Mahút so svojím slonom
Kúsok modravého blankytu sa skrýva v nepreniknuteľnej zelenej spleti pralesa okolo Chiang Dao na severe Thajska. Od skorého rána bolo dusno, vlhko a ortuť teplomera už dávno prekročila 37 stupňov Celzia a šplhala sa neúnavne vyššie. Náhle sa stromy na kraji lesa rozostúpili a na trávnatú planinu zo zeleného šera vstúpili mohutné slony so zdvihnutými chobotmi nasmerovanými k oblohe. Ako na povel zatrúbili snáď na pozdrav slnku a na pokyn svojich mahútov, usadených za ich hlavami, sa pustili do práce. Teakové stromy z pralesa ukladali do úhľadných hromád.
Výjavy ako z prvopočiatkov raja. Dokonalá súhra divej prírody a dôvtipu človeka. Mahút so slameným klobúkom na hlave, v šortkách a modrej košeli, bosými nohami nervózne prešľapoval v blate. Slony ukončili svoje vystúpenie a s rozkošou sa začali venovať kúpeľu. Náš sprievodca Than sa usmial: „Vidím, že sa vám naše slony páčia.“
Vysvetlil nám, že slonia škola v Chiang Dao existuje už viac než päťdesiat rokov a vychovať slony na ťažkú prácu v lese nie je vôbec jednoduché. Zväčša má všetko pravidelný scenár. Mahúti chytia v pralese niekoľko divých slonov aj s mláďatami a v škole ich skrotia. Nové slony takto nahrádzajú staršie, ktoré postupne školu opúšťajú a odchádzajú do zoologických záhrad či na iné dôchodkové pôsobisko.
Slonica nosí svoje mláďa pod srdcom dvadsaťjeden mesiacov a potom ho neopúšťa počas dvoch rokov. Preto mladý slon začína pracovať až od troch rokov. Dožíva sa osemdesiatich, niekedy až sto rokov. Pracovať prestáva v päťdesiatom roku života. Slony milujú svojich mahútov, kúpeľ a bambus. Svojim pánom však nevedia odpustiť zanedbávanie a ak sa mahút prestane o zvereného slona pravidelne starať, aj z toho najlepšieho a najpokojnejšieho zvieraťa sa môže stať zabijak.
Každé zviera denne spotrebuje až päťdesiat kilogramov ryže a vypije sto litrov vody. Najväčšou pochúťkou sú však bambusové výhonky a aby sa k nim dostali, sú ochotné podstúpiť čokoľvek. Bambus je zaujímavá rastlina. Raz za život zakvitne prekrásnymi fialovými kvetmi obdivuhodného buketu. Stáva sa to v päťdesiatom roku jeho života a potom náhle odumiera. Slony veľmi intenzívne cítia kvety bambusu a prapôvodným inštinktom vycítia, že smrťou bambusu sa skončí aj ich život. Vyzerá to tak, akoby život slonov v symbióze s bambusom visel ako na niti. Than takýto prípad demonštroval na opustenom sloníčati Mea Li stojacom neďaleko v bezpečnom tieni svojich adoptívnych rodičov, napchávajúcich sa banánmi. Jeho matka pri práci zacítila kvety neďalekého bambusu. Staré a dobré zviera náhle zdivelo a so zúfalým trúbením sa vrhlo do priepasti. Od Thana sme za pár bahtov kúpili trs banánov pre malú Mea Li, ktorá sa na ne doslova vrhla.
STANISLAV ZACHAR
FOTO - ARCHÍV