Pupok Európy chce vlastniť každý, je to turistická mucholapka

Všetko má svoj stred. Európa ich má až 37, pričom jeden z nich sa nachádza na Slovensku pri Kremnických Baniach. Je takmer nemožné určiť, kde presne sa nachádza stred Európy či stred Slovenska, no keď už svoj „stred" máte, je rovnako ťažké rozhodnúť sa, č

o s ním.

Pupok sveta, stred svetadielu a keď nič iné, tak aspoň stred štátu. Fantastická mucholapka na turistov a otvorené pole pre rôzne nápady. Veď kto by sa už nechcel postaviť na bod, ktorý je napríklad stredom Európy? Ak by ste sa však rozhodli obehnúť všetky, musíte rátať s tisíckami najazdených kilometrov. Stredov Európy je takmer štyridsať a sú od seba vzdialené stovky kilometrov. Niekde sú ich súčasťou múzeá, otvorené galérie, inde si vystačia s kameňom ako symbolom. Ten vás má presvedčiť, že ste v skutočnom strede. Neprekáža, že geografi sa nad tým zhovievavo pousmejú a radi pripomenú, že k takémuto označeniu treba pridať aj prívlastok „symbolický". Darmo, genius loci týchto miest ponúka stovky možností, ako stred čo najvýhodnejšie zužitkovať.

Stred ako vízia

Ukrajinská Dilova, vrch Bernotai neďaleko Vilniusu, Tillenberg v Bavorsku či kostol sv. Jána v Kremnických Baniach - to je iba časť miest, ktoré ašpirujú na označenie stred Európy. Zrejme sa však nikdy nedočkajú toho, aby bol práve ten ich stred uznaný ako výhradný a jediný. Podľa odborníkov totiž neexistuje také kartografické zobrazenie, ktoré by znázornilo časť zemského povrchu absolútne reálne a stred by sa dal spoľahlivo stanoviť.

V prípade Európy to sťažujú nielen členité hranice, ale aj výrazné geopolitické zmeny v posledných desaťročiach. Profesor Jaroslav Mazúrek z katedry geografie a krajinnej ekológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je tiež zástancom toho, že k označeniu stred Európy by sa vždy mal pridávať aj prívlastok „symbolický". „V histórii sa hľadali rôzne kritériá ako k určeniu stredu Európy dospieť, objavili sa rôzne teórie a tvrdenia. Nič to nezmenilo na fakte, že stredov máme stále 37 a ani jeden si zatiaľ nemôže nárokovať toto absolútne označenie," dodal.

obraz_08.jpg

Polatsk v Bielorusku má tiež svoj geografický stred Európy.

Stred neexistuje?

Väčšina geografov sa prikláňa k tomu, že neexistuje jediný definitívny bod, ktorý by určil takýto stred. Výsledné súradnice takéhoto bodu ovplyvňuje presnosť definície hraníc územia, mierka zobrazenia, metódy výpočtov, ale aj ďalšie faktory. Občas sa síce objaví teória, že niektorý zo stredov má do „stredu" bližšie ako tie ostatné, no vzápätí sa objavia aj názory, ktoré to vyvracajú. Jasno v tom mal napríklad Jára Cimrman, ktorý považoval za stred Európy Havlíčkův Brod, nedávno zas Francúzsky národný geografický inštitút takto favorizoval Bernotai neďaleko Vilniusu. Odborníci z iných krajín k tomu mali výhrady, keďže vymedzenie hraníc Európy nie je jednoduché. Pobrežná čiara Európy je zložitá a výpočty komplikujú aj početné ostrovy.

Nech je to už akokoľvek, definitíva v tomto smere dodnes neexistuje. Z pohľadu cestovného ruchu je však každý zo stredov niečím príťažlivý a mnohé z toho dokážu ťažiť. Neďaleko Vilniusu napríklad vznikol ojedinelý projekt s názvom Europos Parkas. Prírodné múzeum, ktoré založil študent sochárstva Gintaras Karosas, navštívia ročne tisícky turistov z celého sveta. Jeho súčasťou je aj najväčšia umelecká expozícia, vytvorená z použitých televízorov. V strede tohto neobvyklého televízneho labyrintu leží socha Lenina, ako symbol absurdity sovietskej propagandy.

obraz_01.jpg

Geografický stred Európy vo Francúzsku sa nachádza vo Viroinval Oignies en Thiérache

V „pupíku Evropy"

Malá obec Jakubovice, ktorá je súčasťou „městysu" Vilémov neďaleko Havlíčkovho Brodu, presviedča návštevníkov, že je nielen stredom Českej republiky, ale tiež „pupíkem Evropy". Pupík, teda malý pupok, je pre toto miesto naozaj príznačný. Jeho symbol je vyrytý v kameni a hneď vedľa neho sa nachádza ďalší kameň. Na ňom sú pre zmenu zobrazené dve nuly. Znamená to, že práve na tomto bode sa nachádza nultý kilometer Európy.

