Huascarán - Horolezci pochovaní pod hviezdami

Tragédia československej výpravy pod peruánskym končiarom Huascarán bola mimoriadna. Smrť tam našlo všetkých pätnásť členov expedície. Pochovala ich lavína, ktorú vyvolalo najväčšie zemetrasenie v Latinskej Amerike.

Pohľad na Huascarán z cintorína v meste Yungay

Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, hovorí známe príslovie. Horolezci s tým majú osobitnú skúsenosť. Pri každej ceste do hôr si uvedomujú, že podstupujú obrovské riziko a šťastný návrat domov nie je vôbec samozrejmosťou. Tragédia československej výpravy pod peruánskym končiarom Huascarán je však mimoriadna. Smrť tam našlo všetkých pätnásť členov expedície. Pochovala ich lavína, ktorú vyvolalo najväčšie zemetrasenie v Latinskej Amerike. Od tejto smutnej udalosti uplynie 31. mája presne štyridsať rokov.

V pozadí našej najväčšej horolezeckej tragédie v dejinách sa skrývajú politické dôvody. Československo prežívalo na prahu sedemdesiatych rokov obdobie krutej normalizácie a jeho obyvatelia si postupne zvykali na predstavu, že „dočasná prítomnosť“ sovietskych vojakov, ktorí sem vtrhli 21. augusta 1968, sa v skutočnosti predlžuje na čas neurčitý.

Práve v tomto nepriaznivom období, presne 20. novembra 1968, zrodil sa medzi libereckými horolezcami nápad pokoriť najvyššiu aljašskú a aj severoamerickú horu Mount McKinley (6194 m). Údajne sa to stalo v saune, čo by bolo celkom pochopiteľné – spomenúť si v horúcom prostredí práve na zasneženú a ľadovú Aljašku. Ako ľadová sprcha však zapôsobil aj list predsedu Československého zväzu telesnej výchovy, ktorý usúdil, že v tomto čase „nie je vhodné cestovať na územie USA“.

Onedlho prišla iná, politicky prijateľnejšia ponuka – zdolať Huascarán, najvyššiu horu Peru a jeden z najvyšších vrcholov Latinskej Ameriky, ktorý sa týči do výšky 6768 metrov (prvenstvo patrí argentínskemu štítu Aconcagua s nadmorskou výškou 6974 metrov). Práve v októbri 1969 sa totiž v Československu konal zjazd Medzinárodného zväzu horolezeckých asociácií (UIAA), na ktorom sa podarilo nadviazať kontakt s peruánskymi andinistami.

Huascarán a tiež mimoriadne náročná južná stena susedného vrcholu Huandoy, dosiaľ nepokorená americkými, britskými či argentínskymi horolezcami, to bol lákavý a atraktívny cieľ. Návrh Clubu Andinismo Peruana sa teda nedal odmietnuť. Vznikla expedícia Peru 1970 a nik netušil, aký extrémne rýchly a tragický koniec na ňu v Andách čaká.

obr_01.jpg

Časť československej horolezeckej expedície tesne pred odchodom do Peru

Komplikácie už po ceste

Expedícia s pätnástimi členmi telovýchovného oddielu Lokomotíva Liberec napokon odletela 23. apríla 1970 z Prahy do Santiaga de Chile. Do Južnej Ameriky malo pôvodne odísť až šestnásť ľudí. Nešťastníkom, či vlastne z dnešného pohľadu šťastlivcom, ktorý nemohol vycestovať, bol Jiří Bolech. „Povedali mi, že vzhľadom na moje názory nie je v záujme republiky, aby som kamkoľvek vycestoval. Výprava, teda jej členovia, posielali listy najrôznejším inštitúciám a prihovárali sa za môj odlet. Mal som dokonca vystavenú letenku, ale nikto tieto žiadosti nevypočul. Nebol som vtedy s podobnými problémami sám. Mali ich všetci členovia výpravy, ale odleteli, nikto nemohol nič tušiť.“

Už samotná cesta do Latinskej Ameriky bola komplikovaná. Výprava letela cez africký Dakar, Brazíliu, až napokon pristala po šiestich dňoch v Lime, hlavnom meste Peru. Batožina zatiaľ prekonávala vody Atlantického oceánu na palube zaoceánskeho parníka Hornbelt. Ako však vysvitlo 3. mája, keď loď dorazila do cieľa, zo šesťdesiatich piatich dební so štyritisíc kilogramami nákladu sa cestou „stratilo“ okolo štyristo kilogramov – zväčša išlo o potravu a oblečenie.

Našťastie, ostala špeciálna obuv, horolezecké odevy či variče. Len vykladanie a preclievanie vecí trvalo horolezcom do 8. mája. Napokon, presne 11. mája, výprava odišla do hôr, aby tam už o dva dni postavila základný tábor v nadmorskej výške 3850 metrov. Nachádzal sa v nádhernom údolí medzi dvoma jazerami s takmer nevysloviteľnými názvami Llanganuco a Orcococha. Oveľa lepšie znejú ich slovenské ekvivalenty – ide totiž o Ženské a Mužské jazero.

obr_02.jpg

Cintorín v Yungay dnes. Každý rok sa tu koná slávnosť
na pamiatku obetí zemetrasenia v roku 1970

Zmena plánu

Tesne pred odchodom do hôr poslal list svojej manželke horolezec a sochár Valerián Karoušek. „Už týždeň sme v Lime, ale čoskoro odchádzame do hôr, pretože sme sa dozvedeli, že Japonci, ktorí chcú ísť takisto na Huandoy, už odchádzajú z Panamy. Takže sa zrejme rozpúta bitka. Huascarán sa odkladá až na druhé miesto a chlapci pôjdu bez aklimatizácie hneď na to. Nepáči sa mi to, ale uznávam, že sa nedá nič robiť. Budem im pomáhať pri zostupe.“

Podľa listu bolo chladné a zamračené počasie, hoci nepršalo. V oblasti nespadla ani kvapka už štyridsaťtri rokov a Karoušek ju prirovnával k mesačnej krajine. O miestnych obyvateľoch konštatoval: „Peruánski Indiáni sú mlčanliví, svalnatí, Európanov zrejme neradi vidia. Ale inak, keď sa dozvedia, že sme Česi, majú celkom prívetivé oči.“

Smrť Ivana Bortela

Plány opisované v liste sa mali už zakrátko dramaticky zmeniť. Horolezci postavili 15. mája predsunutý tábor priamo pod južnou stenou Huandoy, na ktorú mali namierené. Už 18. mája sa však prihodila tragédia, ktorá, žiaľ, mala byť len predzvesťou oveľa väčšej katastrofy. Pri spiatočnej ceste z predsunutého tábora, pri prekračovaní potoka, sa priamo do vodopádu zrútil Ivan Bortel, jediný Slovák v expedícii.

Po páde do hĺbky tridsať metrov bol namieste mŕtvy. Hoci mal len dvadsaťsedem rokov, považovali ho v tom čase za najnadanejšieho československého horolezca. Bol ťahúňom celej výpravy a mal byť sólistom prvovýstupu terénom, ktorý dosiaľ nik nezdolal. Bez neho bolo pokračovanie podľa pôvodného zámeru nemysliteľné, výprava dokonca uvažovala o návrate domov. Toto riešenie by všetkým zachránilo život, to však v tej chvíli nemohol nikto tušiť.

Československí horolezci sa lúčili so svojím kamarátom v mestečku Yungay, rakvu s jeho pozostatkami preniesli do priestorov tamojšieho divadla, kde sa konala celonočná tryzna. Na dojímavom obrade sa zúčastnili stovky obyvateľov a niektorí radili horolezcom, aby sa vrátili domov, pretože ich „hory nechcú“. Napriek varovaniam osudu aj domácich sa ostatní členovia expedície napokon rozhodli ostať. Upustili od mimoriadne náročného výstupu na južnú stenu Huandoy a chceli pokračovať v ceste na Huascarán ľahšou cestou.

obr_04.jpg

Cintorín v mestečku Yungay tesne po katastrofe. Lavína ľadu a skál, ktorá sa odtrhla
z vrcholu Huascaránu sa za štyri minúty dostala do údolia a mestečko Yungay
vymazala s povrchu zeme aj s dvadsaťtisíc obyvateľmi. Zachránilo sa len 94 ľudí,
ktorí stihli vybehnúť na cintorín, ktorý jediný sa nachádzal na vyvýšenom pahorku

Nedeľa 15.23 h

Je to krutá irónia osudu - keď členovia expedície držali nočnú stráž pri tele svojho mŕtveho kolegu, netušili, že im ostáva necelých desať dní života. Skúsili nabrať sily a elán. Stretli sa s japonskými kolegami a presne 31. mája sa chystali na presun k osade Musko, odkiaľ je južný vrchol Huascaránu najprístupnejší. V ten deň sa však stalo niečo nečakané...

Na osudné okamihy spomína taliansky horolezec Cino Ghigi z Florencie, ktorý sa s československou výpravou stretol deň pred nešťastím a strávil s ňou príjemné popoludnie pri ohni a pri víne. Na druhý deň bola nedeľa. Cina prebudilo kolísanie mikrobusu, v ktorom spal. Najprv si myslel, že niekto žartuje a chce ho týmto spôsobom zobudiť, keď však vyšiel von, rýchlo pochopil, že sa deje niečo vážnejšie. Zem sa zachvela silou 7,5 stupňa Richterovej stupnice. Najničivejšie zemetrasenie v Latinskej Amerike dalo do pohybu obrovskú lavínu a smrtiaca zmes horniny a ľadu sa obrovskou rýchlosťou začala valiť do údolia.

Zemetrasenie

Andy, teda pokračovanie Kordillier v Južnej Amerike, predstavujú oblasť tzv. tektonického zlomu, kde v litosfére, hlboko pod zemským povrchom, narážajú do seba obrovské masívy zemskej kôry. Zakliesnené horninové bloky zo seba v okamihu vydajú obrovskú energiu a vyžiaria ju do okolia v podobe seizmických vĺn. Akokoľvek to znie neuveriteľne, v skutočnosti sa len v priebehu roka zatrasie zem asi miliónkrát, pričom okolo tridsaťtisíc zemetrasení má účinky, ktoré človek postrehne.

Na druhej strane, tie najsilnejšie zemetrasenia dokážu doslova rozkmitať celú planétu. Podľa počtu obetí patrí smutné prvenstvo zemetraseniu, ktoré zasiahlo Čínu 24. januára 1556 a zahynulo pri ňom 830-tisíc ľudí. V prvej desiatke je aj nedávne zemetrasenie na Haiti s 230-tisíc obeťami. Uzatvára ju práve zemetrasenie v Peru, ktoré si vyžiadalo 75-tisíc mŕtvych v oblasti veľkej ako bývalé Československo. Zničených bolo asi 80 percent budov. Mestečko Yungay, kde zahynulo okolo 20-tisíc ľudí, prakticky zaniklo – časť budov spadla pri zemetrasení a zvyšok pochovala lavína kamenia a ľadu. Prežilo len 92 ľudí.

obr_03.jpg

Pamätník vybudovaný na mieste bývalého základného tábora

Smrtiaca lavína

Najväčší podiel na tragédii mala práve lavína, ktorá vznikla ako druhotný následok otrasov pôdy. Vrchol Huascaránu je pokrytý ľadovcom, pod ktorým leží pomerne husto osídlená oblasť. Po zemetrasení sa smerom do údolia dala do pohybu masa snehu a ľadu s objemom sto miliónov kubických metrov. Stačí si predstaviť snehovú vrstvu na ploche kilometer krát kilometer s hrúbkou sto metrov a je jasné, akú hmotnosť a energiu musela mať takáto masa – najmä ak sa rútila dolu svahom rýchlosťou štyristo kilometrov za hodinu. V údolí rieky Santa sa smrtonosná lavína zmenila na tok bahna, ktorý postupoval ďalej, ale oveľa nižšou rýchlosťou - asi 25 kilometrov za hodinu.

Okrem tejto väčšej lavíny spadla menšia aj smerom na severnú stenu, medzi Mužské a Ženské jazero. Asi kilometer široké údolie prehradila vrstvou skál, ľadu a bahna, širokou niekoľko sto metrov a niekoľko desiatok metrov vysokou. Táto vrstva pochovala štrnásť československých horolezcov a ich kolegu z Čile.

Horolezci, ktorí sa práve vracali do tábora z výstupu na horu Pisco, museli cítiť otrasy zeme. Museli vidieť lavínu, ktorá sa odtrhla na vrchole Huascaránu a začala sa rútiť do údolia. Napriek tomu nemali šancu ujsť, ani skryť sa do bezpečia pred rútiacou sa zmesou horniny a ľadu. Samotné chvenie zeme trvalo okolo štyridsať sekúnd. Ďalšia minúta a pol stačila smrtiacej lavíne na to, aby preletela z vrcholu hory do údolia a zmietla cestou všetko živé.

Raj sa zmenil na peklo

Už v ten večer sa dostali do sveta správy o obrovskej tragédii. S napätím ich sledovali aj obyvatelia Československa. Najskôr si nepripúšťali možnosť, že by medzi obeťami mali byť aj ich krajania. Pravdepodobnejšia sa zdala hypotéza, že horolezci sú v poriadku, nemôžu sa však dostať z postihnutej oblasti pre nefunkčnú dopravu.

Práve japonskí horolezci, ktorí sa počas príprav stretli s kolegami z Československa, však oznámili, že výpravu zasypala lavína. Tlačová agentúra vydala smutnú zvesť 9. júna, veľvyslanectvo ju zatiaľ oficiálne nepotvrdilo. Až 11. júna 1970 je všetko jasné: „Predseda Peruánskeho klubu andinistov a vedúci čílskej záchrannej expedície potvrdzujú, že obeťami zemetrasenia sa stalo všetkých štrnásť československých horolezcov a jeden čílsky horolezec, ktorý sa v tom čase nachádzal v ich tábore.“

Od osudnej nedele do štvrtka sa zem zatriasla ešte stodesaťkrát a ďalšie otrasy a zosuvy pôdy len dovršovali dielo skazy. Postihnutá oblasť mala rozlohu celého Československa. Zničené mestá pustošili zlodeji a okrádači mŕtvol, do ktorých vojaci peruánskej armády strieľali bez varovania. Na mŕtvoly útočili divoké psy. Šírili sa týfus a mor.

Aj takúto krutú tvár má miesto, ktoré sa pre svoje prírodné krásy nazýva juhoamerickým Švajčiarskom a ktoré sochár a člen výpravy Valerián Karoušek opísal slovami: „Nad ohnivými farbami kvetín sa blyštia ľadové záclony tých prízrakov a nad tým nebo a tropické slnko. A keď nastane noc, vyjde mesiac ako jarné slnko v Čechách. Hviezdy sú nizučko nad hlavou, tu sa dá hvezdárstvo prevádzkovať takmer hmatom. Noc je azda ešte úžasnejšia, než deň.“

obr_05.jpg

Tu stálo Yungay. Fotografia urobená po katastrofe ukazuje len zmes balvanov.
Nové Yungay vybudovali o kilometer ďalej

Spomienky pod lavínou

Karoušek sa veľmi tešil na nádherné fotky, ktoré mal z cesty priviezť domov jeho kolega Vilém Heckel. Významný fotograf a najstarší člen výpravy, ktorý zhodou okolností oslávil svoje päťdesiate druhé a, žiaľ, aj posledné narodeniny, práve v blízkosti hory, ktorá sa mu mala už o desať dní stať osudnou. Keď sa pripojil k horolezcom cestujúcim do Peru, svojim kamarátom povedal: „Už ani veľmi nepoleziem, chcem fotiť indiánske dediny, ľudí, zvyky, chcem to všetko priviezť k nám domov.“

Ešte v poslednom liste z Peru písal Heckel priateľom o nádhernom údolí s vodou plnou pstruhov. Obdivoval vysoké kvitnúce agáve a kaktusy, skaly posiate fantastickou kvetenou. Posťažoval sa na zlý spánok a bolesti hlavy, s typickým zmyslom pre humor však opísal, ako horolezeckej výprave kravy cez noc spásli povrazy stanov aj sušiacu sa bielizeň... Zábery, ktoré Heckel v Peru nafotil, nikto nikdy nevidel. Ostali pochované pod niekoľkometrovým nánosom horniny a ľadu. Tak ako celá spomienka na rajskú prírodu v tomto kúte sveta. Tak ako všetci členovia expedície, ktorí tam našli smrť.

Na pamiatku československých horolezcov postavili v Peru pomník s ich menami. Pamätníci si možno spomenú aj na album Huascarán skupiny Fermáta z roku 1977, inšpirovaný katastrofou. Odvtedy akoby sa juhoamerická hora upokojila. Dnes ju cestovné kancelárie a internetové stránky prezentujú ako obľúbené miesto výletov a túr. Takisto mestečko Yungay, ktoré pri katastrofe zaniklo pod nánosom horniny a ľadu, vyrástlo nanovo. Pretože život je vždy silnejší a vykvitne aj tam, kde ho zadusí sila prírodného živlu.

Tragédia československej výpravy do Peru však aj po štyridsiatich rokoch šokuje i dojíma. Nielen preto, lebo ide o jedinú horolezeckú expedíciu, z ktorej sa nik nevrátil, ale aj pre nezlomný dôkaz obrovskej energie, ktorú v sebe skrýva ľudská túžba po poznaní, aj potreba vracať sa do krásnej i krutej prírody, z ktorej človek vzišiel.

Členovia expedície Peru 1970

Ivan Bortel (27 rokov), v civilnom povolaní strojný inžinier, v tom čase najtalentovanejší československý horolezec. Arnošt Černík (44), znalec horolezectva a tiež autor viacerých kníh s touto tematikou. Milan Černý (26), výborný lezec na pieskových skalách, ktorý sa stal členom reprezentačného družstva už vo svojich 23 rokoch. Jiří Jech (38), pôvodne atlét a lyžiar, ktorý predstavoval nerozlučnú dvojicu s Václavom Urbanom (35). Valerián Karoušek (41), horolezec a sochár, ktorého k obom povolaniam priviedla láska ku kameňu. Jaroslav Krecbach (24), horolezec s bohatými skúsenosťami z Tatier a Álp. Miloš Matras (37), zaslúžilý majster športu. Ladislav Mejsnar (34), pre ktorého bola cesta do Peru prvou a, žiaľ, aj poslednou zahraničnou skúsenosťou. Milan Náhlovský (26), ktorého otec bol zakladateľom horolezectva v Československu. Ďalší špičkový horolezec Bohumil Nejedlo (38) a vedec Zdeněk Novotný (32). Skvelý organizátor Jiří Rasl (34) a lekár Svatopluk Ulvr (32). A napokon najstarší člen expedície umelecký fotograf Vilém Heckel (52).

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  2. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  5. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  6. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  7. Modern luxury next to the Blue Church
  8. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  9. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  10. Moskva alebo Petrohrad?
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 115
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 200
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 641
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 128
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 436
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 385
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 335
  8. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 168
  9. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 136
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 120