SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
*OD NÁŠHO ONLINE ČITATEĽA*

Srí Lanka

Nemilým uvítaním som sa oklamať nedal, alebo - Ako sa začala najväčšia spoznávacia cesta môjho života

Po ukončení štvrtého ročníka na FM UK v Bratislave som sa rozhodol ísť na dlhodobú zahraničnú prax. Chcel som vidieť niečo nové, spoznať novú kultúru, niečomu sa priučiť… Hoci mojou preferovanou cielovou destináciou bola Keňa, kvôli nestabilnej politickej a ekonomickej situácii so sa tam nevedel dostať.


Až som dostal ponuku zo Srí Lanky, ktorá síce tiež na tom politicky ani ekonomicky nebola bohvieako, ale spĺňala všetky moje kritéria:
(1) ďaleko od domu – čo malo zaručiť aby som sa nachádzal v úplne inej kultúre a prostredí (za podmienok najväčšej neistoty sa naučime najviac)
(2) dlhodobý pobyt – nechcel som ísť na krátkodobý pobyt, pokým sa “začlením” do spoločnosti, už musím odísť
(3) marketingová prax – aby som urobil niečo pre svoju budúcu kariéru.  

    O Srí Lanke som vedel len pár vecí: (1) poloha – niekde pod Indiou a (2) Ceylonsky čaj. To je asi tak všetko, viac ma to v podstate ani nezaujímalo. Povedal som si, že sa tam podozvedám. Pri vystúpení z lietadla som bol po vyše polhodinovej ceste omráčený páliacim tropickým rovníkovým slnkom, vysokou vlhkosťou a znečisteným “dieslovym” vzduchom. Pri odvoze z letiska, kde ma čakala uvítacia delegácia, som hneď zistil, ako sa jazdí s autami ucpanom Colombe. Nielen brzda-plyn, ale takmer vždy cez plnú čiaru a za pomoci klaksónu. Kým sme sa dostali do môjho budúceho domova, myslel som, že si nedobrovoľne popri ceste budem musieť párkrát vyprázdniť žalúdok. “Wau, palmy.” Na tie som sa ešte ďalších pár mesiacov pozeral ako na niečo z iného sveta. A tie boli neskôr merítkom stupňa môjho udomácnenia sa / intergrácie v krajine. Keď som sa po asi štyroch či piatich mesiacoch na ne pozrel zo sedadla viac než napráskaného autobusu, už vo mne nevyvolali prítomnosť “exotiky”. Ako keby som sa pozeral na borovice v našej záhrade. A takýchto merítok som si postupne nachádzal viac a viac.

    O dvánastej som bol hladný. Tak ma kamoš Andrew z Anglicka zobral do reštaurácie, ktorá sa podobala na dosť prízemnú cenovú skupinu, ale povedal som si, že musím byť kultúrne adaptabilný, tak som sa usmial a nemo som pozoroval obsluhu, ktorá bola celá bez seba, že vidí dvoch cudzincov. Andrew hovorí, že sme na Srí Lanke a tak treba jesť rukami. Ja som sa usmial: “OK.” Viac ryže skoncilo okolo taniera a okolo mojich úst, ale ako zážitok sa mi to rátalo a od toho momentu som sa k príboru dostal len málokedy.
     Prvá noc bola ťažká. Teplo, vlhko, vzduch sa ani len nepohol. Komáre nás neutále obťažovali. Ráno o 6:00 sme dostali SMS od kamošky Kalum: “Nechoďte nikam von. Je zákaz vychádzania. LTTE, takzvaní Tamilski Tigri, zaútočili na letisko.” Myslim, že v tomto momente nemusím viac spomenuť.
Každý si vie predstaviť, tú vnútornú paniku. Jedna z najznámejších teroristickych skupín na svete úradovala počas minulej noci len pár desiatok kilometrov od miesta kde som sa nachádzal – medzinárodne letisko Katunayake. Každý ma však uisťoval, že je to v poriadku. (Neviem nakoľko tomu oni sami verili.) Nebol to veľmi príjemný zážitok, hlavne nie pár hodín po mojom príchode.
    Ak sa ale na tento môj “nešťastný” príchod na Srí Lanku pozrieme z druhej strany, uvidíme, že od 23.7.2001 sa v krajine veci len zlepšovali. Kto by pred desiatimi mesiacmi povedal, že sem tento rok príde na Srí Lanku nórska delegácia rokovať o miery s LTTE. Myslím, že takých by sa našlo málo. A čo sa vtedy zdalo byť ako jeden rok obáv o vlastný život sa veľmi rýchlo zmenilo na najväčší zážitok môjho života, z ktorého som sa naučil viac ako zo školských lavíc, či už ide o kultúru, spoločnosť, osobnú alebo profesionálnu úroveň. Môžem byť len naveky vďačný náhode, ktorá ma dostala na tento ostrov “nečakaných objaveni” – na Sri Lanku.

Bohoma stutti. 

Štefan Chamraz 6.5.2002, Colombo Sri Lanka
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 672
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 131
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 161
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 871
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 688
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 486
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 781
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 144
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 963
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu