SME
Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

Sparta porazená časom

Ak budete chcieť vidieť, ako môže vyzerať New York o tritisíc rokov, navštívte Spartu. Ruiny divadla a zopár antických stĺpov v stáročnom olivovom háji. Len toľko zostalo po hrdom gréckom mestskom štáte dnes.

(Zdroj: SME - JANA ČEVELOVÁ)

A termín sparťanská výchova, ktorým sa však zjavne neriadia obyvatelia modernej Sparty. Hluk z mesta plného života je jediným zvukom civilizácie, ktorý sa rozlieva ponad ruiny. Aj to tlmene a vzdialene. Chvíľami sme mali pocit, že preto, aby sme sa nebáli.

Hľadanie

Prejsť mestom a nechať sa viesť smerovými tabuľami na nálezisko nie je problém. Ten nastal vtedy, keď sme hľadali samotné vykopávky. Mali byť niekde za štadiónom, ktorý vidno už z diaľky. Navigovaní bedekrom a skúsenosťami z Olympie, Mykén, Epidaura sme hľadali obrovské parkovisko. Nebolo.

Po úzkej ceste sme pokračovali ďalej pomedzi olivy a zastavila nás až hnedá tabuľka s nápisom Acropolis of ancient Sparta.

Obavy z toho, že pribehne strážnik a začne nám nadávať a pýtať pokutu, že sme vliezli autom priamo na ruiny historickej pamiatky, sa striedali s rozpakmi. Tie zostali, keď sme zaparkovali pod olivovníkom, kde zo zeme trčalo torzo antického stĺpa.

Strážnik sa však na nás nevyrútil, tam sa na vás nevyrúti nikto. Cestičkou k vykopávkam sme stretli len dvoch archeológov, ktorí k autu niesli kufrík, a tí si nás vôbec nevšímali.

Pomedzi prastaré poskrúcané stromy sme sa dostali k pozostatkom divadla, kde sa zvyšok archeológov balil a odchádzal na siestu.

Horúčava bola priam omračujúca a jediným prejavom života bol v tom momente rev cikád z malého borovicového lesíka.

Divadlo

Antické divadlo je jedinou zreteľnou pamiatkou na starú Spartu. Z kopca pod vami archeológovia pomaly vyhrabávajú zvyšky sedadiel, na mieste pódia odhalili zopár obvodových múrov. Za drôteným plotom sú pekne v rade naukladané torzá sôch, časti stĺpov a hlavíc. A to je všetko. Aj to málo však pôsobí majestátne a pritom ako výstraha pred nadutosťou a povýšenectvom.

Až cestou späť k autu sme si všimli v okolitých jamách pozostatky múrov či základov a pohodené stĺpy pod stromami. Niektoré vyzerali akoby vyrastali zo zeme. Mali to byť zvyšky chrámu bohyne Atény či byzantského kostola, ale naša snaha dešifrovať, ktoré to sú, sa skončila fiaskom. Žiadne tabule, žiadne mapy či plániky. Ale ani žiadne vstupné, turisti a sprievodcovia. Sparta len pre vás.


FOTO - AUTORKA

Priesmyk Langada

Sparta leží na úpätí pohoria Tayjetos. Do mesta sme prichádzali zo šesťdesiat kilometrov vzdialenej Kalamaty. Táto cesta sa vo všeobecnosti považuje za jednu z najkrajších v celom Grécku. Kľukatí sa až do výšky 1524 metrov nad morom. Výhľady sú nádherné, len v rokoch 1998 a 2000 postihli túto oblasť obrovské požiare, takže zelené háje striedajú nekonečné plochy čiernych kýpťov borovíc.

Asi desať kilometrov pred Spartou je dedinka Tripi, za ktorou sa začína priesmyk Langada. Scenéria je úchvatná - vysoké hory, ostré zákruty, cesta vedie popod skalné previsy, prípadne priamo cez dieru prerazenú v skale.
Na konci priesmyku sme hľadali skalu, odkiaľ mali Sparťania zhadzovať do rokliny deti, ktoré neprešli výberom na zdravého, silného a perspektívneho vojaka - občana Sparty. Snaha bola, ale nenašli sme.

Oplatí sa ísť do Sparty? To bola otázka, ktorú sme si kládli, keď sme z mesta odchádzali. Nebola to rozložitá Olympia či Mykény, kde sa môžete hodiny túlať a vždy objavíte nové zákutie. Na Peloponéze je asi množstvo ďalších miest, kam by ste sa mohli pozrieť. S odstupom času však Sparta zostala tým miestom, ktoré si zapamätáte. Pozostatky chrámov a budov sa v pamäti zlievajú a len fotografie ju osviežia. Sparta vám však vyskočí okamžite. Jedinú pamiatku, ktorá po nej zostala, si nemáte s čím zameniť. A potom ešte pre ten pocit, ktorý vo vás zostane. Skutočne len toto zostalo zo starovekej Sparty?

Dejiny Sparty

Sparťania prišli na územie Lakónskej kotliny približne v 10. storočí p. n. l. Existovala však už v mykénskom období. Jej základ tvorilo päť dedín. Sparťania však postupne dobývali okolité mestá. Keďže nemali prístup k moru, zabezpečili si ho na juhovýchode v prístave Gytheion.

Vojenské dobyvačné výpravy sa v podstate skončili okolo roku 550 p. n. l., keď Sparta vytvorila s okolitými mestami Peloponézsky spolok, ktorý sa síce deklaroval ako spojenecký zväzok, ale mestá museli pod nátlakom uznať nadradenosť Sparty.

Obyvateľstvo sa tak členilo na plnoprávnych Sparťanov, ktorí mali plné politické práva, ale museli bojovať a slúžiť. Perioikovia boli slobodní, ale nemali žiadne politické práva. Išlo zväčša o remeselníkov, roľníkov a obchodníkov. Otroci alebo heilióti nepatrili jednotlivcom, ale štátu. Každý rok proti nim Sparťania viedli trestné výpravy.

Sparta viedla vojny proti Peržanom, keď ich na čele s kráľom Leonidom porazila pri Termopylách. Chyba autorky: V bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l. Sparťanov Peržania porazili. Zomrel aj kráľ Leonidas.

V peloponézskych vojnách porazila Atény, ale v roku 372 p. n. l. podľahla Tébam.

Sparťanská výchova

Úlohou každého Sparťana bolo slúžiť štátu a bojovať.

Výchovu detí zabezpečoval štát. Chlapcov hneď po narodení „skontrolovali" zástupcovia mesta a tých, ktorí sa im zdali nevhodní na vojakov, zhodili zo skaly nad mestom. Bábätká nebalili do plienok, neobliekali, pripravovali ich na chlad. Chlapcov ako sedemročných vzali od rodín a odvtedy prechádzali tvrdým výcvikom. Chodili bosí aj v zime, nedostávali poriadnu stravu, jedlo si museli ukradnúť. Ak ich prichytili, trest bol krutý. Výcvik bol tiež zbierkou bitiek a šikanovania.

V pätnástich sa začali zúčastňovať na hostinách dospelých mužov, ako dôkaz telesnej dospelosti museli podstúpiť bičovanie pred oltárom Artemis, pričom nesmeli prejaviť bolesť.

V osemnástke sa stali dospelými, začali slúžiť v hliadkach, v dvadsiatke už postúpili medzi vojakov. Plnoprávnymi občanmi sa stali až v tridsiatke, keď si mohli založiť rodiny.

Dievčatá síce vyrastali doma, ale tiež prešli výcvikom. Iba zdravá žena predsa mohla porodiť silného syna.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  4. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  5. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  6. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  1. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  2. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  3. Biometricky presné progresívne okuliarové šošovky Rodenstock
  4. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  5. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  6. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 21 883
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 809
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 334
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 134
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 014
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 087
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 3 343
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami 2 987
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  2. Veronika Michalčíková: Španielska Andalúzia (1): Arabská pevnosť, katolícka katedrála a gigantická koncentrácia skleníkov
  3. Ľuboš Vodička: Hrady české, moravské a sliezske: Bítov
  4. Aleš Tvrdý: Durban ma privítal "vo veľkom štýle"
  5. Nikoleta Čáková: Púť na koniec sveta II. (Finisterre Camino)
  6. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  7. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  8. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 642
  2. Matúš Lazúr: Koľko rôznych "dedečkov" s platmi ako minister živíme z našich daní v rôznych organizáciách napojených na štátne peniaze ? 4 964
  3. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 816
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 238
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 4 063
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 020
  7. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 817
  8. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 781
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu