Kúsok Berlínskeho múra s certifikátom pravosti za štyri a pol eura. Stredne veľký kúsok Berlínskeho múra s motívom Checkpoint Charlie zaliaty v skle za jedenásť a pol eura. A veľký kus v tvare Brandenburskej brány za 14 eur. Všetko zaručene pravé. Neohŕňajte nos. Kúpte si suvenír, pretože originál Berlínskeho múra v nemeckom hlavnom meste len tak ľahko nenájdete.
Tam, kde boli kedysi zóny smrti, stoja atraktívne novostavby. Miesta, ktorým sa ľudia v panike vyhýbali, dnes brázdia cyklisti a korčuliari. A na otázku, kde stál Berlínsky múr, majú problém odpovedať aj rodáci.
Skoro 160 kilometrov dlhé opevnenia, ktoré 28 rokov rozdeľovalo berlínske ulice, mesto, štát i svet, takmer zmizlo. Po kúskoch si múr rozobrali východní Nemci, hneď ako 9. novembra 1989 padol. Časť múru rozpredali šikovní komunisti ešte skôr, než Nemecká demokratická republika oficiálne zanikla a iné časti múra dala Nemecká spolková republika do daru mnohým mestám na svete. Ako pamiatku.
Originál najznámejšieho symbolu komunizmu v Európe stojí už len na troch miestach Berlína. Všetky nájdete v centre mesta vo štvrti Mitte. Rovnako ako jednu z pôvodných strážnych veží Berlínskeho múra. Z 302 kusov sa dodnes zachovalo len päť.
Tak ako pri suveníroch, aj tu by ste mali chcieť certifikát pravosti. V Berlíne nájdete betónové fragmenty, ktoré nepochádzajú z Berlínskeho múra, boli však súčasťou vnútronemeckej hranice medzi východnou a západnou časťou mesta. Rozpoznáte ich podľa betónovej rúry na vrchu, tú mal len originálny múr. Medzi zadným múrom a Berlínskym múrom bola široká zóna smrti so všetkými nástrahami pre utečencov, zomrelo tu najmenej 192 ľudí.
Nepravým múrom je 1,3 kilometra dlhá betónová stena East Side Gallery, ktorá je po Brandenburskej bráne druhou najnavštevovanejšou pamiatkou v Berlíne. Betón, ktorý v roku 1990 pomaľovali väčšinou zahraniční umelci symbolmi komunizmu, už ani nestojí na pôvodnom mieste.
Originál s príbehmi
Skutočný návrat do minulosti zažijete na Bernauer Strasse v berlínskej časti Mitte. Stále tam stojí najdlhší úsek pôvodného múra a rozpráva drsné ľudské príbehy, ktoré by ste si nikdy nevymysleli. Berlínsky múr, ktorý východonemecký režim začal stavať 13. augusta 1961, tu rozdelil rodiny, priateľov, ulice i domy zvlášť tvrdo. Na dvere bytov zvonila polícia, aby vysťahovala nájomníkov, kým tí v bezmocnosti vyskakovali z okna do západnej časti mesta. Prvé obete začal Berlín počítať vtedy a tam. Fotografie, autentické filmové zábery, mená a osudy.
Medzi novostavbami stojí pamätník so sochou Conrada Schumanna. Fotografia vojaka, ktorý preskakuje ostnatý drôt v roku 1961, keď už stavební robotníci kladú prvé betónové tehly, sa stala symbolom boja proti komunizmu. Príbeh vojaka, ktorému sa podarilo utiecť, patrí medzi tie šťastnejšie osudy strašnej doby. Socha dnes stojí na roku Bernauer Strasse a Ruppiner Strasse. A neďaleko sa smejú deti. Rodičia im tam natierajú nové ihrisko.
Na Berneur Strasse nájdete 60-metrovú zónu smrti. Kaplnku zmierenia ako spomienku na kostol, ktorý vyhodili do vzduchu, pretože stál v zóne nikoho, ako aj dvojposchodové dokumentačné stredisko, kde sa o násilnom rozdelení Nemecka dozviete všetko. Vstupné tu neplatíte a sprievodcov robia očití svedkovia udalostí ako Michael Eggert. Mal osem rokov, keď múr postavili a on už nemohol ísť na prázdniny k babičke do západného Berlína.
Zážitok v porovnaní s turistickým cirkusom na najznámejšom hraničnom priechode Checkpoint Charlie, kde si cudzinci za euro urobia fotku s podnikavcom v sovietskej uniforme, zaplatia si za razítko do pasu a potom si dajú niečo pod zub.
Desať minút pešo od Checkpoint Charlie nájdete 200 metrov dlhú pravú časť múra, ktorá je od roku 1990 chránenou pamiatkou. Na Niederkirchner Strasse vás prevalcujú symboly červenej i hnedej totality. Pred múrom, v bývalej západnej časti mesta, stojí budova nacistického gestapa a sídla SS. Odtiaľ sa organizovalo prenasledovanie Židov v Európe a vo väzení tam mučili odporcov Hitlera. V bývalej východnej časti mesta je zase budova, ktorú používal komunistický režim vtedajšej NDR. Neďaleko dokumentačného centra Topografia teroru je dnes sídlo parlamentu mesta Berlín i spolkové ministerstvo financií. Nemecké dejiny minulého storočia v skratke.
Posledná zachovaná časť Berlínskeho múra má len 15 metrov a stojí na Liesenstrasse na najstaršom katolíckom cintoríne Berlína obrastená trávou. Neďaleko posledného odpočinku tisícok ľudí budoval východonemecký režim zónu smrti pre tých, ktorí sa nedokázali zmieriť so životom v neslobode. Niekde bola zóna široká 40 metrov, niekde až 120 metrov.
Postupimské námestie, ktorým prechádzal múr. Na malej snímke je jimmy Carter, ktorý bol v roku 1973
v Západnom Berlíne a pozeral sa cez múr na východ.
FOTO TASRP/AP
Liftinova veža
Z originálnych strážnych veží Berlínskeho múra stojí za to pozrieť si vežu na ulici Kieler hneď pri rieke Spree. Za vlastné peniaze ju nechal zrenovovať Jürgen Liftin a venoval ju svojmu bratovi Günterovi. Bol prvou obeťou, ktorú pri úteku na Západ zastrelili. Mal len 24 rokov a zastrelili ho vo vode, keď sa snažil doplávať do západnej časti mesta. S bratovou smrťou sa Liftin dodnes nezmieril. Neďaleko strážnej veže postavil bratovi pamätník a na požiadanie rozpráva cudzincom príbeh mladého muža, ktorý zomrel, pretože nechcel žiť v totalite.
„Zakaždým , keď jeho príbeh rozprávam, beriem to ako pomstu tomu neľudskému systému," hnevá sa aj po desaťročiach.
Pozrieť si originálny Berlínsky múr 20 rokov po jeho páde nie je jednoduché. Desaťročia si ľudia želali, aby zmizol z ich životov, až sa tak nakoniec stalo. Možno na škodu. Cesta, kde mesto rozdeľovalo antifašistické opevnenie, ako múr nazývala komunistická propaganda, sa však zachovala. Je označená tabuľkou Mauerweg a na 40 miestach je doplnená krátkymi opismi udalostí, ktoré sa v čase studenej vojny v Berlíne odohrali. Je to silné, či čítate o histórii Glienicker Brücke v Postupime, kde si mocnosti vymieňali agentov, či neďaleko dnešného Bundestagu vo vládnej štvrti čítate mená obetí múru na bielych krížoch.
Trasu si dnes môžete prejsť na bicykli, previezť sa po nej turistickým autobusom a výnimočne aj v starom trabante. Je rozdelená na 14 úsekov od sedem do 21 kilometrov. Niektoré prírodné scenérie mimo mesta sú také príjemné, že je ťažké uveriť, že ich rozdeľoval múr smrti. A nie je to tak dávno.
Miesta, ktorým sa ľudia v panike vyhýbali, dnes brázdia cyklisti a korčuliari.
FOTO - ČTK/AP