Vyplýva to z histórie, talianske mestá sa vyvíjali samostatne ako kraľovstvá, mali svoje rody, ktoré im vládli ako napr. vo Florencii známi Mediciovci a k zjednoteniu došlo až v 19. storočí. .V tejto krajine som bola niekoľko krát, prvý krát v roku 1996 v krásnom stredovekom mestečku Perugia, s ktorým ma Bratislava dohodu o výmenných pobytoch študentov...ja som sa tiež zúčastnila tohoto výmenného pobytu, strávila som týždeň v klasickej talianskej rodinke - resp. dedka jeho vnuka Filippa - typicky Talian, ktorého správanie asi nemusím dva krát približovať. Dedko nám varil typické talianske pochúťky ako tiramisu, špagety s mušľami, zapekané paradajky s cukinou a podobne.Za ten týždeň sme mali možnosť navštíviť taliansku strednú školu, krásny dom s terasou uprostred viníc a tiež známe pútnické mesto Assissi, ktoré sme stihli ešte pred zemetrasením .Nachádza sa asi hodinu autobusom od Perugie. Cesta autobusom nám ale ubehla veľmi rýchlo, lebo nám ju „spríjemňovali“ Taliani svojim futbalovými pesničkami a pokrikmi. Perugia je naozaj krásne stredoveké romantické mesto v centre Talianska, oplatí sa ho navštíviť, ak chcete vidieť trochu niečo iné ako klasiku ako Benátky - Florencia - Rím. Avšak k týmto mestám je tiež čo povedať. Florencia je (aspoň podľa mňa) jednoznačne najkrajšie mesto v Taliansku, nielen čo sa týka kultúrnych a architektonických pamiatok, ale aj nočného života. Florenčania celé dni posedávajú na schodoch „Duomu“ (ktorý keď som videla prvý krát mi spadla spodná čelusť až na dlážku) pofajčievajú a balia turistky. Nájdete tu plno barov a diskoték, vynikajúcu zmrzlinu - gelatto -na každom kroku a samozrejme pouličných umelcov.... V Benátkach som bola už 4 krát, ale nikdy ma toto mesto nejako špeciálne nezaujalo, aj keď je také preslávene po celom svete. Zdá sa mi dosť špinavé, a na hlavnom nádraží som počula rozčuľovať sa jednu starú američanku, že za použitie tých hnusných záchodov musela ešte aj zaplatiť. Ale to samozrejme záleží na každého osobnom vkuse, taký Woody Allen tu má aj vlastný dom, ale ten je zase dosť divný. V Ríme som bola akurát v auguste, kedy je celá populácia Talianska na prázdninách buď na Rimini (kam sme vyrazili hneď potom, čo v Ríme nikto nebol) alebo v Španielsku. Boli sme tu v noci (deň sme strávili pri mori, kam sa dá z Ríma dostať metrom -ak sa to dá nazvať metrom). Videli sme všetky základné pamiatky -ako Chrám Sv. Petra, Pantheon, Fontánu di Trevi, Egyptský obelisk a podobne. Na druhy deň sme sa vydali na Rimini - slávne to letné miesto všetkých zábavychtivých európanov. Do Rimini sme dorazili akurát na „sviatok ohňa“, o čom sme predtým ani len nepočuli - všade na pláži boli rozsvietene sviečky, odvšadial bolo počuť a vidieť ohňostroje, no úplná paráda...keby mal niekto záujem, bolo to 16.-17. augusta. V tomto čase sme absolútne nemali šancu zohnať tu nejaké ubytovanie, takže sme si pospali na pláži, ruksaky dali do úschovne , o polnoci sme si dali jedno poriadne talianske presso a do ôsmej tancovali na diskotéke `Blow it` Pri východe slnka sme sa prešli na vlakovú stanicu a išli zase ďalej - Neapol. Čas vo vlaku sme využívali na drahocenný spánok.
lifesaparty26