Pripravené v spolupráci so Združením
pre rozvoj a zviditeľnenie miest a obcí Slovenska
ko dôležitej stredovekej cesty.
Našli sa tu pamiatky po zrušených príbytkoch s ohniskami a v ich blízkosti sa koncentrovali najmä črepy z hlinených nádob z neolitu - mladšej doby kamennej, ale aj črepy zo slovanských hrncov z 9. - 10. storočia.
Nachádza sa tu sídlisko z mladšej doby rímskej, zistili sa tu tiež porušené praveké zemnicové príbytky, dokonca aj železná troska, ktorá vedie k predpokladu, že v tejto polohe sa v dobe rímskej tavila železná ruda.
Na svetlo dejín vstupuje Vrbov v roku 1251, keď sa jeho názov - Werbew - spomína v listine Bela IV. V neskorších rokoch sa Vrbov spomína pod názvami Werbew, Verben, Berben alebo Virbo. Pod menom Villa Menardi, ktoré prevzali Nemci i Maďari, sa prvýkrát spomína len v roku 1268.
Rozhodujúci význam mala skutočnosť, že prisťahovalci hostia dostávali od uhorských panovníkov zvláštne výsady, Nemci dali Slovákom výsady, Slováci im zasa umožnili používať vlastný chotár. Takýmto spôsobom sa aj slovenský Vrbov zmenil na stredoveké slobodné mestečko. Nemecká dedina so starým Vrbovom splynula okolo roku 1260.
Pohnuté 15. storočie sa pre spišské mestá začína udalosťou, ktorá veľmi podstatne ovplyvnila ich dejiny. V roku 1412 si uhorský kráľ Žigmund vypožičal od poľského kráľa Vladislava peniaze, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. Vzhľadom na to, že kresťanská morálka vtedy videla v braní úrokov úžeru, v takýchto prípadoch sa dávala veriteľovi nejaká záloha, ktorá sa po vrátení pôžičky mala vrátiť. Tou zálohou bolo šestnásť miest zo Spiša a dve hradné panstvá aj s dedinami. Medzi trinástimi mestami bol aj Vrbov. Takto sa stalo, že sa Vrbov zrazu ocitol v zvláštnej situácii. Ostal síce v Uhorsku, ale jeho správu vykonávali poľskí starostovia, sídliaci na hrade Ľubovňa.
Husitské obdobie zasiahlo aj Vrbov, väčšie škody tu však v tomto období nevznikli. V nasledujúcich desaťročiach sa na Spiši ponevierali bratríci. O prítomnosti bratríkov pri Vrbove okolo polovice 15. storočia by mohol svedčiť názov jedného vrchu: Tábor.
V roku 1671 sa na Spiši oficiálne začala rekatolizácia. Na základe tejto listiny sa katolíkom založených miest vrátilo niekoľko kaplniek, v ktorých pôsobili piaristi z Podolínca. V roku 1674 prevzali katolíci aj farský kostol vo Vrbove. Evanjelici si svoje pobožnosti spočiatku vykonávali v súkromných domoch. Až v roku 1694 si postavili svoj prvý kostol. V marci 1556 vypukol vo Vrbove obrovský požiar a zhorelo celé mesto vrátane kostolov a fary. Po dlhých storočiach poľského zálohu sa spišské mestá v roku 1772 vrátili uhorskej korune.
Po prvej svetovej vojne význam Vrbova ekonomicky a sociálne upadal, remeslá a ich realizátori nachádzali hlavný zdroj obživy v poľnohospodárstve alebo vo vysťahovaní.
Hoci má Vrbov mestský charakter, obec len v posledných 15 rokoch buduje technickú infraštruktúru. Známe je najmä termálne kúpalisko so siedmimi bazénmi a toboganom, v ktorých sa využíva geotermálna voda z vrtov. Obec má záujem sústrediť svoje aktivity na vybudovanie areálu s celoročným využívaním geotermálnej vody.