BRATISLAVA. Novej predsedníčke Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nore Beňákovej prirástla k srdcu téma rozvojovej pomoci už na vysokej škole. Vyštudovaná ekonómka bola ešte počas štúdia členkou medzinárodnej organizácie AIESEC.
"Bola to organizácia, ktorá vznikla ako reakcia na druhú svetovú vojnu s cieľom spájať mladých ľudí z rôznych krajín sveta a snažiť sa o medzinárodné porozumenie a spoluprácu. Už počas vysokej školy som mala možnosť sa dostať do krajín v Európe, ale bola som aj na stáži v Indii," vyhlásila v rozhovore pre agentúru SITA Beňáková. Práve v tom čase sa začala problematikou intenzívnejšie zaoberať.
"Vtedy mi to začalo byť blízke, svet rozvojových krajín a otázky rozvojovej spolupráce a našej možnej konkrétnej pomoci. Takže po škole som sa zamestnala už priamo v neziskovom sektore, ale ešte som dosť dlho čakala, kým vznikne organizácia Človek v ohrození, ktorá mi vyhovovala z toho dôvodu, že nie je nábožensky orientovaná, ani nie je súčasťou medzinárodnej siete, ale je to národná organizácia, ktorú založili slovenskí novinári a zapojili sa do nej ďalší slovenskí aktivisti," podotkla Beňáková, ktorá v minulosti bola riaditeľkou Človeka v ohrození.
Ako tvrdí, najväčšiu zmenu videla na Srí Lanke po cunami. "V našej najúspešnejšej zbierke sme vyzbierali sedemnásť miliónov korún. Realizovali sme dve nosné intervencie. Jednak to bola pomoc rybárom – mali sme rybársku dielňu, kde boli zapojení rybári a miestni ľudia, ktorí si opravovali a stavali lode, aby sa mohli vrátiť k svojmu pôvodnému živobytiu. Potom sme postavili celú novú dedinu, kam sa mohli presťahovať ľudia, ktorí si už nemohli postaviť domy v svojom pôvodnom pásme, aby neboli ohrozovaní ďalšími vlnami cunami v budúcnosti," hovorí Beňáková a dodáva, že to bola rukolapná zmena.
"Tí rybári už počas nášho pôsobenia prestali sedieť doma a čakať na nákladné auto s humanitárnou pomocou, ale začali loviť ryby. Dedina, ktorá má červené tehlové domčeky v štýle Baťovian, tiež stále stojí a jej noví obyvatelia si ju zveľaďujú. Oproti väčším zahraničným organizáciám, ktoré manažovali väčšie balíky peňazí, čo trvá aj dlhšie, bola naša červená dedina postavená prvá v južnej Srí Lanke," rozpráva Beňáková. Organizácia tak išla presne v duchu hesla netreba doniesť ryby, ale naučiť rybárčiť. "Pri tých rybároch určite. Ale aj pri stavbe domov boli niektorí obyvatelia zapojení do výstavby alebo minimálne do pomoci pri prácach, čím si aj zarobili a zlepšili svoju finančnú situáciu," uzavrela.