Ako využiť africkú rozmanitosť?

Čo sa nám vybaví, keď sa povie „Afrika“? Mnoho ľudí si predstaví kontinent sužovaný chudobou, vojnami, zúfalstvom, korupciou a neúspechmi. Ale Afrika, to je aj Maroko, Sierra Leone a Južná Afrika; Mozambik a Mali; Nelson Mandela a Charles Taylor. Afrika,


ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK



to sú rozdiely na prvý pohľad väčšie než akákoľvek podobnosť.

Uvažovať o Afrike ako o jednom ekonomickom, politickom či kultúrnom celku je nezmysel, i keď je to možno jednoduchšie a pohodlnejšie. Rozdiely medzi africkými krajinami sú totiž priveľké. Dokonca i vnútri jednotlivých krajín, napríklad v Tanzánii, kde sú spory medzi vnútrom a ostrovom Zanzibar takmer na dennom poriadku, nájdeme často radikálne názorové rozdiely a prístupy.

V prípade Afriky hovorme skôr o rozmanitosti, rôznorodosti, lebo pri hľadaní riešení ekonomických výziev, ktorým čelia africké krajiny, je oveľa zmysluplnejšie uvažovať o ich rozdielnych regiónoch. Našťastie sa tak už deje. V tomto zmysle už prebieha veľa praktických krokov, hoci ešte nie všetky sa vyvíjajú pôvodným smerom, ktorý mali na mysli ich iniciátori.

Ekonomické spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) napríklad celkom neočakávane dokázalo svoju vôľu aj schopnosť intervenovať v regionálnych konfliktoch, napríklad v prípade šokujúcej občianskej vojny v Sierre Leone. Menej viditeľnou, ale hádam ešte dôležitejšou iniciatívou ECOWAS je smerovanie k regionálnej ekonomickej integrácii – už stanoveným cieľom je tu vytvoriť jednotnú menu.

V Južnej Afrike sa Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC) po neistom štarte začalo venovať mnohým spoločným projektom – ústredný význam má dopravná infraštruktúra, ktorej neutešený stav negatívne ovplyvňuje vnútroafrický obchod. Integračným projektom sa venujú aj východoafrické krajiny a zdá sa, že sa poučili z predchádzajúcich neúspechov v regióne, ktoré boli dôsledkom unáhlených, neprimeraných a prehnane ambicióznych plánov.

Európska únia – samozrejme, v úplne odlišnom prostredí – vznikla na základe spoločných hodnôt a cieľov. Jej dejiny sa začali písať v čase, keď sa väčšina Európy spamätúvala z následkov druhej svetovej vojny. Snaha o africkú regionálnu integráciu dnes stojí pred podobným ekonomickým imperatívom; aj ona musí stáť na spoločných hodnotách, nie na vágnych predstavách geografického determinizmu.

Organizácia africkej jednoty, premenovaná na Africkú úniu, si v čase svojho vzniku (1963) predsavzala veľmi vysoké ciele. Zabudla na skutočnosť, že aj zoskupenie typu EÚ začínalo drobnými, praktickými krôčikmi vpred.

Africké summity, na ktorých sme v minulosti za jedným rokovacím stolom videli spoločne zasadať demokratov i diktátorov z rôznych jazykových, náboženských aj kultúrnych prostredí, priniesli len málo spoločných rozvojových politík, pretože si voľkali vo vzletnej, úplne nereálnej rétorike. Čo stále chýba, je dôkladná úvaha nad tým, čo tvorí podstatnú časť konceptu spoločných hodnôt, a kontext praktických projektov, na ktorých môžu africké krajiny spolupracovať.

Paralela s európskou integráciou je tu zrejmá. Európska jednota vyrástla z túžby po ukončení konfliktov. Tento cieľ členské krajiny EÚ splnili. Ozbrojené konflikty dnes pustošia nemálo afrických krajín; praktická regionálna integrácia by rovnaký efekt mohla dosiahnuť aj v Afrike. A ECOWAS už ukazuje smer.

Spoločné hodnoty a rovnaké zmýšľanie neznamenajú nutne vytváranie nových politických celkov. Bol by to zvrhlý cieľ regionálnej spolupráce, keby plané politické reči prehlušili triezvu politiku. Prehnane vášnivá rétorika už dokázala poškodiť nemálo afrických iniciatív, pričom mnoho významných priemyselných krajín a medzinárodných organizácií to, žiaľ, ešte napomáha, keď slovne podporuje plány, ktoré nemieni podporiť praktickou pomocou.

Ak sa niečo z toho má zmeniť, musí sa najprv zmeniť pohľad na Afriku ako na jednoliatu žalostnú masu, ktorá investorov i globálnu verejnosť odrádza od trvalejšej podpory. To znamená informovať. To znamená informovať prostredníctvom rovnako vyspelých, neutrálnych a nezaujatých analýz, ktoré napríklad OECD spracúva pre svoje vlastné členské krajiny. Africké ekonomické vyhliadky (AEO), novovzniknutá iniciatíva, ktorá sa zameriava na potláčanie stereotypov rozborom porovnávacích príležitostí a možností dvadsiatich dvoch krajín, je práve na modeli OECD založená.

Takto získavané informácie sú veľmi potrebné, ak majú investori a darcovia podporiť praktickú regionálnu politiku, ktorú Afrika potrebuje. Politické iniciatívy ako zníženie dlhu, domáce a zahraničné výrobné investície či prístup afrických výrobkov na trhy krajín OECD, ktoré by nepochybne prispeli k zlepšeniu ekonomických vyhliadok tohto svetadielu, sa môžu presadiť len v prípade, že budú jasne definované výhody a prínosy. Vyššia účasť na svetovej ekonomike ako dôsledok znižovania obchodných bariér však bude možná len vtedy, ak budú posilnené africké regionálne inštitúcie.

Nemalo by zmysel obhajovať regionalizmus len tak, pre nič za nič. Skúsenosti z Európy dokazujú, že dohody, podložené spoločnými hodnotami, kolegiálnou kritikou a jasne definovanými a dosiahnuteľnými cieľmi, sú základom úspešne rastúcej ekonomiky. Spoločné regionálne projekty sú dnes pre Afriku tou najlepšou príležitosťou vybudovať takú infraštruktúru, akú ekonomiky afrických krajín potrebujú. Africká jednota nemusí zostať len snom. Možno ju vybudovať s pomocou realizovateľných regionálnych projektov podložených hodnotami, s ktorými súhlasia všetci Afričania a ktoré sú výsledkom spoľahlivej, triezvej analýzy. Rozmanitosť Afriky je jej najväčšou silou.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  4. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  5. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  6. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  7. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  8. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  9. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  10. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 865
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 22 823
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 17 171
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 808
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 458
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 7 095
  7. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 211
  8. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 990
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 701
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 3 371