V obrovskom Nansenovom parku okolo Telenor Arény vybudovanej z bývalého letiska, ale aj v centre mesta boli po celý tento týždeň stánky plné hudby. Nóri Eurovíziu milujú, dokonca nielen vtedy, keď sa koná v Osle.
„Skoro ako Bratislava!" poviete si, keď sa prechádzate po Karl Johans Gate, ktorá je centrálnou pešou zónou Osla, ústiacou do parku Spikersuppa. Ten môže charakterom niekomu pripomenúť bratislavské Hviezdoslavovo námestie. Z jednej strany je ohraničený ich presláveným parlamentom - Stortingetom, z druhej strany univerzitou a Národným divadlom, za ktorým sa skrýva kráľovský palác Slottet.
Hoci sa rušnosť ulíc 550-tisícového Osla skutočne nedá porovnať s inými európskymi hlavnými mestami, tamojšie múzeá či kultúrne akcie vás môžu zmysluplne zamestnať na celé týždne. Potešení budú z Osla odchádzať hlavne tí, ktorí si uchovali dobrodružného ducha, lebo Nóri dali svetu tých najslávnejších dobyvateľov a moreplavcov a vedia si ich uctiť.
Fram i Ra
Fľaša Aquavitu, stará lekárnička, rafinované ďalekohľady i navigačné prístroje, eskimácke skulptúry polárnych medvedíkov, pútavá séria fotiek Roalda Amundsena z jeho výpravy na južný pól 1910 - 1912 či pamiatky na cestu Fridtjofa Nansena do Arktídy, ale predovšetkým samotná loď Fram (Vpred) z roku 1892, ktorej sa podarilo dostať najďalej na sever aj na juh zo všetkých drevených lodí - to všetko čaká na návštevníkov múzea Fram na polostrove Bydgoy, kam sa dostanete aj loďou z nábrežia pri radnici.
V jeho tesnej blízkosti je múzeum Kon-Tiki venované ďalšiemu známemu Nórovi Thorovi Heyerdahlovi. V ňom nájdete zas fascinujúci originál balzovej plte, ktorá sa preplavila cez Pacifik z Peru na ostrovy Polynézie, i lode Ra II vyrobenej podľa starých egyptských vzorov z trstiny, s ktorou Heyerdahl preplával cez Atlantik. Obe múzeá majú nádhernú atmosféru a postavia vás do pozoru pred odvahou a vytrvalosťou odvážlivcov.
Ak ešte stále nebudete mať dosť lodičiek, na druhej strane ulice sa nachádza Nórske námorné múzeum. Na oddychovo pôsobiacom polostrove Bygdoy si určite netreba nechať ujsť ani Vikinské múzeum s tromi najzachovalejšími vikinskými loďami či Nórske múzeum kultúrnej histórie, ktoré prezentuje ukážky ľudovej architektúry vrátane dreveného kostolíka z roku 1200 či stredovekej sauny.
Uprostred stredovekých fárm sa budete na chvíľu cítiť ako v ruskej rozprávke. Na rozdiel od našich čisto ľudových skanzenov však Nóri prezentujú aj príklady novšej mestskej architektúry.
Boli ste už v opere?
Oslo má podobne ako Bratislava novú národnú operu. Prvú budovu špeciálne postavenú pre potreby 52-ročnej Nórskej opery a baletu postavili za neuveriteľných päť rokov od politického rozhodnutia. Hoci jej stavbe takisto predchádzali búrlivé politické diskusie, dnes sú Nóri na svoje nové divadlo veľmi hrdí. „Boli ste už v opere?" pýta sa vás v Osle takmer každý.
Od jej otvorenia v apríli 2008 si budovu prišli pozrieť štyri milióny návštevníkov, už po niekoľkých mesiacoch sa stala najnavštevovanejšou turistickou atrakciou. Jej vybudovanie je začiatkom veľkorysej rekonštrukcie starej prístavnej štvrte, v rámci ktorej sa dostane blízka dopravná tepna pod povrch a na nábrežie sa presťahujú viaceré kultúrne inštitúcie vrátane atraktívneho Munchovho múzea.
Operná budova v tvare kryštálu, ľadovca či akéhosi zvláštneho vesmírneho plavidla nezaprie v interiéri ani inšpiráciu umením starých lodiarov. Geniálnym nápadom je strecha, ktorá sa plynulo dvíha od nábrežia a vytvára akúsi umelú krajinku. Funguje ako námestie, po ktorom sa promenádujú celé rodiny. Pri koncertoch či pri veľkoplošných premietaniach divadelných produkcií sa však odrazu premení na open air terasu pre osemtisíc divákov. Ani Nóri sa však nevyhli rôznym nábehovým problémom, až v týchto dňoch konečne premiérovali pôvodnú opernú produkciu, ktorá prvýkrát využíva všetky technické možnosti nového javiska.
Stará opera.
Zelené a modré mesto
Oslo sa rozkladá na štyridsiatich ostrovoch a má 343 jazier. Lodičky nemôžete ako prostriedok mestskej hromadnej dopravy podceňovať, často je to najrýchlejšia možnosť presunu. Neuveriteľné dve tretiny plochy mesta zaberajú chránené prírodné pásma.
Známym symbolom Osla je park plný sôch jediného autora Gustava Vigelanda, ktoré s prekvapujúcou otvorenosťou reprezentujú rôzne podoby a cykly života.
Dominantou parku je Monolit s reliéfmi ľudských postáv, pod ním sa nachádza obdivuhodná fontána.
Súčasťou Osla je dokonca aj lyžiarske stredisko, ktoré pôsobí trochu ako Starý Smokovec. V Holmenkollene sa odohrávali lyžiarske súťaže už od roku 1892. Starý skokanský mostík nechali pred niekoľkými rokmi zhodiť a na jeho mieste postavili nový, ktorý sprevádzkovali len tento rok v marci. Jeho rekord je zatiaľ 139,5 metra, tribúny majú kapacitu až 50-tisíc ľudí, v blízkosti sa nachádza aj areál pre bežecké disciplíny.
Do Osla po nobelovku
V Osle by ste určite nemali vynechať ani miesta spojené s udeľovaním Nobelovej ceny mieru. Nevedno, čo viedlo Alfreda Nobela k tomu, že cenu mieru odkázal práve Nórsku. Možno chcel dať vtedajšiemu mladšiemu bratovi Švédska, niečo „menej podstatné" z nobeloviek, možno sa tak rozhodol aj pod vplyvom politického pôsobenia významného Nóra Björnstjerna Björnsona. V každom prípade sa Nóri o zveľadenie imidžu tejto ceny vzorne starajú. Nobelovo mierové centrum, ktoré sa nachádza v budove bývalej železničnej stanice, prezentuje laureátov tejto ceny na špičkovej úrovni, pritom však ľudsky a zrozumiteľne. Všetky exponáty sú nastavené tak, aby sa s nimi mohli hrať aj deti.
Pár krokov odtiaľ trčí nad prístavom budova radnice, v ktorej sa udeľovanie cien koná od roku 1990. Funkcionalistickú architektúru v anglickom „tehličkovom" štýle v jej vnútornom nádvorí poľudšťuje séria národno-romantických reliéfov s námetmi z nórskej mytológie. Jemne budovateľský ráz výzdoby hlavnej sály pripomína dobu jej otvorenia v roku 1950. S Nobelovými cenami sa spája aj Grand Café na rohu Rosenkrantz gate, kam si chodia čerství laureáti tejto ceny tradične posedieť.