Hneď za Bratislavou na Moravskom poli leží zámok, pripomínajúci najväčšiu slávu Rakúsko-uhorskej monarchie.
Keď sa kamarát z Česka počas výletu na Devínsku Kobylu zahľadel cez rieku Moravu na západ, zaujal ho rozľahlý komplex budov uprostred zelene. Ani my sme presne nevedeli, čo to tam Rakúšania majú. Domáci, starousadlíci z Devínskej Novej Vsi, však týmto smerom roky nostalgicky hľadeli cez socialistické ostnaté drôty a dokonca tam niekedy tušili aj žirafy či inú exotiku. Dnes začína byť zámok Schlosshof obľúbeným výletným miestom obyvateľov Bratislavy a Záhoria. A keď sa o rok otvorí nový cyklistický most cez Moravu, bude to z Devínskej na zámok necelé dva kilometre.
Veľkolepé zábavy
Zámok Schlosshof dal začiatkom 18. storočia postaviť jeden z najúspešnejších vojvodcov Rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z najbohatších mužov svojej doby, princ Eugen Savojský. Architektovi Johannovi von Hildebrandtovi nechal pri jeho tvorbe voľnú ruku a ten obrovský päťdesiathektárový priestor dokonale využil. Letné barokové sídlo bolo od začiatku grandiózne, nielen samotné budovy, ale aj nádherné záhrady. Kto navštívil sídlo francúzskych kráľov vo Versailles, vidí tu jednoznačnú podobu. Najmä v záhradách s nádhernou kvetinovou výzdobou, oranžériou a fontánami či záverečným bazénom, len o trochu menším ako vo Versailles.
Možno si tým chcel Eugen Savojský, potomok francúzskeho generála, ktorý po roztržke s kráľom Ľudovítom XIV. opustil Francúzsko a pridal sa k Habsburgovcom, dokázať svoj cit pre umenie alebo pripomenúť si časy, keď sa prechádzal po francúzskom dvore. Jeho luxusné sídlo hojne využívali dvorania monarchie i sama cisárovná Mária Terézia, ktorá to mala z Viedne len pár desiatok kilometrov. Konali sa tam veľkolepé zábavy. A komplex sa hrdil postavením najkrajšieho a najväčšieho barokového komplexu celej monarchie.
Preslávené luxusné slávnosti v Schlosshofe pokračovali aj po smrti Eugena Savojského, keď sa majiteľkou zámku stala panovníčka Mária Terézia. Koncom 18. storočia, po jej smrti, sa Habsburgovci prestali o zámok zaujímať, ten začal strácať význam a koncom 19. storočia ho cisár František Jozef venoval armáde ako školiace stredisko a cvičisko. Všetky umelecké diela, nábytok a vzácnejšie predmety previezli do Viedne.
Azda najväčšou pýchou Schlosshofu sú nádherné záhrady. V každej časti roka sú iné
a neustále sa o ne starajú desiatky záhradníkov. O ich krásu sa pričinili aj študenti
záhradníckej školy v Malinove
Obnova zámku
Mohlo by sa zdať, že to je koniec slávneho príbehu. Zámok skutočne chátral a keďže stál v blízkosti nepriechodnej hranice, kam kroky turistov nesmerovali, dlho naň zabúdala aj rakúska vláda. Po tom, ako sa v roku 2002 dostal do súkromných rúk a slovenskí občania začali vo veľkom navštevovať dlho nedostupné pamiatky u susedov, vyčlenil rakúsky štát veľkorysú dotáciu na obnovu barokového sídla. K tomu sa pridali súkromní sponzori, a v roku 2005 po investovaní tridsiatich miliónov eur do masívnej rekonštrukcie budov, nábytku, obrazov a záhrad sa brány Schlosshofu otvorili pre verejnosť.
Jednou z najväčších radostí pre deti je zvieracia časť prehliadky. Lamy, kozy, ovce,
kone, sliepky, ale aj ťavy, to všetko môžu zažiť tak ako kedysi barokové panstvo
Nielen luxus, aj remeslá
V zámku neuvidíte ten veľkolepý luxus ako vo Versailles, inventár komnát princa Eugena je dnes podstatne skromnejší. Miestnosti ešte nie sú všetky zrekonštruované a cez sklo môžete vidieť, v akom zdevastovanom stave boli pred rekonštrukciou. Nádherné sú však záhrady s terasami, s tisíckami kvetov vždy v iných farbách, s obnovenými fontánami a bránami a krásnym výhľadom na krajinu okolo rieky Moravy. Hovorilo sa, že Eugen Savojský ako vojvodca si toto miesto vybral, aby mal prehľad o dianí široko-ďaleko. Dnes výhľad trochu rušia paneláky sídliska v Devínskej Novej Vsi.
Čo je na zámku zrejme pre rodinný výlet najdôležitejšie, je celý barokový život, ktorý tam môžete zažiť. Okrem budov pre aristokratov si možno pozrieť aj majer s remeselníckymi dielňami, a najmä desiatky domácich i exotickejších zvierat, ktoré deti môžu pohladkať či sa na nich povoziť. Netreba si nosiť ani proviant, priamo v areáli je reštaurácia i cukráreň s jedlami v starom i novom štýle, s obsluhujúcimi čašníkmi v dobových odevoch. Netreba sa báť, ani keď neovládate nemčinu. Všetky informačné letáky sú aj v slovenčine, sprievodkyňa po zámku vám súvislosti porozpráva po slovensky a aj medzi čašníkmi a kuchármi je väčšina Slovákov.
Súčasťou zámku bol aj správcovský dvor – majer, kde žili remeselníci
a poľnohospodári a zabezpečovali zámku sebestačnosť. Aj dnes si návštevníci
môžu pozrieť tradičné remeslá. Ďalšou z obľúbených atrakcií je svadba v kaplnke zámku