Uzučké uličky andalúzskych mestečiek, ktoré sú aj v bežných dňoch preplnené, by tento týždeň potrebovali nafúknuť na dvojnásobok. Tisícky ľudí sa každý deň natlačili po ich okrajoch a disciplinovane niekoľko hodín sledovali najväčšie divadlo roka. Kvetnou nedeľou sa začal veľkonočný Semana Santa - Svätý týždeň, ktorý najmä na juhu Španielska sprevádzajú pompézne procesie.
Slnko ako keby čakalo len na Kvetnú nedeľu. Zimu, ktorá trvá tento rok aj na juhu Španielska extrémne dlho, by sme u nás brali - teploty okolo 15 až 18 stupňov. Domáci sú však v marci zvyknutí na iné teploty. Niežeby bolo stále zamračené, občas slnko vykukne a vtedy je aj 25, ale Andalúzania sú rozpačití.
„Je to nejaký čudný rok a dlhá zima," hovorí Sevillčanka Mercedes a zapína si teplý zimný kabát, hoci práve vtedy vykuklo slnko. Na kávu vojde dovnútra cukrárne, vonku sedia, samozrejme, len ľahko rozpoznateľní turisti. V tričkách a sandáloch.
Prípravy na semanu
Na najväčší španielsky cirkevný sviatok sa Andalúzania pripravujú celé týždne pred Veľkou nocou. Obrovské platformy - pasos, na ktorých sú sochy Ježiša Krista a Panny Márie v životnej veľkosti, sú v kostoloch po celý rok. Ale práve týždne pred sviatkami ich dávajú vo veľkom do poriadku. Meter a pol vysoké strieborné svietniky odbaľujú z fólií, leštia drevené alebo strieborné obloženie, umelé biele kvety, ktoré celý rok pasos zdobili, nahrádzajú novými.
Sochy, z ktorých mnohé majú stovky rokov, čistia či opravujú ich plášte. Potom vás zaskočí až bizarný obrázok, keď staršia nízka žena leští ruku takmer 190-centimetrovej soche Krista, bozkáva ju a prežehnáva sa, akoby sa ospravedlňovala za to, že mu ju drhne.
Mercedes nás presviedča, aby sme na Kvetnú nedeľu zostali v Seville, pretože krajšie a pompéznejšie to nikde nebude. Nakoniec aj bedekre to odporúčajú. Najmä veľké mestá ako je Malaga, Sevilla či Cádiz sú známe obrovskými procesiami - je v nich veľa kostolov.
Keď Mercedes vravíme, že v nedeľu budeme v Cádize, tak len dodá: „Tak sa vráťte v iný deň. To musíte vidieť, inde to nestojí za veľa." To isté však hovorili aj Cádizania či obyvatelia malých dediniek, kde síce majú len jeden či dva kostoly, ale na svoju procesiu nedajú dopustiť.
Prípravy v Cádize
Na námestí pred novou katedrálou v Cádize už týždeň pred Kvetnou nedeľou pripravovali miesta na sedenie - koridory obtiahnuté fialovým súknom, kam potom naukladali drevené stoličky. Na schody hlavného vchodu dali drevenú rampu, aby sa procesie s pasos dostali do kostola.
Programy s časmi jednotlivých procesií ste dostali zadarmo v každom obchode. Mnohé mali stránky s inzerciou, ktorá vydanie zaplatila, ďalšie okrem programu núkali aj farebné zobrazenie habitu, v ktorom jednotlivé bratstvá a farnosti pôjdu. Počas predveľkonočného týždňa majú školáci voľno, úrady sú zatvorené, obchody a reštaurácie však zostávajú otvorené.
Semanu Santu si jednoducho domáci vychutnajú aj svetsky.
Už doobeda sa Cádizania hrnuli do kostolov. Pre posvätené olivové vetvičky, ktoré sú symbolom Veľkej noci. Ešte prispatými uličkami sa hrnuli slávnostne oblečení domáci a viedli malých miništrantov. S pribúdajúcimi hodinami uličky hustli dospelými aj deťmi v habitoch, všetci si okrem špicatej kukly niesli aj palmové listy. Tie boli z bledohnedého plastu, po procesii však bolo jasné, že by museli osekať všetky palmy v meste, aby sa každému ušlo.
