SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Matka miest – peruánsky Caral

V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov .


FOTO – ARCHÍV










FOTO – ARCHÍV











Ruiny predkolumbovského pyramídového mesta Caral v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi Andami a Tichým oceánom ležali donedávna nepovšimnuté. Pyramídy sú totiž už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako kedysi rušné mesto. FOTO – ARCHÍV



V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov žili skupiny primitívnych lovcov, poľnohospodárov a bojovníkov v roztrúsených malých kmeňoch, v osadách z hliny a dreva, bez potreby zvlášť rozsiahleho plánovania vlastnej budúcnosti. Stačilo obstarať si potravu, vyrobiť oštep, udržať oheň a prežiť ďalší z mála dní, ktorých sa praveký človek dožíval. A zrazu sa v mysliach našich predchodcov niečo zmenilo. Čo a koho viedlo k myšlienke začať stavať veľké mestské sídla s desiatkami tisíc obyvateľov a so sofistikovanou technologickou aj sociálnou štruktúrou? Vedci hľadajú odpoveď na túto otázku už takmer storočie.

SkryťVypnúť reklamu

Megapolis alebo hŕba sutín?

Pred ôsmimi rokmi našli archeológovia ruiny predkolumbovského pyramídového mesta v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi pohorím Andy a Tichým oceánom, 20 km vo vnútrozemí. Ako mohli ruiny tohto strateného mesta ostať nepovšimnuté po celé desaťročia (Caral objavil archeológ Max Uhle v roku 1905), keď okolo nich prechádzali zástupy dobrodruhov, ktorí za valili do hôr za stratenými pokladmi Inkov? Dôvodom je fakt, že pyramídy sú už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako čosi, čo kedysi bolo rušným mestom.

Keď sa istého dňa v roku 1994 Dr. Ruth Shadyová, riaditeľka antropologického múzea na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime od domorodcov dozvedela o záhadných pahorkoch neďaleko pobrežia, rozhodla sa vybrať na náročnú cestu cez púšť. A tá cesta skutočne stála za námahu; uprostred púšte sa najprv objavilo množstvo kameňov a úlomkov navŕšených na obrovské samostatné hromady. Jej skúsené oči však čoskoro začali v týchto zdanlivo beztvarých kopách hliny a skál rozoznávať obrysy pyramíd.

SkryťVypnúť reklamu

Caral, ako sa miesto nazýva, sa vypína na pustej terase nad údolím Supe Valley a je jedným z 18 veľkých starovekých sídiel, ktoré v tomto údolí archeológovia objavili. Centrum tohto mesta tvorí šesť veľkých pyramíd obklopujúcich centrálne námestie. Najväčšia Piramide Mayor je vysoká 18 metrov a základňa má rozmery 135 x 150 metrov.

Výskumy svedčia o tom, že všetkých šesť pyramíd bolo postavených v nanajvýš dvoch fázach, čo podľa odborníkov svedčí o dôkladnej príprave, centralizovanom rozhodovaní a mobilizácii obrovského počtu ľudí. Rádiokarbónovou metódou, ktorú Ruth Shadyová, Winifred Creamerová z Norther Illinois University v USA a ich kolegovia aplikovali na zvyšky tkanín nájdených na mieste, sa zistilo, že odev na sebe nosil staroveký Američan pred viac ako 4600 rokmi.

SkryťVypnúť reklamu

Civilizačné ohniská

Pyramídy v Carale sú takmer o tisíc rokov staršie ako ktorékoľvek iné mesto na americkom kontinente. Tieto megastavby boli postavené okolo roku 2600 pred n. l. a sú rovnako staré ako pyramídy v Egypte. Dnešná archeológia pokladá za prvé civilizačné ohniská šesť oblastí sveta – Egypt, Mezopotámiu, Indiu, Čínu, Peru a Strednú Ameriku.

Všetky sa objavili v takmer rovnakej dobe a všetky mali čosi spoločné – mali pomerne vyspelý finančný systém, spôsoby obchodovania, boli to skvelí matematici a astronómovia a vytvorili až neskutočne presný kalendár. Vynašli písmo a v ich kultúrach sa objavil prepracovaný duchovný a náboženský systém a vysoký stupeň abstraktného myslenia. Ich geniálni metalurgovia vytvorili fascinujuce umelecké predmety, ktoré sa dajú dnes len ťažko prekonať.

SkryťVypnúť reklamu

Čo však na týchto starovekých civilizáciách fascinuje najviac, je ich monumentálna architektúra. Je zrejmé, že vtedajší vládcovia museli zhromaždiť obrovské zástupy všetkých vrstiev obyvateľstva, aby počas desiatok až stoviek rokov vybudovali tieto megalomanské stavby. Pyramídy sa stali vo všetkých civilizačných ohniskách znakom príchodu novej organizácie sveta. „Je nemožné, aby takéto monumenty boli ľudia schopní postaviť len na základe jednoduchého rozhodnutia, bez náležitej a starostlivo pripravenej organizačnej mašinérie. Stavby si vyžadovali vedcov, inžinierov a rôznych špecialistov, ktorí sa často svojmu poslaniu venovali po celý život,“ povedal v rozhovore pre BBC Ken Feder z Central Connecticut State University v USA, jeden z archeológov, ktorí zvyšky mesta v Carale študujú.

SkryťVypnúť reklamu

Prvotný bol strach

Existuje niekoľko teórií, čo prinútilo ľudí k takému stupňu sebaorganizácie. Jedny hovoria o čisto pragmatických, poľnohospodárskych dôvodoch, iné o obchode a výmene tovaru, ďalšie o votrelcoch a iné zasa o záhrobnom živote. V poslednom čase sa však čoraz častejšie hovorí o hlavnej príčine, ktorá sa nesie celou históriou nášho rodu – vojne. Obrana pred nepriateľom je podľa mnohých odborníkov tým najefektívnejším účelom, ktorý núti ľudí združovať sa. Práve z vojenských dôvodov vznikli vydelené kasty faraónov alebo kráľov.

Hnacím motorom civilizácie bol teda – strach. A je to pravdepodobné; história každej z vyspelých civilizácií je pretkaná ozbrojenými konfliktmi a vojnami. Dá sa povedať, že staroveké civilizácie boli takmer neprestajne na „vojnovom chodníku“. (A dodnes sa nám z neho schádza ťažko.) Vojna bola hlavnou témou v umení, v poézii sa opisovali odvážne činy hrdinov, najväčšími skvostmi vtedajšej architektúry boli hrady, zámky, pevnosti, ktoré slúžili na obranu.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavným propagátorom vojnovej teórie je v súčasnosti Jonathan Haas, archeológ z Field Museum v americkom Chicagu. Bola to však len teória a nezvratným osudom teórií býva ich potvrdenie alebo vyvrátenie na základe faktov. Archeológovia sa pustili do hľadania najstaršieho mesta a dúfajú, že v ňom nájdu znaky boja, ktoré by Haasovu teóriu potvrdili.

MICHAL ŠERŠEŇ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 419
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 541
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 6 196
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 867
  5. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 4 377
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 791
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 858
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 649
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  2. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 376
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 172
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 767
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 858
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 800
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 689
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 5 103
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 4 985
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu