Matka miest – peruánsky Caral

V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov .


FOTO – ARCHÍV










FOTO – ARCHÍV











Ruiny predkolumbovského pyramídového mesta Caral v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi Andami a Tichým oceánom ležali donedávna nepovšimnuté. Pyramídy sú totiž už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako kedysi rušné mesto. FOTO – ARCHÍV



V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov žili skupiny primitívnych lovcov, poľnohospodárov a bojovníkov v roztrúsených malých kmeňoch, v osadách z hliny a dreva, bez potreby zvlášť rozsiahleho plánovania vlastnej budúcnosti. Stačilo obstarať si potravu, vyrobiť oštep, udržať oheň a prežiť ďalší z mála dní, ktorých sa praveký človek dožíval. A zrazu sa v mysliach našich predchodcov niečo zmenilo. Čo a koho viedlo k myšlienke začať stavať veľké mestské sídla s desiatkami tisíc obyvateľov a so sofistikovanou technologickou aj sociálnou štruktúrou? Vedci hľadajú odpoveď na túto otázku už takmer storočie.

Megapolis alebo hŕba sutín?

Pred ôsmimi rokmi našli archeológovia ruiny predkolumbovského pyramídového mesta v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi pohorím Andy a Tichým oceánom, 20 km vo vnútrozemí. Ako mohli ruiny tohto strateného mesta ostať nepovšimnuté po celé desaťročia (Caral objavil archeológ Max Uhle v roku 1905), keď okolo nich prechádzali zástupy dobrodruhov, ktorí za valili do hôr za stratenými pokladmi Inkov? Dôvodom je fakt, že pyramídy sú už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako čosi, čo kedysi bolo rušným mestom.

Keď sa istého dňa v roku 1994 Dr. Ruth Shadyová, riaditeľka antropologického múzea na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime od domorodcov dozvedela o záhadných pahorkoch neďaleko pobrežia, rozhodla sa vybrať na náročnú cestu cez púšť. A tá cesta skutočne stála za námahu; uprostred púšte sa najprv objavilo množstvo kameňov a úlomkov navŕšených na obrovské samostatné hromady. Jej skúsené oči však čoskoro začali v týchto zdanlivo beztvarých kopách hliny a skál rozoznávať obrysy pyramíd.

Caral, ako sa miesto nazýva, sa vypína na pustej terase nad údolím Supe Valley a je jedným z 18 veľkých starovekých sídiel, ktoré v tomto údolí archeológovia objavili. Centrum tohto mesta tvorí šesť veľkých pyramíd obklopujúcich centrálne námestie. Najväčšia Piramide Mayor je vysoká 18 metrov a základňa má rozmery 135 x 150 metrov.

Výskumy svedčia o tom, že všetkých šesť pyramíd bolo postavených v nanajvýš dvoch fázach, čo podľa odborníkov svedčí o dôkladnej príprave, centralizovanom rozhodovaní a mobilizácii obrovského počtu ľudí. Rádiokarbónovou metódou, ktorú Ruth Shadyová, Winifred Creamerová z Norther Illinois University v USA a ich kolegovia aplikovali na zvyšky tkanín nájdených na mieste, sa zistilo, že odev na sebe nosil staroveký Američan pred viac ako 4600 rokmi.

Civilizačné ohniská

Pyramídy v Carale sú takmer o tisíc rokov staršie ako ktorékoľvek iné mesto na americkom kontinente. Tieto megastavby boli postavené okolo roku 2600 pred n. l. a sú rovnako staré ako pyramídy v Egypte. Dnešná archeológia pokladá za prvé civilizačné ohniská šesť oblastí sveta – Egypt, Mezopotámiu, Indiu, Čínu, Peru a Strednú Ameriku.

Všetky sa objavili v takmer rovnakej dobe a všetky mali čosi spoločné – mali pomerne vyspelý finančný systém, spôsoby obchodovania, boli to skvelí matematici a astronómovia a vytvorili až neskutočne presný kalendár. Vynašli písmo a v ich kultúrach sa objavil prepracovaný duchovný a náboženský systém a vysoký stupeň abstraktného myslenia. Ich geniálni metalurgovia vytvorili fascinujuce umelecké predmety, ktoré sa dajú dnes len ťažko prekonať.

Čo však na týchto starovekých civilizáciách fascinuje najviac, je ich monumentálna architektúra. Je zrejmé, že vtedajší vládcovia museli zhromaždiť obrovské zástupy všetkých vrstiev obyvateľstva, aby počas desiatok až stoviek rokov vybudovali tieto megalomanské stavby. Pyramídy sa stali vo všetkých civilizačných ohniskách znakom príchodu novej organizácie sveta. „Je nemožné, aby takéto monumenty boli ľudia schopní postaviť len na základe jednoduchého rozhodnutia, bez náležitej a starostlivo pripravenej organizačnej mašinérie. Stavby si vyžadovali vedcov, inžinierov a rôznych špecialistov, ktorí sa často svojmu poslaniu venovali po celý život,“ povedal v rozhovore pre BBC Ken Feder z Central Connecticut State University v USA, jeden z archeológov, ktorí zvyšky mesta v Carale študujú.

Prvotný bol strach

Existuje niekoľko teórií, čo prinútilo ľudí k takému stupňu sebaorganizácie. Jedny hovoria o čisto pragmatických, poľnohospodárskych dôvodoch, iné o obchode a výmene tovaru, ďalšie o votrelcoch a iné zasa o záhrobnom živote. V poslednom čase sa však čoraz častejšie hovorí o hlavnej príčine, ktorá sa nesie celou históriou nášho rodu – vojne. Obrana pred nepriateľom je podľa mnohých odborníkov tým najefektívnejším účelom, ktorý núti ľudí združovať sa. Práve z vojenských dôvodov vznikli vydelené kasty faraónov alebo kráľov.

Hnacím motorom civilizácie bol teda – strach. A je to pravdepodobné; história každej z vyspelých civilizácií je pretkaná ozbrojenými konfliktmi a vojnami. Dá sa povedať, že staroveké civilizácie boli takmer neprestajne na „vojnovom chodníku“. (A dodnes sa nám z neho schádza ťažko.) Vojna bola hlavnou témou v umení, v poézii sa opisovali odvážne činy hrdinov, najväčšími skvostmi vtedajšej architektúry boli hrady, zámky, pevnosti, ktoré slúžili na obranu.

Hlavným propagátorom vojnovej teórie je v súčasnosti Jonathan Haas, archeológ z Field Museum v americkom Chicagu. Bola to však len teória a nezvratným osudom teórií býva ich potvrdenie alebo vyvrátenie na základe faktov. Archeológovia sa pustili do hľadania najstaršieho mesta a dúfajú, že v ňom nájdu znaky boja, ktoré by Haasovu teóriu potvrdili.

MICHAL ŠERŠEŇ

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 29 514
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 233
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 401
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 870
  5. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 691
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 581
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 536
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 369
  9. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 280
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 957