Farebné procesie
Jednotlivé procesie sa podľa presne stanoveného harmonogramu vydávali zo svojich kostolov presne stanovenou trasou a stretli sa v uličke pred katedrálou. Odtiaľ za sebou putovali do katedrály.
Začiatok prvej sme zmeškali - posúval sa čas - a keď sme ju zastihli na jednom z námestí, nevedeli sme sa dostať dopredu. Rodičia s malými deťmi na pleciach, mladšie deti sa snažili pretlačiť dopredu, starší stáli v zadných radoch a modlili sa, do toho sa tlačili turisti, ktorí nakrúcali a fotili. Postupne sa však z predných radov ľudia presúvali dozadu a nám sa podarilo dostať až k procesii. V úzkych uličkách sú aj úzke chodníky a na tých stáli alebo posedávali na rozkladacích stoličkách ľudia. Najmä deti rodičia vybavili malými plastovými stoličkami. Zatiaľ čo čakali na sprievod, bavili sa, jedli, hrali sa s deťmi.
Za zvukov bubnov
Údery bubnov a vzdialený potlesk boli predzvesťou, že sa procesia blíži. Spoza rohu ako prví začali prichádzať kajúcnici - nazarenos. Keďže sme čakali dospelých ľudí, zazreli sme iba konce špicatých čiapok s maskou.
Sprievod totiž otvárali maličké deti, často len štvorročné, ktoré spočiatku veľmi disciplinovane išli po kraji cesty. Ale s pribúdajúcimi hodinami predvádzali rôzne kreácie ako vykúkanie spod masky, prehadzovanie si habitu cez hlavu a najmä obhrýzanie vysokých sviečok, ktoré niesli. Samozrejme, na potešenie tiež už unavených divákov.
Viacerí dospelí kajúcnici, ženy aj muži, išli na znak utrpenia Krista bosí. Za nimi nasledovali miništranti s monštranciami farnosti a potom samotné pasos. V úzkych uličkách ich usmerňovali muži v čiernych oblekoch, ktorí stále niečo hovorili a zdalo sa, že len sami sebe. Omyl.
Pod pasos sa ukrývali desiatky nosičov - costaleros, ktorí niekoľko stoviek kilogramov ťažkú platformu niesli na pleciach. Preto nie divu, že vždy po niekoľkých desiatkach metrov sa sprievod musel zastaviť. Vzdialenosť medzi jednotlivými zastaveniami sa úmerne skracovala s časom trvania procesie. Po niekoľkých hodinách už nosiči zabudli na svoje biele nohavice a spod pasos trčali len unavené nohy a plachta sa dvíhala, aby vetrali, posúvali si fľaše s vodou a zafajčili si.
Pasos sú skutočne obrovské a dostať ich cez roh do ďalšej uličky je dosť náročné, ale vždy sa to podarilo a odmenou unaveným mužom bol potlesk prizerajúcich sa. Pasos muži posúvajú hojdavým krokom v ohlušujúcom rytme bubnov a trúbok. Kapela ide za nimi a vyhráva podľa ich tempa.
Všetky bratstvá postupne prichádzajú ku katedrále, hlavným vchodom vchádzajú, prejdú kostolom, kde dostanú požehnanie, a bočným vychádzajú. Posledné pasos s nádhernou sochou Panny Márie vyšlo z katedrály až okolo deviatej večer. Tým sa však procesia nekončí. Všetci sa totiž musia dostať naspäť do svojich kostolov. A tak ich čaká úmorná cesta späť, ale už za efektného svitu sviečok a pochodní. Ešte o polnoci bolo počuť údery bubnov a mesto zmĺklo až okolo tretej nadránom.
A takto to je celý týždeň. Lenže v pondelok aj utorok už opäť pršalo.
Semana Santa
História kajúcnického Svätého týždňa siaha do 15. storočia. Kajúcnici nosia špicaté čiapky s maskami na znak toho, že ich totožnosť pozná len Boh. Jednotlivé bratstvá cofradías alebo hernandades pripravujú pasos celý rok. Sochy v životnej veľkosti stvárňujú utrpenie Ježiša Krista alebo Pannu Máriu a často sú veľmi staré - niektoré pochádzajú ešte zo 17. či 18. storočia. Niekde procesie trvajú až do nedele, v niektorých mestách sa končia na Veľkonočný piatok.
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA