SME
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Bratislava je v Európe unikát – nemá planetárium

Bratislava je jediným hlavným mestom v Európe, ktoré nemá vlastnú hvezdáreň a planetárium. Obe zariadenia patria k základnej kultúrnej a vzdelanostnej vybavenosti všetkých väčších miest vo svete, rovnako ako kino či divadlo.


Jeden z mnohých projektov bratislavského planetária.



V Japonsku majú planetáriá dokonca aj školy. Na jeden prístroj planetária tu pripadá 2500 obyvateľov. Keďže na celom území Slovenska je len šesť planetárií, jedno pripadá zhruba na 900-tisíc obyvateľov.

V Bratislave napriek jej významu, hustote osídlenia i polohe zaujímavej aj z turistického hľadiska, planetárium nie je a nikdy nebolo. Na porovnanie napríklad metropola východu – Košice – má dokonca dve planetáriá. Ďalšie sú v Prešove, Žiari nad Hronom, Hurbanove a v Hlohovci.

Bratislava a celý Bratislavský kraj s takmer 600-tisíc obyvateľmi má v tomto ohľade naozaj nelichotivý prím. Najmä ak vezmeme do úvahy, že základné astronomické poznatky patria k všeobecnému rozhľadu a tvoria aj súčasť povinného učiva základných škôl. Štvrtáci sa s poznatkami z astronómie stretávajú na prírodovede, šiestaci pri učive zo zemepisu a deviataci vo fyzike. Počet školákov a ich učiteľov, ktorí by názornú prezentáciu v planetáriu privítali, je úctyhodný. Veď len v Bratislave je takmer 150 škôl a v kraji okolo 500.

Služby pre verejnosť, a teda aj pre školy, však v astronomickej oblasti zabezpečuje pre celý samosprávny kraj jediné astronomické pracovisko – Astronómia Bratislava so sídlom v PKO, s neuveriteľným jediným pracovným miestom. Dr. Katarína Maštenová preto hovorí: „Keďže som na všetko sama, činnosť Astronómie ani veľmi nepropagujem. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa zrazu ohlásili desiatky škôl, že chcú prednášku, premietanie alebo pozorovanie.“ Neraz sa jej však stáva, že sa ohlási učiteľka, ktorá chce deťom názorne dokumentovať učivo, a úplne samozrejme si objednáva návštevu planetária. „Nechce sa im veriť, že tu nie je nielen planetárium, ale dokonca ani hvezdáreň s veľkým ďalekohľadom a že keď chceme pozorovať hviezdy, ideme s malými prenosnými ďalekohľadmi na nábrežie Dunaja.“

JANA MARTINKOVÁ

Praha má planetárium už viac ako šesťdesiat rokov. Patrí medzi tri najväčšie kultúrne zariadenia v Prahe – po národnom divadle a národnom múzeu, spolu s nimi slúži na rozvoj vzdelanosti a kultúry. Obsluhuje ho asi 30 interných zamestnancov. Dr. Maštenová o tom hovorí: „Česi majú úplne iný prístup, oni to mají, poněvač to chtějí. Vzdelávanie považujú za výsadu človeka.“ Dodáva: „Na chod planetária ročne uvoľňujú 36 miliónov českých korún. Podľa českých kolegov sa spoločnosti takáto investícia oplatí, prináša efekty v podobe ďalšieho rozvoja technológií vo všetkých smeroch.“ Kde by mohlo stÁŤ

Planetáriu je jedno, kde stojí, ale bolo by vhodné, aby bolo pri hvezdárni, ktorá tiež Bratislave chýba.

Zdá sa, že projekty planetária a hvezdárne sú dnes zaujímavou témou už len pre študentov architektúry, ktorí ich spracúvajú ako svoje diplomové práce. V minulosti však boli spracované viaceré štúdie, ktoré sa mohli zrealizovať. Podľa jednej z nich mala hvezdáreň stáť na Vajmachstrovom vrchu v lokalite Koliba-Stráže. Druhou vytypovanou lokalitou je areál Ekoiuventy na Červenom kríži, ktorý niekoľko desaťročí slúžil vedeckým aktivitám detí. Má dobrú polohu nad mestom a je dostupný dopravou.

Koľko by stálo

Prístroj planetária, ktorý kúpili v roku 1958, stál 1,9 milióna devízových korún. V súčasnosti sú na svete dvaja výrobcovia prístrojov tohto druhu – nemecká firma Zeiss, ktorá vyrába planetáriá, a japonská firma GOTO, ktorá má technológiu na výrobu všestrannejších virtuárií.

Zakúpenie základného prístroja na funkčné planetárium nestačí. Treba prídavné projektory na zobrazenie pohybu planét, ktoré ho načítajú. Základný prístroj od firmy Zeiss stojí okolo 35 – 40 miliónov korún, prídavné zariadenia niekoľko ďalších miliónov.

Virtuáriá sa inak ako kompletne vybavené kúpiť nedajú. GOTO ich dodáva vybavené aj základnými programami. Sú o čosi drahšie, ale majú aj podstatne širšie využitie. Planetárium ani virtuárium na rozdiel od hvezdárne nemusí byť nutne pod kupolou, výstavba budovy by stála okolo 20 miliónov.

„Nemám nič proti športu, ale na kurty schválili 300 miliónov, a na toto nemajú,“ zamýšľa sa Dr. Maštenová.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  7. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 204
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 357
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 151
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 954
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 752
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 151
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 702
  8. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 1 260
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  2. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  3. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
  5. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  6. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  7. Natália Šepitková: V Dánsku sa nešibe ani neoblieva. Aké majú veľkonočné zvyky?
  8. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 465
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 432
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 895
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 926
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 670
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 549
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 193
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 112
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu