Kaňoning je na športovej úrovni zdolávanie ťažko prístupných kaňonov v horách, ktorými pretekajú horské riečky. Pre komerčné využitie sa vyberajú ľahšie úseky. FOTO – ARCHÍV JURAJA TRSŤANA
Kaňoning patrí medzi nové, adrenalínové športy. Chýr o jeho existencii sa na Slovensko dostal po roku 1989, ale až v posledných rokoch si začína získavať čoraz viac fanúšikov. Je to šport, o ktorom sa z občasných zmienok v médiách často dozvedáme, že je životu nebezpečný. Túto predstavu v rozhovore vyvrátil horolezec, horský a kaňoningový vodca JURAJ TRSŤAN, ktorý napriek tomu, že je spätý s prírodou, vyrastal v Bratislave.
Čo je to kaňoning a ako vznikol?
„Na športovej úrovni je to zdolávanie ťažko prístupných kaňonov v horách, ktorými pretekajú horské riečky. Pre komerčné využitie sa vyberajú ľahšie úseky. Kaňony sú podobne ako horolezecké výstupy zadelené podľa náročnosti. Všetko to začali jaskyniari, ktorí v rámci svojej práce objavovali nedotknuté územia, a ich práca ich zaviedla aj do kaňonov. Oni prví ich začali schádzať. Už dvadsať rokov je kaňoning oficiálnym športom a posledných desať rokov je komerčne prístupný aj pre verejnosť. Najväčšiu tradíciu má v Španielsku a vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do celej západnej Európy.“
Ktoré lokality sú pre kaňoning najzaujímavejšie?
„Najvyhľadávanejšou oblasťou sú španielske hory a veľmi dobré terény sú aj vo Francúzsku. Pravda je však taká, že vodcovia si svoje najlepšie oblasti chránia pred druhými. Na Slovensku kaňoning zatiaľ nie je oficiálne povolený, lebo ochranári nesúhlasia so sprístupňovaním chránených území pre verejnosť.“
Čo treba urobiť predtým, ako vodca dovedie do kaňonu adeptov tejto adrenalínovej zábavy?
„Na to, aby sa dal kaňon schádzať, musí byť zabezpečený. Treba nájsť optimálny vstup a výstup a musí sa vyčistiť. Miesta s hlbšou vodou, do ktorých sa skáče z vyššie položených skál, musia preskúmať potápači, či sú dostatočne hlboké. Miesta, po ktorých sa šmýka, sa musia vopred preskúšať, či sú bezpečné. Ťažko schodné miesta sa zabezpečia lanami, pomocou ktorých potom vodca spúšťa svojich klientov. Robia sa špecializované akcie, nie však pre verejnosť, kde vodcovia premiérovo schádzajú kaňon, teda idú do neznáma.“
Aký výstroj sa používa?
„Pevná obuv, najlepšie nad členky. Na ňu sa obúvajú neoprénové papuče. Telo chráni špeciálne zosilnený neoprénový oblek a plávacia vesta, ktorá pomáha pri plávaní a pri skokoch zároveň chráni chrbticu. Nevyhnutnou súčasťou je prilba, niekedy aj neoprénová kapucňa a používajú sa aj rukavice. Horské riečky bývajú niekedy dosť studené. Tie, ktoré vytekajú priamo z horských masívov, majú miestami iba osem stupňov, ľadovcové sú ešte studenšie. Naopak, v Španielsku sú kaňony s 22-stupňovou vodou. Výstroj sa musí vždy prispôsobiť prírodným podmienkam.“
Nie je kaňoning príliš drahý?
„V žiadnom prípade to nie je šport pre bohatých podnikateľov. Holdujú mu úplne obyčajní ľudia, často rodiny s deťmi, ktoré prichádzajú do hôr ako turisti. V špeciálnom horskom centre si môžu vybrať z ponuky to, čo je pre nich najvhodnejšie. Takéto výpravy bývajú niekedy kombinované aj s raftingom a na svoje si prídu všetci. Deti aj dospelí.“
V povedomí verejnosti je kaňoning nebezpečným adrenalínovým športom. Je to tak?
„Kaňoning nie je o nič rizikovejší ako iné adrenalínové športy. Zranenia sa v ňom vyskytujú tak ako v iných športoch. Nevýhodou je, že kaňon má často iba jeden vstup a jeden výstup. Ak sa niekto zraní cestou, musíme ho dopraviť až na koniec kaňonu, lebo do ťažko prístupných miest sa nedostane ani helikoptéra. Veľmi zradná je aj príroda v horách. Keď sme v kaňone, nikdy nevieme, čo sa deje za kopcom. Tam sa môže nazbierať behom chvíľky taká oblačnosť, že prietrž mračien zatopí celý kaňon, z ktorého potom niet úniku. Rýchle zmeny počasia sú však každodennou hrozbou pre všetkých, ktorí sa pohybujú v horách.“
Ako sa dá problémom vyhnúť?
„Vodca sa musí naučiť trocha predvídať počasie. Preto chodíme na výpravy buď skoro ráno, keď je počasie ešte ustálené, alebo až poobede, keď je už jasné, či bude, alebo nebude búrka. Napriek tomu mám o svojich klientov vždy strach. Nikdy nemôžem eliminovať všetky riziká, ale aj keď sa niekto zraní, nikdy to nesmie byť moja chyba. Ja musím všetko stopercentne pripraviť.“