DES MOINES. Radostná zmena po tragédii občianskej vojny a genocídy.
Oznámil to Benjamin Beck, riaditeľ Ochranárskeho programu pre oblasť Gishwati v západnej Rwande. Národný park Gishwati sa zväčší o 21 percent, pričom ho spojí 50 kilometrov dlhý pás lesa s Národným parkom Nyungwe. Cieľ: odvrátiť hrozbu vymretia štrnásťčlennej skupiny gishwatijských šimpanzov učenlivých (Pan troglodytes).
Program v roku 2010 zalesní 262 hektárov v okolí Kinyenkanda v okrese Rutsiro, ktorý patrí do rwandskej Západnej provincie. Rozloha Národného parku Gishwati sa tým zväčší z 1222 na 1484 hektárov. Zásah vyrieši aj problém s eróziou.
Zdevastovanej prírode pomôžu lesy
V Kinyenkanda sa totiž usadilo 150 rodín, motivovaných v Rwande všeobecne primalou plochou poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa. Na strmých svahoch založili a intenzívne hospodárili na malých poliach. Svahy bez stromov a inej prírodnej vegetácie však postihla erózia a pôdu dažde splavovali do rieky Sebeya. To znížilo kvalitu jej vody a následne zhoršilo zdravotný stav obyvateľstva oblasti Gishwati.
Kvalita vody v rieke Sebeya súvisí so zdravím miestnych ľudí a národným hospodárstvom, keďže Sebeya je nielen dôležitým zdrojom pitnej vody, no aj zdrojom hydroelektrickej energie a vody pre priemyselnú výrobu po prúde, povedal Benjamin Beck.
V Gishwati tak nastala z hľadiska ochranárstva ideálna situácia, umožňujúca de facto jediné trvalo priechodné riešenie znovuzalesnenie bolo v záujme väčšiny ľudí.
Tamojší prales predtým zdecimovalo vyše polstoročná politika neuváženého rančerského chovu dobytka, neefektívneho maloplošného poľnohospodárstva, presídľovania utečencov pred genocídou a zakladania plantáží nepôvodných stromov. Oblasť postihli katastrofické záplavy, zosuvy pôdy, erózia, zníženie úrodnosti pôdy a kvality vody a zanášanie rieky kalom, čo všetko len upevnilo začarovaný kruh chudoby.
Úrady preto rodiny z Kinyenkanda presídlili a polia sa rozhodli zalesniť. Ochranársky program pomáhal riešiť sprievodné spory a financovať pozemky pre nové domy.
"Les nádeje" prinesie aj financie
Kinyenkandu teraz treba znovuzalesniť. Spevní to svahy a zníži eróziu do rieky Sebeya, čo pomôže obnoviť priezračnosť jej vody a jej ekonomickú využiteľnosť. Keďže Kinyenkanda bola pripojená k Národnému parku Gishwati, zalesnenie poskytne dodatočný biotop štrnástim šimpanzom a ostatným tamojším živočíchom, doplnil Benjamin Beck.
Kinyenkanda je na začiatku plánovaného lesného koridoru do susedného Národného parku Nyungwe a tvorí jeho štyri percentá. Jadro Kinyenkandy zalesnia miestnymi druhmi stromov, kým 100-metrové nárazníkové pásmo rýchlo rastúcimi nepôvodnými stromami, ktoré budú môcť miestni obyvatelia využívať ako zdroj palivového dreva a drevného uhlia. Nárazníkový les má spravovať miestny výbor lesnej ochrany. Pri zalesňovaní zamestnajú najmä členov presídlených rodín, spomedzi ktorých zrejme vyberú aj nových strážcov parku.
Kinyenkanda je príklad nového, trvale udržateľného ochranárskeho prístupu, založeného na zásade, že zisk má byť väčšinový. Tu ho tvoria miestne a celonárodné ekonomické výnosy, šimpanzy a iná fauna a kvalita rieky i ovzdušia. Gishwati miestni volajú Les nádeje. Projekt v spolupráci s rwandskými úradmi uskutočňujú Great Ape Trust, stredisko pre vedecký výskum ľudoopov v Des Moines (štát Iowa, USA) a Earthpark, nezisková organizácia, ktorá sa má v USA stať národným strediskom na vede založeného environmentálneho vzdelávania študentov, učiteľov a ostatných záujemcov.