na ktorej sa prednieslo už stovky prípitkov a mnoho ďalších ešte len prídu.
Na prvý pohľad by mohla supra vyzerať ako jednoduchá výhovorka na poriadnu pitku, ale je to udalosť hlboko zakorenená v gruzínskej kultúre, ktorá má premyslenú a presnú etiketu odovzdávanú už po generácie. Supra plní viacero funkcií - pozvanie hostí, živú diskusiú a posilnenie vzťahov v rámci komunity. Okrem toho uspokojuje aj záľubu Gruzíncov v debatovaní a v pití alkoholu.
„Supra je príležitosť na rozobratie mnohých záležitostí,“ hovorí politický komentátor Alexander Rondeli. „Niekedy je to politika, rodinné problémy alebo príbehy z minulosti. V iných kultúrach sa tieto debaty presunuli na iné pole, napríklad do parlamentu alebo do médií. V Gruzínsku však ľudia hovoria pri stole.“
Supru riadi takzvaný prednášač prípitkov, tamada, ktorého si vyberie hostiteľ alebo samotní hostia. Taký človek musí byť vtipný a pohotový, ale aj filozoficky založený. Úspešný tamada musí predovšetkým dobre znášať alkohol, pretože sa očakáva, že po každom prípitku vypije svoj pohár do dna.
Tamada prednáša mnoho prípitkov - na zdravie hostí, ich rodiny a priateľov, obľúbeným svätým, na lásku, na Gruzínsko, na mier v Gruzínsku, na mier vo svete, zosnulým, ženám, rodičom, deťom, ešte nenarodeným deťom a mnoho - mnoho ďalších.
„Dobrý tamada využije tieto prípitky na rozprávanie príbehov a vtipov,“ popisuje manažér hotela v Tbilisi Roland Sandadze. „Niekedy však musí byť aj vážny, aby nás prinútil zamyslieť sa.“
Na konci prípitku môže tamada vyzvať hostí, aby sa k nemu pridali. To potom spôsobí, že každý rečník sa bude snažiť prekonať svojho predchodcu. Gruzínske biele víno, ktoré rečníkom pomáha zvlažovať hrdlo, tečie prúdom.
„Zvyčajne vypijem štyri až päť litrov vína,“ hovorí Sandadze. „Väčšina mojich priateľov vypije rovnaké množstvo. Môžeme hovoriť, ale nesmieme stratiť kontrolu. Ak niekto pitie nezvládne, na ďalší deň sa mu posmievame.“
Obrovské množstvo vína, ktoré sa počas supry vypije, naznačuje, že ide zvyčajne o mužskú, aj keď sentimentálnu záležitosť. Od žien sa očakáva, že budú na stôl nosiť taniere s tradičnými gruzínskymi dobrotami šalát zo špenátu alebo cukrovej repy, baklažány s omáčkou z vlašských orechov, červenú fazuľu s korením, kura na cesnaku a dusené jahňacie mäso s paradajkami, všetko s chlebovými plackami.
„Prvých pár hodín zostávame pri stole, ale keď vypukne pijatika, radšej ideme do kuchyne a rozprávame sa tam,“ potvrdzuje Nona Abuladzeová. „Neskôr nás privolajú, aby si na nás pripili. Dovtedy sú už všetci hrozne opití, ale predstierajú opak.“
Tradičné oslavy v blízkom kruhu sú podporou a útechou pre Gruzíncov, ktorí od rozpadu ZSSR v roku 1991 trpeli občianskou vojnou a hospodárskym krachom.
Supra, ktorá sa zvoláva pri každej možnej príležitosti od narodenia, sviatku svätých až po pohreby, je niečím, na čo sa Gruzínci môžu tešiť. „Supra je náš variant psychoterapie, pomáha nám cítiť sa lepšie,“ tvrdí Abuladzeová. „Mnoho ľudí v Gruzínsku má teraz depresie, stratili nádej. Ale atmosféra supry je vždy pozitívna.“ (čtk)