východ, Červené more až do zimovísk v Južnej Afrike. Cesta im so zastávkami trvá dva až tri mesiace. Práve počas migračných ciest na nich striehne veľa nebezpečenstiev, napríklad pred dvoma rokmi na jeseň sa v Saudskej Arábii zabilo 150 bocianov bielych a je vysoký predpoklad, že všetky leteli z východného Slovenska, pretože dve mláďatá boli okrúžkované našimi krúžkami. Príčinou ich smrti bola púštna búrka, počas ktorej sa dostali do priestoru medzi vodiče vysokého napätia a spôsobili výboje, ktoré ich zabili.

Vďaka krúžkovaniu vtáctva je potvrdeným rekordérom zo slovenských bocianov obyvateľ hniezda na východnom Slovensku, ktorý letel na juh Južnej Afriky dokopy takmer desaťtisíc kilometrov. Počet bocianov bielych (Ciconia ciconia) na našom území mierne klesol v posledných rokoch a má pomaly klesajúcu tendenciu. V roku 2009 bolo 1061 hniezdiacich párov, naopak počet bocianov čiernych (Ciconia nigra) stúpol. Presné číslo nie je známe, ale predpokladá sa 600 párov.
Na bociana – spoločníka starší ľudia nedajú dopustiť

Miroslav Fulín je garantom výchovnovzdelávacieho projektu o bocianoch. Anketa ukázala, že deti a mládež reagujú na túto tému jednoznačne pozitívne, hoci s čoraz nižšími znalosťami o prírode vôbec. Pozitívne reagujú aj starší ľudia, hlavne na dedinách. Mnohí z nich stratili príbuzenstvo alebo sa im mladí odsťahovali, a tak vnímajú bociany ako svojich spoločníkov počas dňa.

Vedia o každom pohybe bociana, je to ich partner, na ktorého nedajú dopustiť. „Aj preto ma mrzí, ak pre malichernosti bocianom zhodia hniezdo prevádzkoví pracovníci alebo aj obecní poslanci len preto, že tam chcú mať postavený na dva dni kolotoč počas jarmoku a vedia, že by sa dostali do konfliktu so zákonom o rušení chráneného druhu,“ vraví ornitológ. Urobia to vraj rafinovane pred hniezdnou sezónou, dokonca s požehnaním „odborníkov“ z odboru životného prostredia a bez ponuky vhodného náhradného riešenia, ako sa to naposledy stalo s hniezdom v Sabinove.

Druhú skupinu staršej generácie tvoria zbohatlíci, ktorým prítomnosť hniezda, hoci nie priamo na vlastnom pozemku, prekáža už len tým, že bocian klepoce zobákom. Takí si dnes vybavia, aby aj zo susedovho pozemku bolo hniezdo odstránené.
Ďalšie bocianie rekordy

Historicky sú známe aj prípady 25-ročných bocianov. Na Slovensku poznáme dvadsaťročného bociana na hniezde v Bátke v okrese Rimavská Sobota. Vek sa určuje podľa krúžkovania. obr_06.jpgZaznamenáva sa dátum krúžkovania, miesto a číslo krúžku. V poslednom období sa priemerný vek bocianov skracuje na 12 až 15 rokov, čo spôsobujú okrem prirodzeného úhynu hlavne nástrahy vo forme elektrických vedení, stĺpov smrti, strelcov, lovcov a poľovníkov, dopravy, chemizácie v poľnohospodárstve. Najstaršie hniezdo u nás, užívané už niekoľkými generáciami bocianov bez prerušenia, je obsadené vo Vranove nad Topľou, časť Dlhé, číslo 555. Stojí tak, ako bolo postavené na začiatku – na komíne starého rodinného domu od roku 1935. Donedávna najstaršie bolo hniezdo z roku 1910 v Brezovici v okrese Sabinov, no pred dvoma rokmi ho majitelia pri oprave strechy zhodili.
Ekovýchovný program Bocian

Od roku 2003 funguje program Bocian s podporou lichtenštajnskej nadácie Ciconia. Spolupracuje s environmentálnymi aktivistami pri správach chránených krajinných oblastí a národných parkov. Na rôznych miestach Slovenska realizuje každoročne putovné výstavy o bocianoch, Deň bociana a výstavy literárnych, výtvarných, modelárskych či cukrárskych detských prác. V poslednom období zapája deti do pozorovaní hniezd a vedie ich k starostlivosti o hniezdo, usporadúva detské konferencie. Tento rok zameriava svoje aktivity na problematiku bocianov a elektrických stĺpov, rozvodov a elektrovodov, ktoré podporil nadačný fond Východoslovenskej energetiky, spravovaný Karpatskou nadáciou.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 12 553
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 453
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 052
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 390
  5. Moskva alebo Petrohrad? 2 831
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 626
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 336
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 320
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 815
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 733