Punat je dedinka na chorvátskom ostrove Krk. Letovisko ako mnohé iné pri Jadrane. Doobeda čulé predovšetkým v prístavisku, kde ťažký pach rýb hovorí o dobrom úlovku. Na pravé poludnie ospalé a prehriate. Večer sa promenáda pri brehu stáva korzom. Sotva ..
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Na Košljun sa dostanete loďou z mestečka Punat. V prístave zabezpečuje dopravu len jedna loď. Plavba stála minulý rok pre dospelých 10 kún (1 kuna je asi 6 korún) a pre deti od šesť rokov 6 kún. Zaplatíte pri vstupe na loď, pri ceste späť už neplatíte nič. Loď premáva každú hodinu, vy však môžete na ostrove zostať dokedy chcete.
Doobeda kláštor otvárajú o 9.00 h, od 12.00 do 15.00 h je kláštor uzavretý. Po sieste býva v lete prístupný až do 20.00 h. Vstupné pre dospelého bolo 10 kún, pre deti 5 kún.
Od júna do septembra sa v kláštore konajú každú stredu o 21.00 h koncerty vážnej hudby.
Baščanska ploča.
FOTO AUTOR, ARCHÍV
Nádvorie kláštora.
Ostrov Košljun.
Punat je dedinka na chorvátskom ostrove Krk. Letovisko ako mnohé iné pri Jadrane. Doobeda čulé predovšetkým v prístavisku, kde ťažký pach rýb hovorí o dobrom úlovku. Na pravé poludnie ospalé a prehriate. Večer sa promenáda pri brehu stáva korzom. Sotva pätnásť minút plavby loďou od Punatu leží ostrovček Košljun. Vyvoláva dojem, že by ste sa k nemu mohli prebrodiť.
Na Košljune sa život zastavil. Na kúsok pevniny sa nezmestilo nič iné, len kláštor s kostolom a záhradou. Kostol tu postavili veriaci už v prvých storočiach kresťanstva, neskôr pribudol kláštor. Dnes sú jeho správcami františkánski mnísi.
Pokoj na ostrove prerušujú cvrlikajúce cikády a z diaľky sa nesúce tlmené ruchy tohto storočia. Kláštor je pre verejnosť otvorený, každoročne do pokladnice Chorvátska, ako Košljun volajú, príde až 90 tisíc turistov.
Len čo loď zakotví, do malej pokladne sa náhli mních a osobne víta každého návštevníka – po anglicky, nemecky, taliansky, grécky… Stačí však povedať, že ste zo Slovenska a už sa v slušnej slovenčine dozviete, čo potrebujete. Výklad, ani sprievodcu tu nečakajte. V kláštore je len sedem mníchov a v čase návštev tu uvidíte len toho jedného – v pokladni. Za dve kuny si však môžete kúpiť prospekt.
Cestičkou lemovanou stromovitými oleandrami vstúpite priamo do stredoveku. Kláštor má pôdorys štvorca a je taký, aký očakávate. Arkády a uprostred na nádvorí je stará studňa. Pre verejnosť sú otvorené kaplnky sv. Rocca a sv. Mikuláša.
Poslušní a ťažko pracujúci mnísi vytvorili a zhromaždili neoceniteľnú zbierku artefaktov. Či už to sú rôzne obradné kalichy, ružence, obrazy, ale predovšetkým rukopisy a knihy.
Kláštorná knižnica je najstaršia a najväčšia na ostrove Krk. Pochádza z roku 1467. V jej regáloch nájdete okolo 30-tisíc exponátov, z toho 100 inkunábul, a vzácne liturgické knihy. K najväčším vzácnostiam patrí prvé latinské vydanie Ptolemaiovho atlasu vydaného v Benátkach v roku 1511. Nájdete tu aj Strabónov atlas vydaný v Bazileji o 60 rokov neskôr.
Kláštor bol postavený v gotickom slohu v rokoch 1486 – 1523 a má šesť bočných oltárov. Obraz na hlavnom oltári namaľoval Benátčan Girolamo da Santacroce a pochádza z roku 1535.
Na chodbe je vystavená kópia aj Baščanskej ploče. Je to vápencová doska, do ktorej je vytesaný najstarší dochovaný chorvátsky nápis zapísaný v hlaholike. Originál pochádza z prelomu 11. a 12. storočia.
Mnísi sa tu po stáročia venovali aj etnografii, prírode, histórii, numizmatike. Pod arkádami sú vyložené rôzne artefakty ako torzá antických stĺpov, fosílie, hroznové lisy, cepy, mútnice na maslo, kosy, zbierky motýľov, vypreparované ryby. V pamäti však určite utkvejú na tomto mieste neočakávané sklenené nádoby, kde po dlhé desaťročia mnísi vo formaldehyde ukladali prírodné anomálie ako napríklad dvojhlavé jahňa, či rybu s dvoma chvostami.
