SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Sparta porazená časom

Ak budete chcieť vidieť, ako môže vyzerať New York o tritisíc rokov, navštívte Spartu. Ruiny divadla a zopár antických stĺpov v stáročnom olivovom háji. Len toľko zostalo po hrdom gréckom mestskom štáte dnes.

(Zdroj: SME - JANA ČEVELOVÁ)

A termín sparťanská výchova, ktorým sa však zjavne neriadia obyvatelia modernej Sparty. Hluk z mesta plného života je jediným zvukom civilizácie, ktorý sa rozlieva ponad ruiny. Aj to tlmene a vzdialene. Chvíľami sme mali pocit, že preto, aby sme sa nebáli.

Hľadanie

Prejsť mestom a nechať sa viesť smerovými tabuľami na nálezisko nie je problém. Ten nastal vtedy, keď sme hľadali samotné vykopávky. Mali byť niekde za štadiónom, ktorý vidno už z diaľky. Navigovaní bedekrom a skúsenosťami z Olympie, Mykén, Epidaura sme hľadali obrovské parkovisko. Nebolo.

Po úzkej ceste sme pokračovali ďalej pomedzi olivy a zastavila nás až hnedá tabuľka s nápisom Acropolis of ancient Sparta.

Obavy z toho, že pribehne strážnik a začne nám nadávať a pýtať pokutu, že sme vliezli autom priamo na ruiny historickej pamiatky, sa striedali s rozpakmi. Tie zostali, keď sme zaparkovali pod olivovníkom, kde zo zeme trčalo torzo antického stĺpa.

Strážnik sa však na nás nevyrútil, tam sa na vás nevyrúti nikto. Cestičkou k vykopávkam sme stretli len dvoch archeológov, ktorí k autu niesli kufrík, a tí si nás vôbec nevšímali.

Pomedzi prastaré poskrúcané stromy sme sa dostali k pozostatkom divadla, kde sa zvyšok archeológov balil a odchádzal na siestu.

Horúčava bola priam omračujúca a jediným prejavom života bol v tom momente rev cikád z malého borovicového lesíka.

Divadlo

Antické divadlo je jedinou zreteľnou pamiatkou na starú Spartu. Z kopca pod vami archeológovia pomaly vyhrabávajú zvyšky sedadiel, na mieste pódia odhalili zopár obvodových múrov. Za drôteným plotom sú pekne v rade naukladané torzá sôch, časti stĺpov a hlavíc. A to je všetko. Aj to málo však pôsobí majestátne a pritom ako výstraha pred nadutosťou a povýšenectvom.

Až cestou späť k autu sme si všimli v okolitých jamách pozostatky múrov či základov a pohodené stĺpy pod stromami. Niektoré vyzerali akoby vyrastali zo zeme. Mali to byť zvyšky chrámu bohyne Atény či byzantského kostola, ale naša snaha dešifrovať, ktoré to sú, sa skončila fiaskom. Žiadne tabule, žiadne mapy či plániky. Ale ani žiadne vstupné, turisti a sprievodcovia. Sparta len pre vás.


FOTO - AUTORKA

Priesmyk Langada

Sparta leží na úpätí pohoria Tayjetos. Do mesta sme prichádzali zo šesťdesiat kilometrov vzdialenej Kalamaty. Táto cesta sa vo všeobecnosti považuje za jednu z najkrajších v celom Grécku. Kľukatí sa až do výšky 1524 metrov nad morom. Výhľady sú nádherné, len v rokoch 1998 a 2000 postihli túto oblasť obrovské požiare, takže zelené háje striedajú nekonečné plochy čiernych kýpťov borovíc.

Asi desať kilometrov pred Spartou je dedinka Tripi, za ktorou sa začína priesmyk Langada. Scenéria je úchvatná - vysoké hory, ostré zákruty, cesta vedie popod skalné previsy, prípadne priamo cez dieru prerazenú v skale.
Na konci priesmyku sme hľadali skalu, odkiaľ mali Sparťania zhadzovať do rokliny deti, ktoré neprešli výberom na zdravého, silného a perspektívneho vojaka - občana Sparty. Snaha bola, ale nenašli sme.

Oplatí sa ísť do Sparty? To bola otázka, ktorú sme si kládli, keď sme z mesta odchádzali. Nebola to rozložitá Olympia či Mykény, kde sa môžete hodiny túlať a vždy objavíte nové zákutie. Na Peloponéze je asi množstvo ďalších miest, kam by ste sa mohli pozrieť. S odstupom času však Sparta zostala tým miestom, ktoré si zapamätáte. Pozostatky chrámov a budov sa v pamäti zlievajú a len fotografie ju osviežia. Sparta vám však vyskočí okamžite. Jedinú pamiatku, ktorá po nej zostala, si nemáte s čím zameniť. A potom ešte pre ten pocit, ktorý vo vás zostane. Skutočne len toto zostalo zo starovekej Sparty?

Dejiny Sparty

Sparťania prišli na územie Lakónskej kotliny približne v 10. storočí p. n. l. Existovala však už v mykénskom období. Jej základ tvorilo päť dedín. Sparťania však postupne dobývali okolité mestá. Keďže nemali prístup k moru, zabezpečili si ho na juhovýchode v prístave Gytheion.

Vojenské dobyvačné výpravy sa v podstate skončili okolo roku 550 p. n. l., keď Sparta vytvorila s okolitými mestami Peloponézsky spolok, ktorý sa síce deklaroval ako spojenecký zväzok, ale mestá museli pod nátlakom uznať nadradenosť Sparty.

Obyvateľstvo sa tak členilo na plnoprávnych Sparťanov, ktorí mali plné politické práva, ale museli bojovať a slúžiť. Perioikovia boli slobodní, ale nemali žiadne politické práva. Išlo zväčša o remeselníkov, roľníkov a obchodníkov. Otroci alebo heilióti nepatrili jednotlivcom, ale štátu. Každý rok proti nim Sparťania viedli trestné výpravy.

Sparta viedla vojny proti Peržanom, keď ich na čele s kráľom Leonidom porazila pri Termopylách. Chyba autorky: V bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l. Sparťanov Peržania porazili. Zomrel aj kráľ Leonidas.

V peloponézskych vojnách porazila Atény, ale v roku 372 p. n. l. podľahla Tébam.

Sparťanská výchova

Úlohou každého Sparťana bolo slúžiť štátu a bojovať.

Výchovu detí zabezpečoval štát. Chlapcov hneď po narodení „skontrolovali" zástupcovia mesta a tých, ktorí sa im zdali nevhodní na vojakov, zhodili zo skaly nad mestom. Bábätká nebalili do plienok, neobliekali, pripravovali ich na chlad. Chlapcov ako sedemročných vzali od rodín a odvtedy prechádzali tvrdým výcvikom. Chodili bosí aj v zime, nedostávali poriadnu stravu, jedlo si museli ukradnúť. Ak ich prichytili, trest bol krutý. Výcvik bol tiež zbierkou bitiek a šikanovania.

V pätnástich sa začali zúčastňovať na hostinách dospelých mužov, ako dôkaz telesnej dospelosti museli podstúpiť bičovanie pred oltárom Artemis, pričom nesmeli prejaviť bolesť.

V osemnástke sa stali dospelými, začali slúžiť v hliadkach, v dvadsiatke už postúpili medzi vojakov. Plnoprávnymi občanmi sa stali až v tridsiatke, keď si mohli založiť rodiny.

Dievčatá síce vyrastali doma, ale tiež prešli výcvikom. Iba zdravá žena predsa mohla porodiť silného syna.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  2. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  3. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  4. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  5. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  6. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  7. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  8. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  9. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  10. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 751
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 553
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 265
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 490
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 420
  6. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 372
  7. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 270
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 162
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 143
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lubo Repka: Zakladajúce štáty USA – Massachusetts
  2. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  4. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  5. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  6. Vladimír Benčík: Hanoj – s blížiacimi sa sviatkami lunárneho Nového roku je čoraz veselší a exotickejší
  7. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 14. - Desať zaujímavostí o Antarktíde 2/3
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 540
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 13 265
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 029
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 476
  5. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 5 212
  6. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 4 805
  7. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 800
  8. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 740
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu