FOTO - AUTOR
Radnica
Veľké námestie
Medzi turistami, a nielen slovenskými, sa traduje, že kto nebol pri Atomiu či fontánke so soškou cikajúceho chlapčeka, nebol v Bruseli. Takmer miliónová metropola Belgicka sa však pýši aj inými, zaujímavými skvostmi. Súčasné centrum európskej integrácie pripomína pestrú zmes architektonickej moderny s fascinujúcimi historickými pamiatkami, ktoré nič nestratili zo svojej originálnosti.
Mesto, v ktorom sa na každom kroku mieša flámčina s francúzštinou, je sídlom viacerých zastupiteľských úradov z celého sveta. Srdcom belgického hlavného mesta, ktoré podľa pradávnej povesti postavili na ostrovčeku rieky Senne, je Kráľovské námestie s jazdeckou sochou Gottfrieda z Bouillonu a kostolom St. Jacques sur Coudenberg v novoklasicistickom štýle. Preslávil sa ako miesto korunovácie belgických kráľov.
Budú mať prvú kráľovnú?
Sídlom súčasného panovníka Alberta II. je však rezidencia s veľkým parkom v Laekene na severozápade Bruselu neďaleko Atomia. V nej trávi takmer všetok čas s manželkou. Spolu majú 40-ročného syna Philippa, korunného princa, manželke ktorého sa vlani v novembri narodila dcérka Elizabeth. Keďže sa začiatkom 90-tych rokov zmenila ústava, práve ona by sa v budúcnosti mohla stať prvou kráľovnou v histórii krajiny. V minulosti smeli podľa ústavy zasadnúť na trón len muži. Najväčším sviatkom je v Belgicku 21. júl, deň, keď bol korunovaný prvý kráľ Leopold I. Keďže tohto roku pripadá tento deň na nedeľu, Belgičania budú mať voľno v pondelok 22. júla.
Veľké námestie (Grand Place) je skutočným rajom pre zahraničnú klientelu. Možno na ňom stretnúť návštevníkov zo všetkých kontinentov ako aj vidieť v praxi najrenomovanejšie značky fotoaparátov či kamier. Na otázku, čo ich sem najviac priťahuje, bruselskí obyvatelia odpovedajú pohotovo: festivaly, tradičné slávnosti, ale predovšetkým jedna z najvyhľadávanejších atrakcií mesta - kvetinový koberec z begónií, ktorý obnovujú každý nepárny rok.
Veľké námestie fotorajom
Hlavy zvedavých obdivovateľov smerujú zvyčajne k oblohe, pretože Zlaté cechové domy, Pivovarnícke múzeum či jedna z najslávnejších gotických stavieb mesta, radnica Hotel de Ville, stoja za niekoľkominútovú masáž krčnej chrbtice. Práve tu sa rodia najšťastnejšie skupinové fotografie vysmiatych cestovateľov, pričom v pozadí nesmú chýbať tieto tak zberateľsky cenné dominanty Bruselu. K nim patrí aj jeden z najväčších svetových chrámov - Basilique du Sacré Couer de Koekelberg. Podľa dostupných informácií je táto cirkevná stavba dlhá 176 metrov, vysoká 89 metrov s priemerom kopuly až 33 metrov.
Hoci je soška cikajúceho chlapčeka známa z televízie či publikácií, v dennom zhone by ju mohol návštevník ľahko prehliadnuť. Prvým orientačným bodom je Veľké námestie, odkiaľ je to k fontánke naozaj na skok. Lenže táto kuriozitka je na pohľad malá a nenápadná. Vizuálnou záchranou sú rady cudzincov - to, čo láka, hromadne obklopujú.
Semafory „skrášľujú“ kamery
Buď sú Bruselčania dobrí vodiči, alebo majú dobre prepracovanú dopravu. Najmä popoludní pri odchode zo zamestnania sa na uliciach síce tvoria zápchy, ale ako rýchlo vznikajú, tak bleskovo miznú.
Prehľadné značenie ciest i križovatiek umožňuje bezproblémový prejazd, kamery na semaforoch sú pre motoristov dostatočným varovaním, pretože na červené svetlo sa ani v Bruseli nevypláca prechádzať. Fotografia so záznamom priestupku je na druhý deň vo vašej schránke a ste o dobrých 150 eur ľahší. Pri vážnejších porušeniach predpisov aj o viac. Je zaujímavé, že po úzkych uličkách Bruselu jazdia väčšinou aj menšie a teda i užšie automobily. Džípov či veľkorozmerných áut je naozaj poskromne.
Auto ako u nás, za holiča
700 korún
Aj v Belgicku začalo od prvého januára platiť euro. Posledný februárový deň zmizol zo scény populárny belgický frank a hoci si zaň dnes už nikde nič nekúpite, niektoré ceny sa stále uvádzajú v bývalej mene, do konca júna. Vraj kvôli jednoduchším prepočtom a lepšiemu zvykaniu si. Najväčším problémom sú mince, ktoré Belgičania doteraz poznali a používali minimálne. Ceny boli zaokrúhlené.
Priemerný mesačný plat Belgičana je okolo stotisíc belgických frankov. Teda asi desaťnásobne viac ako u nás, lenže aj náklady či dane sú, pochopiteľne, vyššie. Zatiaľ čo automobil, televízor alebo iný spotrebný tovar stojí takmer toľko ako u nás, potraviny a služby sú oveľa drahšie. Len bežná návšteva holiča vyjde v prepočte na našich sedemsto korún.
Belgičania si doprajú aj trojhodinovú obedňajšiu siestu. V tomto sa nelíšia od susedných Francúzov. Ak prídete do reštaurácie, dobrú štvrťhodinu si vás nikto nevšimne. Nie preto, žeby nechcel. Naopak, personál vám takto umožňuje pohodlne prebrať jedálny lístok, zapáliť si cigaretku a nasať príjemnú atmosféru. Tá nie je v bruselských uliciach žiadnou vzácnosťou.
MIROSLAV BUKOV
Brusel - Bratislava