SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Sparta porazená časom

Ak budete chcieť vidieť, ako môže vyzerať New York o tritisíc rokov, navštívte Spartu. Ruiny divadla a zopár antických stĺpov v stáročnom olivovom háji. Len toľko zostalo po hrdom gréckom mestskom štáte dnes.

(Zdroj: SME - JANA ČEVELOVÁ)

A termín sparťanská výchova, ktorým sa však zjavne neriadia obyvatelia modernej Sparty. Hluk z mesta plného života je jediným zvukom civilizácie, ktorý sa rozlieva ponad ruiny. Aj to tlmene a vzdialene. Chvíľami sme mali pocit, že preto, aby sme sa nebáli.

Hľadanie

Prejsť mestom a nechať sa viesť smerovými tabuľami na nálezisko nie je problém. Ten nastal vtedy, keď sme hľadali samotné vykopávky. Mali byť niekde za štadiónom, ktorý vidno už z diaľky. Navigovaní bedekrom a skúsenosťami z Olympie, Mykén, Epidaura sme hľadali obrovské parkovisko. Nebolo.

Po úzkej ceste sme pokračovali ďalej pomedzi olivy a zastavila nás až hnedá tabuľka s nápisom Acropolis of ancient Sparta.

Obavy z toho, že pribehne strážnik a začne nám nadávať a pýtať pokutu, že sme vliezli autom priamo na ruiny historickej pamiatky, sa striedali s rozpakmi. Tie zostali, keď sme zaparkovali pod olivovníkom, kde zo zeme trčalo torzo antického stĺpa.

Strážnik sa však na nás nevyrútil, tam sa na vás nevyrúti nikto. Cestičkou k vykopávkam sme stretli len dvoch archeológov, ktorí k autu niesli kufrík, a tí si nás vôbec nevšímali.

Pomedzi prastaré poskrúcané stromy sme sa dostali k pozostatkom divadla, kde sa zvyšok archeológov balil a odchádzal na siestu.

Horúčava bola priam omračujúca a jediným prejavom života bol v tom momente rev cikád z malého borovicového lesíka.

Divadlo

Antické divadlo je jedinou zreteľnou pamiatkou na starú Spartu. Z kopca pod vami archeológovia pomaly vyhrabávajú zvyšky sedadiel, na mieste pódia odhalili zopár obvodových múrov. Za drôteným plotom sú pekne v rade naukladané torzá sôch, časti stĺpov a hlavíc. A to je všetko. Aj to málo však pôsobí majestátne a pritom ako výstraha pred nadutosťou a povýšenectvom.

Až cestou späť k autu sme si všimli v okolitých jamách pozostatky múrov či základov a pohodené stĺpy pod stromami. Niektoré vyzerali akoby vyrastali zo zeme. Mali to byť zvyšky chrámu bohyne Atény či byzantského kostola, ale naša snaha dešifrovať, ktoré to sú, sa skončila fiaskom. Žiadne tabule, žiadne mapy či plániky. Ale ani žiadne vstupné, turisti a sprievodcovia. Sparta len pre vás.


FOTO - AUTORKA

Priesmyk Langada

Sparta leží na úpätí pohoria Tayjetos. Do mesta sme prichádzali zo šesťdesiat kilometrov vzdialenej Kalamaty. Táto cesta sa vo všeobecnosti považuje za jednu z najkrajších v celom Grécku. Kľukatí sa až do výšky 1524 metrov nad morom. Výhľady sú nádherné, len v rokoch 1998 a 2000 postihli túto oblasť obrovské požiare, takže zelené háje striedajú nekonečné plochy čiernych kýpťov borovíc.

Asi desať kilometrov pred Spartou je dedinka Tripi, za ktorou sa začína priesmyk Langada. Scenéria je úchvatná - vysoké hory, ostré zákruty, cesta vedie popod skalné previsy, prípadne priamo cez dieru prerazenú v skale.
Na konci priesmyku sme hľadali skalu, odkiaľ mali Sparťania zhadzovať do rokliny deti, ktoré neprešli výberom na zdravého, silného a perspektívneho vojaka - občana Sparty. Snaha bola, ale nenašli sme.

Oplatí sa ísť do Sparty? To bola otázka, ktorú sme si kládli, keď sme z mesta odchádzali. Nebola to rozložitá Olympia či Mykény, kde sa môžete hodiny túlať a vždy objavíte nové zákutie. Na Peloponéze je asi množstvo ďalších miest, kam by ste sa mohli pozrieť. S odstupom času však Sparta zostala tým miestom, ktoré si zapamätáte. Pozostatky chrámov a budov sa v pamäti zlievajú a len fotografie ju osviežia. Sparta vám však vyskočí okamžite. Jedinú pamiatku, ktorá po nej zostala, si nemáte s čím zameniť. A potom ešte pre ten pocit, ktorý vo vás zostane. Skutočne len toto zostalo zo starovekej Sparty?

Dejiny Sparty

Sparťania prišli na územie Lakónskej kotliny približne v 10. storočí p. n. l. Existovala však už v mykénskom období. Jej základ tvorilo päť dedín. Sparťania však postupne dobývali okolité mestá. Keďže nemali prístup k moru, zabezpečili si ho na juhovýchode v prístave Gytheion.

Vojenské dobyvačné výpravy sa v podstate skončili okolo roku 550 p. n. l., keď Sparta vytvorila s okolitými mestami Peloponézsky spolok, ktorý sa síce deklaroval ako spojenecký zväzok, ale mestá museli pod nátlakom uznať nadradenosť Sparty.

Obyvateľstvo sa tak členilo na plnoprávnych Sparťanov, ktorí mali plné politické práva, ale museli bojovať a slúžiť. Perioikovia boli slobodní, ale nemali žiadne politické práva. Išlo zväčša o remeselníkov, roľníkov a obchodníkov. Otroci alebo heilióti nepatrili jednotlivcom, ale štátu. Každý rok proti nim Sparťania viedli trestné výpravy.

Sparta viedla vojny proti Peržanom, keď ich na čele s kráľom Leonidom porazila pri Termopylách. Chyba autorky: V bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l. Sparťanov Peržania porazili. Zomrel aj kráľ Leonidas.

V peloponézskych vojnách porazila Atény, ale v roku 372 p. n. l. podľahla Tébam.

Sparťanská výchova

Úlohou každého Sparťana bolo slúžiť štátu a bojovať.

Výchovu detí zabezpečoval štát. Chlapcov hneď po narodení „skontrolovali" zástupcovia mesta a tých, ktorí sa im zdali nevhodní na vojakov, zhodili zo skaly nad mestom. Bábätká nebalili do plienok, neobliekali, pripravovali ich na chlad. Chlapcov ako sedemročných vzali od rodín a odvtedy prechádzali tvrdým výcvikom. Chodili bosí aj v zime, nedostávali poriadnu stravu, jedlo si museli ukradnúť. Ak ich prichytili, trest bol krutý. Výcvik bol tiež zbierkou bitiek a šikanovania.

V pätnástich sa začali zúčastňovať na hostinách dospelých mužov, ako dôkaz telesnej dospelosti museli podstúpiť bičovanie pred oltárom Artemis, pričom nesmeli prejaviť bolesť.

V osemnástke sa stali dospelými, začali slúžiť v hliadkach, v dvadsiatke už postúpili medzi vojakov. Plnoprávnymi občanmi sa stali až v tridsiatke, keď si mohli založiť rodiny.

Dievčatá síce vyrastali doma, ale tiež prešli výcvikom. Iba zdravá žena predsa mohla porodiť silného syna.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 580
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 870
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 650
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 290
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 414
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 386
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 294
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 311
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 300
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 487
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu