SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Zákopy v Gallipoli dýchajú katastrofou

Na romantických plážach tureckého polostrova Gallipoli vám dnes hrozí maximálne úpal. Pred sto rokmi sa tu však dalo kúpať v krvi. Všadeprítomné zákopy vás prenesú z 21. storočia rovno do pekla prvej svetovej vojny.

Z najvyššej kóty Chunuk Bair je skvelý výhľad na celé bojisko. V týchto miestach zranili aj budúceho tureckého prezidenta.Z najvyššej kóty Chunuk Bair je skvelý výhľad na celé bojisko. V týchto miestach zranili aj budúceho tureckého prezidenta. (Zdroj: SME - MICHAL MIRONOV)

Chcete vidieť na vlastné oči najväčší omyl Winstona Churchilla? Navštívte turecký polostrov Gallipoli - strážnu vežu medzi Európou a Áziou a bránu do Čierneho mora. Z kopcov nad uzučkým Dardanelským prielivom aj bez námorných máp zistíte, že poslať ťažké vojnové lode a pýchu britského námorníctva do týchto končín, si koleduje o katastrofu.

Po prílete do Istanbulu milovníci histórie radšej zamieria do bájnej Tróje či neďalekého Pergamonu. Ak však chcete spoznať, odkiaľ pramení povestná národná hrdosť Turkov, návštevu bojiska pri Gallipoli rozhodne nevynechajte. Odmenou vám budú nádherné prírodné scenérie i geografické kuriozity.

Do Ázie na kávičku

Hoci sa bojisko nachádza v Európe, púť je vhodné začať v ázijskom mestečku Canakkale. Najužšie miesto Dardanelského prielivu nespája žiaden most, použiť musíte trajekt alebo čln. Získate výbornú predstavu o zákernosti tých končín. Strmé brehy, silné prúdy, šírka len čosi vyše kilometra. Práve tu v marci 1915 rozstrieľali niekoľko spojeneckých lodí.

Kto očakáva ázijskú exotiku, hneď po vylodení bude sklamaný - Canakkale vyzerá ako typické európske prímorské mestečko. Hneď za prístavom objavujeme námestie s renesančnou zvonicou, obchody so suvenírami a kaviarne. Samozrejme, ani tu nemôže chýbať všadeprítomná Atatürkova socha.

can.jpg

Námestie Canakkale exotikou príliš nedýcha.

Aj keď delá z Canakkale kedysi striehli na britskú flotilu, dnes mesto pohlcuje boj o turistu. Do Tróje je to odtiaľto len 30 kilometrov, preto môžete bývať v hoteli Helena, piť „trójske" víno z amfory, či obdivovať originál dreveného koňa z filmu s Bradom Pittom.

Canakkale má ale jednu výhodu - dá sa tu naplánovať akýkoľvek výlet, získať informácie, sprievodcu alebo požičať auto. Poučení sa plavíme späť na európsku stranu - rovno na bojisko.

at.jpg

Krčma v Canakkale je plná Atatürkových portrétov. Kultu osobnosti sa nedá uniknúť.

Guľky, pláže a sfinga

Zelené vŕšky polostrova vyzerajú dnes príliš mierumilovne, preto je vhodné pripomenúť si peklo prvej svetovej vojny v malom múzeu, kde zároveň získame základnú orientáciu v teréne. Na výšine pred budovou stojí delostrelecká batéria, odkiaľ máme vyloďovacie pláže ako na dlani.

V múzeu nachádzame okrem obvyklých ton vojenského šrotu a vražedných nástrojov aj morbídne kuriozity. O intenzite bojov svedčia najmä guľky, ktoré vo vzduchu trafila iná guľka, či viacnásobné priestrely ľudských kostí. Dojemne pôsobí najmä množstvo posledných listov domov, často zablatených, pokrčených, so zaschnutou krvou.

gul.jpg

Skrížené guľky v múzeu svedčia o intenzite prestreliek.

Je 24. decembra a tešíme sa, že bojisko máme iba pre seba. Vtom sa do múzea nahrnie takmer stovka mladých mužov. Záhadu vysvetlia dva zaparkované armádne autobusy pred bránou. Budúci tureckí branci práve dostávajú lekciu z vlastenectva a morálky, preto sa presúvame ďalej.

K pobrežiu je to autom len kúsok, hoci cesty na svahoch sú úzke a kľukaté. Po desiatich minútach sa ocitáme na najznámejšej pláži, kde sa vylodili Austrálčania s Novozélanďanmi.

Pláž Anzac, ako ju dnes nazývajú, je príjemným, čistým miestom v tvare podkovy so svahmi stúpajúcimi do vnútrozemia. Vojenské cintoríny tvoria pravidelné rady bielych kameňov na zelených lúkach s výhľadom na more. Medzi padlými je málo detí. Vek 25 - 30 rokov prezrádza zrelších profesionálov Austrálsko-novozélandského armádneho zboru. Hoci pobrežie bez turistov pôsobí priestranne, masu 14 000 mužov si vieme predstaviť len s pomocou dobových fotiek. Terénu dominuje „sfinga", ako pomenovali v Egypte cvičení vojaci bizarný kus erodujúceho svahu, ktorý aj dnes trochu pripomína ľudskú tvár. Od mora sa presúvame do vnútrozemia na frontovú líniu.

plaz.jpg

Pláž ANZAC kedysi a dnes

Desať metrov od smrti

Miesta najzúrivejších bojov sú ľahko rozpoznateľné podľa najvyšších kopcov, ktoré obe armády logicky využívali ako pozorovateľne a obranné kóty. Cestou nahor sa zastavujeme v malom lesíku. Medzi stromami sa celkom zreteľne kľukatia autentické spojenecké zákopy z 1. svetovej vojny. Sú už plytké a vymyté dažďom, hlboké sotva po pás, no ťahajú sa donekonečna. Pod napadaným ihličím sa vraj stále dá nájsť množstvo guliek, my však to šťastie nemáme.

Na druhej strane asfaltky sa nachádzajú turecké zákopy - protivníkov oddeľovalo len desať metrov. Turci v snahe vyhnúť sa spojeneckému bombardovaniu budovali opevnenia čo najbližšie k nepriateľovi. To malo za následok obrovské straty na životoch , ale aj možnosť výmenného obchodu počas bojových prestávok. Ten fungoval jednoduchým hádzaním potravín, tabaku či novín cez územie nikoho.

zak.jpg

Vchod do spojovacieho zákopu v lesíku.

Pokračujeme smerom k najvyššej kóte. Bránu tureckého cintorína stráži socha hrdinu v turbane, zvierajúceho britskú pušku. Je to buď nevedomosť, alebo zámer autora, ktorý tak zlomyseľne pripomenul popularitu technologicky vyspelejších ukoristených zbraní medzi tureckými vojakmi.

Stálo to za to?

Konečne stojíme na kopci Chunuk Bair, ktorý kontroluje celý polostrov. Až sem sa prebilo niekoľko Novozélanďanov, kým ich Turci krvavo neodrazili späť k plážam. Majú tu pamätník, ktorému sekunduje neodmysliteľná Atatürkova socha v nadživotnej veľkosti. Výhľad je úchvatný: na jednej strane Egejské more a zátoka Suvla, na druhej Dardanely, Ázia a Marmarské more. Kľúč k ovládaniu svetového obchodu s Áziou nám leží pri nohách - každých 15 minút vstúpi do úžiny jedna veľká loď. Najnavštevovanejšiu vyhliadku bojiska zlepšujú tureckí robotníci, ktorí prehlbujú staré zákopy, vykladajú ich drevom a naťahujú ostnatý drôt.

Nazad do Istanbulu odchádzame unavení; návšteva bojiska nám zabrala niekoľko hodín. Dojmy sú výborné, aj keď množstvo vytesaných mien s krížikom na človeka predsa len doľahne.

A ak dovolenku trávite v civilizovanom pohodlí hotela, nájdená guľka vám možno pripomenie, ako ťažko sa rodilo moderné Turecko a ako blízko môže číhať katastrofa. Tá gallipolská nám ešte dýcha na chrbát, veď posledný vojak bitky pri Gallipoli zomrel len v roku 2002.

cint.jpg

Austrálsky cintorín pri mori. Na pozadí vľavo výbežok "sfingy".

Bitka o Gallipoli

(apríl 1915, január 1916)

Keď vypukla prvá svetová vojna, chceli Briti a Francúzi obnoviť spojenie s Ruskom a uľahčiť transport strategických surovín z Ázie. Voľba padla na prieplavy Bospor a Dardanely, čím by získali prístup do Čierneho mora a priamo ohrozili hlavné mesto Osmanskej ríše Istanbul.

Za operáciou stál vtedajší britský minister námorníctva Winston Churchill, ktorý presadil vyslanie ťažkých vojnových lodí do úzkeho Dardanelského prielivu. Po zlyhaní operácie to spojenci skúsili ešte z pevniny, vylodením Austálsko-novozélandského armádneho zboru (ANZAC) na polostrove Gallipoli. Výsadok sprevádzalo množstvo chýb, ktoré uľahčili situáciu tureckým obrancom na čele s budúcim tureckým prezidentom Mustafom Kemalom (Atatürkom).

Krvavé boje si vyžiadali dohromady viac ako pol milióna mŕtvych a zranených bez toho, aby nejaká strana získala významnejšie územie či strategickú výhodu. V januári 1916 sa spojenci z pobrežia evakuovali. Churchillovo vojenské fiasko umožnilo Kemalovi po prvý raz zažiariť a položilo základy jeho budúcej legendy a kultu osobnosti.

(mm)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  5. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  6. Znalec slovenského brandy
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  2. Znalec slovenského brandy
  3. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  4. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  5. Prečo čakať, keď teraz je najvyšší čas vykurovať eko-vedome?
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Škola ich učí pracovať v tíme a pod tlakom
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  9. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  10. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 100
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 314
  3. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 603
  4. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 470
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 324
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 032
  7. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 2 860
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 576
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 511
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 032
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
  1. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  3. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  4. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  5. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  6. Vladimír Benčík: Hanoj – s blížiacimi sa sviatkami lunárneho Nového roku je čoraz veselší a exotickejší
  7. Iveta Bakitová: Poďte so mnou spoznávať známe aj menej známe miesta Talianska
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 14. - Desať zaujímavostí o Antarktíde 2/3
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 19 543
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 16 359
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 818
  4. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha nechcene priznal, že vakcíny chránia pred covidom 7 033
  5. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 6 574
  6. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 5 991
  7. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 4 960
  8. Pavel Dvořák: Rozvádzajú sa Číňania? Majú milenky? 4 160
Skryť Zatvoriť reklamu