Pripravené v spolupráci so Združením
pre rozvoj a zviditeľnenie miest a obcí Slovenska
Podtatranská obec Lučivná je obklopená zo všetkých strán neznečistenou prírodou a lesom a je príťažlivá svojou polohou a zaujímavá aj históriou. Rozprestiera sa v západnej časti Popradskej kotliny, ktorú z jednej strany lemuje prekrásna scenéria štítov Vysokých Tatier a z druhej strany oblý končiar Kráľovej hole patriacej k Nízkym Tatrám. Jej členitý chotár leží na hranici Spiša a Liptova.
V minulosti chotárom prechádzala významná obchodná cesta z Považia, ktorá sa napájala pri Poprade na staré diaľkové cesty vedúce povodím Hornádu a Popradu, zabezpečujúce obchodný kontakt so Stredomorím a Baltom, ale i smerom na východ. Práve táto poloha obce významnou mierou ovplyvňovala jej vývoj prakticky do súčasnosti.
Obec Lučivná si v tomto roku pripomína 681. výročie prvej písomnej správy o svojej existencii. Archeologické a historické výskumy však naznačujú, že jej územie, resp. blízke okolie bolo osídlené slovanským obyvateľstvom už pred 13. storočím.
Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia ju v rámci šoltýskej kolonizácie dosídlilo nemecké obyvateľstvo a neskôr aj Rusíni. Obchodnou cestou prúdili kupci a obchodníci, ale tiež vojenské oddiely, ktoré sa nesprávali vždy k jej obyvateľom ohľaduplne.
Zemepánov mala Lučivná v priebehu storočí veľa. Boli medzi nimi napr. opát v Spišskom Štiavniku, mesto Kežmarok, ale aj rôzne rodiny, ktoré sa rôznym spôsobom zapísali do dejín obce. Tokoliovci napr. aj stavba kaštieľa v obci už v 17. storočí a poslední majitelia (Váradi-Sakmáriovci) založením liečebných kúpeľov začiatkom 70. rokov 19. storočia. Tradícia kúpeľníctva v obci neustala a v súčasnosti na ňu nadväzuje sanatórium určené hlavne pre liečbu detí s nešpecifickými dýchacími ťažkosťami.
V obci pôsobil náboženský spisovateľ - mystik Andrej Luce, ktorý tu pôsobil ako evanjelický farár v 17. storočí, a učiteľ Ondrej Klonkai, ktorý tu žil o dvesto rokov neskôr. Bol hospodárskym správcom na veľkostatku a úradníkom na miestnej pošte. Patril k veľkým národovcom a šíriteľom osvety medzi ľudom. Udržiaval styky so štúrovcami, ba vďaka vydaju svojej dcéry za Samuela Štúra sa dostal do príbuzenstva aj s jeho bratom, slávnym Ľudovítom Štúrom. Druhá jeho dcéra sa vydala za známeho maliara štúrovcov a slovenského ľudu Petra Michala Bohúňa. Pamiatku na jeho pobyt v Lučivnej i blízky vzťah k jej obyvateľom vyjadril viacerými svojimi dielami.
Dominantou centra dediny je rímskokatolícky kostol z roku 1814, ktorý však už mal svojho predchodcu najneskôr v 14. storočí a potom evanjelický chrám postavený v roku 1815. Vedľa nich stoja požiarna zbrojnica a urbársky dom, ktoré symbolizujú bohaté tradície urbárskeho a hasičského spolku v obci.
Lučivná má vynikajúce podmienky na športové vyžitie. Horský vzduch, atraktívne tiché prostredie, kondičný tréning v blízkych lesoch, stravovanie a ubytovanie vytvárajú všetky možnosti tréningu vo vysokohorskom prostredí. V zime tu sú bežecké stopy, klzisko, štyri lyžiarske vleky - Lopušná dolina, turistika a dobrá východisková brána do Vysokých Tatier, krásny výhľad z obce na Vysoké Tatry, pešia turistika a hubársky raj v blízkych lesoch naväzujúcich na pohorie Nízkych Tatier najmä Kráľovu Hoľu.