Fungovanie holandskej spoločnosti sa v mnohých aspektoch odlišuje od bežných štandardov a nemálo skutočností je pomerne netradičných alebo až šokujúco iných. A nemyslíme tým iba filozofické otázky morálky, tolerancie, drogovej závislosti či eutanázie. V Holandsku je množstvo fenoménov, s ktorými sa inde nestretnete: koloniálne dedičstvo, tradície obchodovania, vzťah k vode, kultúra nezastretých okien. Ale aj fenomén bicyklovania.
V Holandsku sú cyklisti skutočne rešpektovaní: šetria životné prostredie, zvyšujú dopravnú priepustnosť, na parkovanie potrebujú minimálnu plochu, skvalitňujú podmienky života v mestách, zlepšujú svoju kondíciu a zdravie všeobecne.
Rovina nie je všetko Kto pozná veterné pomery Holandska, vie, že vedia výhodu rovinatej placky spoľahlivo eliminovať. Fúka tam často a silno. Aj tam však cyklisti vedia, že nech sa vyberú kamkoľvek, nikdy im nebude fúkať do chrbta.
Nech už je to akokoľvek, faktom zostáva, že cyklisti majú v Holandsku podobný status ako kravy v Indii; sú nedotknuteľní. Celá krajina je doslova zosieťovaná špeciálnymi cyklotrasami. Kvalitnými, farebne odlíšenými, výborne značenými a nezriedka aj s náročnými a drahými technickými riešeniami. Všetko pre plynulosť, bezpečnosť a najvyšší možný komfort.
Vedia, čo by nastalo, keby v krajine s trojnásobne vyššou hustotou obyvateľstva ako na Slovensku presadli cyklisti do áut. Veď tam už pravidelne (a nielen) v špičke nestíha ani mimoriadne hustá cestná sieť a skutočne kvalitné diaľnice.
Cyklisti a my Cyklotrasy na vidieku dokážu doslova očariť: kde len môžu, bývajú striktne oddelené od ostatnej dopravy aj chodníkov, nehovoriac už o ich povrchu či integrovaní do prírody. V dedinách a menších mestách je pre ne ešte relatívne dosť miesta, aj keď sa občas dostávajú do problematickejších vzťahov k ostatným dopravným koridorom. Vo veľkých mestách, prirodzene, ponúkajú cyklotrasy menej komfortné riešenia, ale aj tak sa to nedá porovnávať s inými mestami.
Mnohé chodníky sú tam zvyčajne graficky oddelené na pruhy pre peších a cyklistov. Napriek avizovaným problémom sme zažili množstvo kolízií zahraničných chodcov s domácimi cyklistami. Cudzinci jednoducho nie sú dlhodobo schopní využívať im určený pruh. Holanďania na bicykloch zas, pre zmenu, nevedia pochopiť, ako môže niekto korzovať v koridore pre cyklistov. Predovšetkým však veľmi neradi používajú brzdy, raz - dvakrát zazvonia, a už sa s nimi nechtiac veziete.
Vynikajúce kino Bicykle v Holandsku Holandsko má skutočne hustú sieť servisov a požičovní bicyklov. Ich adresy sa dozviete v ktorejkoľvek turistickej informačnej kancelárii (v Holandsku majú skratku VVV - hovorovo fej, fej, fej).
Do konečnej ceny sa môže premietnuť mnoho faktorov, pri štandardnom požičaní bez špeciálnych požiadaviek by sa však mala cena pohybovať niekde okolo 5 eur na dve hodiny, 7 na tri a 10 eur na deň.
Špeciálne upozornenie: Pozor na bicykle, vlastné aj požičané, „kolobeh" zmien majiteľov je obdivuhodne rýchly.
Sledovanie každodenného „cvrkotu" na najfrekventovanejších cyklotrasách holandských miest, teda vlastne takmer všade, je skutočným zážitkom. Vynikajúce kino. Okolo vás bude defilovať pestré panoptikum neuveriteľných postavičiek na ešte neuveriteľnejších bicykloch. Všetky vekové a hmotnostné kategórie, kompletná etnická zbierka a sociálna vzorka od squatterov po bankových úradníkov. Akoby vôbec netušili, že môžu byť pre niekoho zaujímaví.
V Holandsku existujú všelijaké cyklistické vehikle, ale nedá nespomenúť aspoň niektoré z nie práve najsériovejších: čoraz viac sa začínajú presadzovať bicykle, na ktorých jazdec doslova leží (a kvôli bezpečnosti má na ráme, prilbe alebo okuliaroch aj spätné zrkadlo).
Pomerne časté sú úžitkové úpravy bicyklov, najčastejšie sú nimi veľké úložné priestory na náradie a predovšetkým na transport detí - zatiaľ sme ich v drevenej truhlici napočítali najviac šesť.
Občas sa predvedú aj kĺbové skladacie verzie, ale čoraz častejšie možno vidieť aj akési cyklokolobežky s „trištvrťovými" kolesami, alebo vpredu s veľkým a vzadu s malým kolesom. Najextrémnejšími cykloverziami boli zatiaľ dve: akýsi „sedemcykel", kde siedmi ľudia sedia okolo kruhového rámu a krútia pedálmi. Ich energia je sprevodovaná do spoločného pohonu, pričom jeden z nich riadi a brzdí. Vynikajúce pre malé skupiny so sprievodcom. Môžu konverzovať z očí do očí, niečo malé zajedať a pokojne aj popíjať, počúvať sprievodné slovo či hudbu - a pritom sa vezú.
Ešte oveľa väčšou verziou je pojazdný barový pult, kde účastníci sedia po oboch stranách barového pultu, normálne konzumujú a pijú ako v bežnej krčme. Musia sa však podieľať aj na bicyklovaní. Mobilná krčma má tiež svojho vodiča a brzdára v jednej osobe, ale oveľa vyťaženejším býva barman.
Podmienené podmienkami Bicykel je v Holandsku pojmom. Pre mnohých je každodenným dopravným prostriedkom, pre niektorých spoločníkom aspoň na víkendy, pre iných takmer božstvom. Nech už patríte do ktorejkoľvek z týchto kategórií, alebo je vám bicyklovanie úplne ľahostajné, nemôžete neobdivovať podmienky, ktoré tam cyklisti majú. Na všetkých úrovniach.
V Holandsku vedú cyklotrasy po hrádzach aj pod nimi, popri cestách aj kanáloch, majú vlastné premostenia a náročné mimoúrovňové riešenia križovania, sú citlivo vedené prírodou aj v mestách. V Holandsku je mimoriadne rozšíreným spôsobom prímestskej dopravy vlak.
Vidiečania pracujúci v mestách využívajú vlaky často tak, že na „vidieckom" bicykli prídu na stanicu, tam ho odparkujú - a nasadnú do vlaku. V meste si pri stanici odomknú ten svoj „mestský", zúfalo hrdzavý a ošarpaný - a šliapu do práce. Napríklad v Amsterdame pri hlavnej železničnej stanici Centraal sa svojho času bicykle premnožili až tak, že si vynútili investíciu do gigantického viacpodlažného cykloparkoviska.
Cyklodiverzita Rozmanitosť bicyklov je v krajine tulipánov hádam nekonečná. Pre krádeže sa bicykle sprejujú najdivokejšími farbami - len aby pôsobili čo najmenej sériovo, najnápadnejšie a najdivokejšie. Mnohí si ich navyše prizdobujú uletenými doplnkami, z ktorých umelé kvety patria k tým najserióznejším.
Hoci cyklisti rešpektujú dopravné predpisy, všetko ostatné je vecou slobodného rozhodnutia. Prilby, okrem maličkých detí, sme na nikom nevideli, takisto sa nikto nezamýšľa nad počtom vezených ľudí alebo bezpečnom spôsobe ich transportu.
Každý si sadne na bicykel v tom, čo má na sebe - a je mu jedno, či ide na nákup v bežnom civile, do kancelárie v obleku alebo do divadla vo fraku. Na spontánnej cyklistickej prehliadke je však pozoruhodná aj estetika jazdy na bicykli. Klasické bicykle majú v Holandsku totiž svojskú typickú ergonómiu, výsledkom ktorej je zvláštna elegancia sedenia. Pozorovateľ má pocit, že jazda na bicykli je čosi neobyčajne ľahké, jednoduché a nenáročné.
Autor: František Michlík