Slovenský raj 10. apríla (TASR) - Devastácia lesa v Slovenskom raji pokračuje a správa národného parku i vlastníci pozemkov hľadajú finančnú pomoc, pretože náklady na strážnu službu narastajú. "V máji očakávame návštevu skupiny poslancov Európskeho parlamentu z Belgicka i ďalších krajín, kam smerovali slovenskí Rómovia. Chceme ich požiadať o podporu pri získavaní prostriedkov z predvstupových fondov na presťahovanie osady Letanovský mlyn," povedal dnes pre TASR riaditeľ Správy národného parku Slovenský raj Dušan Bevilaqua.
Dodal, že s vlastníkmi lesa, políciou a zástupcami štátnej správy hodnotili plnenie záverov doterajších stretnutí zameraných na elimináciu nelegálnych výrubov. Výsledky nie sú povzbudzujúce. Napríklad Združenie vlastníkov lesa v Smižanoch zaznamenalo od začiatku roka straty na drevnej hmote za vyše 18 tisíc korún. Okrem toho združenie vynakladá na stráženie mesačne vyše tritisíc korún. "Štátne lesy vyčíslili priamu stratu na 14 300 korún, súkromná majiteľka na 18 tisíc, hoci má lesy dobre strážené. Ročne platí strážnej službe asi 50 tisíc korún," konštatoval D. Bevilaqua. Obecné lesy v Smižanoch prišli nelegálnym výrubom za tri mesiace o 20 kubických metrov drevnej hmoty. Pri prepočte 1200 korún za kubický meter predstavujú straty vo finančnom vyjadrení 24 tisíc korún. Urbariát v Letanovciach platí za stráženie mesačne asi sedemtisíc korún, napriek tomu zaznamenali stratu 50 až 60 kubíkov drevnej hmoty. K vyčísleným nákladom treba prirátať ešte skryté, na ktoré poukazujú vlastníci lesov. Ide o časové straty, ale aj cestovné náklady a poštovné v súvislosti s riešením krádeží, pričom problémom je vymáhanie škody, keďže zväčša ide o sociálne odkázaných občanov. "Dohodli sme sa na presnom vymedzení vývozných dní, čo znamená, že povolenie na vývoz bude jasne časovo určené, čo uľahčí kontrolu," vysvetlil riaditeľ.
Za problém označil aj vyčísľovanie škôd, pretože chýba jednotná metodika. Inak sa vypočítava škoda podľa lesníckych a inak podľa ochranárskych pravidiel, čo komplikuje vyšetrovanie. Správa národného parku sa preto chce obrátiť na vedenie rezortu životného prostredia, aby v spolupráci s prokuratúrou poskytli výklad k príslušnému paragrafu.
Škody a náklady na stráženie lesov v národnom parku idú podľa Bevilaqua na vrub vlastníkov, ktorí požadujú aspoň čiastočnú kompenzáciu. Rovnako správa už dva roky nedostala príspevok na strážnu službu. Dobrovoľníkov, ktorí sa usilujú pomôcť pri ochrane Slovenského raja, zlodeji takmer vôbec nerešpektujú. Výnimkou nie sú ani fyzické útoky. "Sme pripravení pomôcť Rómom osobitne z Letanovského mlyna, ktorí sú na drevo odkázaní. V minulosti sme zabezpečovali palivové drevo obyvateľom osady prostredníctvom verejnoprospešných prác. Na druhej strane však Rómovia napríklad v Smižanoch majú plyn, ale ďšetriaď a radšej kúria drevom," komentoval situáciu riaditeľ.