Francúzsko

Panovníci, zvyknutí na studené múry hradov, zatúžili po živej a útulnej architektúre talianskych mecenášov. Karol VII. poslal zo svojho prvého „výletu“ k susedom v roku 1495 po mori do Francúzska skupinu 22 umelcov. Kráľov príkaz znel: stavať a pracovať talianskym spôsobom. Ubytoval ich na svojom zámku v Amboise, ktorý podľa jeho predstáv prestavali. Kráľov príklad nasledovali aj poddaní. Mať zámok na brehu lenivej rieky Loiry bolo v 15. a 16. storočí jednoducho „in“.

K talianskym stavbárom pribudli dekoratéri, sochári a maliari. Dnes rozprávkové zámky majú svojský hybridný štýl - spája sa v nich ušľachtilosť francúzskej neskorej gotiky s dekoráciami renesančných umelcov.

Zámok Clos-Lucé

V zime roku 1516 sa do Francúzska presťahoval starý a unavený Leonardo da Vinci. Len s tým, čo sa zmestí na ohnutý chrbát osla. Po sklamaní v Ríme a Miláne prijal pozvanie mladučkého francúzskeho kráľa Františka I., ktorý ho ubytoval na zámku svojej matky Clos-Lucé na brehu Loiry. Vtedy 64-ročný umelec ešte netušil, že práve v službách po umení bažiaceho kráľa, prežije posledné roky svojho života. Po sklamaniach v Taliansku sa mu konečne dostalo adekvátnej pocty. Kráľ očarený jeho vedomosťami v maliarstve, sochárstve a architektúre, ale aj technickým géniom mu poskytol ročný príjem 700 zlatých a daroval zámok. Konečne sa maliar mohol venovať aj svojim snom.

Útulný zámok Clos-Lucé je len na kus cesty od kráľovského zámku v Amboise. Malý vidiecky zámok stojí na miernom kopci za hrubým múrom v bohatej záhrade, odkiaľ vidíte na pomalý tok rieky. Zámok s ostrými okrúhlymi vežičkami a stenou z červených tehál sa objavil aj v známom romantickom filme o Angelike.

Zámok si dodnes zachoval svoj renesančný ráz. Francúzskym reštaurátorom sa podarilo navodiť atmosféru, aká v ňom vládla pred 500 rokmi. V slnkom osvetlenej komnate niekdajšej malej pevnosti s pozorovacou vežičkou Leonardo nielen sníval, ale aj projektoval všetky svoje nadčasové vynálezy, na ktoré mu v Taliansku neostával čas. Sprístupnená je izba, kde písal svoj testament, prijal posledné pomazanie aj poslednýkrát vydýchol. Zachoval sa jeho ateliér, kam za ním chodili študenti a kde dokončil nádherný obraz Jána Krstiteľa. Na vyhradenom mieste prijímal kráľa a iných významných ľudí. Nechýba ani kuchyňa s krbom.

Po celom zámku sú skice, ale aj desiatky technických náčrtov, či modely jeho vysnívaných strojov - návrhy padáka, automobilu, lode v tvare ryby, čln poháňaný vodnou skrutkou, prvá helikoptéra, ale aj automatické zbrane – útočný pancier, vrhač kameňa, rôzne modely mostov – posúvacie, otáčavé. Väčšinu z týchto nápadov sa podarilo zrealizovať až o 300 - 400 rokov. Sprievodcovia nezabudnú pripomenúť, že Leonardov stroj na vrhanie gúľ s viacnásobným nabíjaním sa stal základom pre ruské kaťuše. V zámku si môžete pozrieť aj projekty cesty balónom, či návrhy kulís pre divadelné predstavenia.

Leonardo bol očarený krajinou na povodí lenivej Loiry, chcel ju dotvoriť a život zjednodušiť. Na zámku sú vystavené jeho projekty kanalizácií a prieplavov, vďaka ktorým mali byť sídla poprepájané a po vode sa mal prevážať tovar.

Na objednávku kráľa navrhol aj palác Romorantin, so stavbou ktorého síce začali, no kvôli bažinatej pôde a epidémii moru ho nedostavali.

Leonardov zámok bol prepojený s kráľovým zámkom v Amboise tajnou chodbou. Podľa životopiscov ju používal aj sám kráľ, ktorý chodil umelca navštevovať. Projekty nedokončeného zámku sa neskôr stali podkladom pre stavbu Louvre.

Presne pred 483 rokmi – 2. mája 1519 Leonardo da Vinci zomrel. Po smrti sa tri jeho najslávnejšie obrazy, s ktorými sa nevedel počas života rozlúčiť – Mona Líza, Ján Krstiteľ a Svätá Anna, stali majetkom štátu. Leonardo je pochovaný v neďalekom kráľovskom zámku v Amboise.

Zámok Chambord

Úplne iný charakter má zámok Chambord, ktorý sa tiež spája s panovníkom Františkom I. Dnes najnavštevovanejší zámok patrí štátu. Je rozdelený do traktov, kde žili králi s rodinami alebo milenkami. Každý panovník si komnaty, ktoré obývali, zariadil podľa seba. Výsledkom je prehliadka vkusu panovníkov od 15. storočia až po dobu Napoleona v 19. storočí. Ušľachtilo strohé komnaty Františka I. sú v ostrom kontraste s prezdobenými a ťažkopádne zariadenými komnatami Ľudovíta XIV.

Celý deň môžete stráviť prechádzaním sa po 440 komnatách, v ktorých je všetko, čo majitelia potrebovali - dôkladne zariadené kúpeľne, miestnosti pre milenky, ale aj záchody, či apartmány psích miláčikov.

Ťažiskom celého zámku je obrovské točité schodisko ukončené obrovskou Lucernou, ktoré postavili podľa projektu Leonarda da Vinciho.