Spisovateľ a výtvarník Jaroslav Kreibich, ktorý je otcom „pupíka" a tiež jeho bezprostredným susedom, s úsmevom hovorí, že za ich geografickou zvláštnosťou je nielen poriadna dávka recesie, ale aj seriózne výpočty odborníkov. Naráža tým na skutočnosť, že o vytýčenie stredu Čiech, či dokonca Európy, je u našich západných susedov veľký záujem. Stredy Európy sú v Čechách hneď štyri, o stred republiky zas medzi sebou zvádzajú boj Číhošť, Jakubovice či Golčův Jeníkov, vzdialený od Jakubovíc iba pár kilometrov. Aj tu už pribudol kameň s označením, že sa v obci nachádza stred Českej republiky.

obraz_07.jpg

V Jakuboviciach nájdete nielen stred Českej republiky, ale aj "pupík Evropy".
Do jedného z kameňov je vytesaný znak pupka, do druhého nuly.
Znamená to nultý kilometer Európy.

Nepľujte a nehádžte mince

Jakubovice však na ten svoj nedajú dopustiť. „Má to reálny základ," hovorí Jaroslav Kreibich, zároveň však pripúšťa, že ich hlavným motívom je dobrý pocit turistov, ktorí pôvabnú obec na Vysočine navštívia. „Podľa starších zistení bol stred Českej republiky blízko Golčovho Jeníkova. Presne sa však nedefinovalo, kde sa nachádza. Pri rozdelení Československa nastal určitý geografický posun, takže to mohlo byť pokojne u nás."

Usádzame sa do turistického prístrešku a snažíme sa dodržať pravidlá, o ktoré nás žiada takzvaný Jakubovický patent. Nepľujeme na zem a nehádžeme mince do kaluží. Aj tak by sme žiadnu nenašli, keďže tento rok bol aj na Vysočine mimoriadne suchý. Vedeli by o tom rozprávať poslední desiati stáli obyvatelia Jakubovíc, ktorí na svoje záhradky pomíňali množstvo vody. Dažďa sa protekcia netýka. Stred nestred, žiadne privilégiá zhora tu neplatia. Kým posedávame pod strieškou, okolo nás prejde niekoľko cyklistov. Tento kraj je na cyklotúry ako stvorený, pupík nikto z okoloidúcich neobíde. Na chvíľu zosadnú z bicykla, prezrú si zvláštne kamene a pokračujú v ceste. Najrušnejšie tu býva v čase, keď sa koná obľúbený pochod okolo „pupíka Evropy".

obraz_09.jpg

Stredy Európy sú v Čechách hneď štyri. Vedú však Jakubovice, ktoré okrem
"pupíku" majú aj kameň označujúci "nultý" kilometer Európy.

Boubelky z Vilémova

Vilémov s pôvabným zámkom a deviatimi osadami sa stal pred pár rokmi zaslúžene českou dedinou roka a bodoval aj v Európe. Obec získala tiež privilégium nosiť označenie „městys". Keďže pre nás je to pojem vcelku neznámy, starostka Jaroslava Dvořáková vysvetľuje, že ide o priznanie oficiálneho statusu na rozhraní medzi dedinou a mestom.

„Zjednodušene povedané, je to taká lepšia dedina s určitými právami a výsadami, čo má zväčša historické pozadie," hovorí starostka. Vilémov, ktorého počiatky spadajú do 12. storočia, získal mimoriadne výsady za vlády Márie Terézie. Tunajší obyvatelia ich majú v krvi dodnes. Ak si idú posedieť na útulné námestie, nikdy nezvyknú hovoriť, že sa stretnú na „návsi", ale na městečku.

Keď prišiel z Jakubovíc, ako jednej z osád Vilémova, nápad na zriadenie pupíka Evropy, starostku to potešilo: „Je to všetko o ľuďoch a dobrých nápadoch. Kedysi tam bola stará a špinavá autobusová zastávka, dnes je to príjemné miesto, kde sa každý zastaví," hovorí. Turistov pribudlo a obec má z toho radosť. Nie je to však iba pre nich. Podľa starostky je dôležité, aby sa ľudia z Vilémova stretávali. Už preto, že zväčša žijú v menej, či viac vzdialených osadách. „Myslíte si, že by mi prišli na obecnú schôdzu? Ak však robíme nejakú spoločenskú akciu, môžeme sa na nich spoľahnúť," dodala. Tradíciou sa stali aj spomínané pochody, Jakubovice s pár obyvateľmi sa podľa nej dokážu predať.

Vilémov je nepochybne príťažlivý aj tým, že ľudia sa v ňom napriek rôznym zložitým obdobiam nezabudli baviť. Pred niekoľkými rokmi tu spontánne vzniklo aj čisto dámske zoskupenie Vilémovské boubelky. Tridsaťdva žien dokáže zabávať široké okolie. Ak sa raz na pochod okolo „pupíka" vyberiete a odrazu na vás vyskočí spoza stromu lúpežník, neľakajte sa. S veľkou pravdepodobnosťou to nie je ani lúpežník a dokonca ani chlap. Najskôr niektorá z Boubeliek a nie je vylúčené, že sama starostka.

Hrbatý stred

Na Slovensku nie je okolo určenia stredov tak rušno, ako v Česku. „Slovenský" stred Európy leží pri kostole sv. Jána v Kremnických Baniach, za geografický stred Slovenska sa považuje vrchol Hrbu, ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor. Geometrickým stredom Slovenska sa pre zmenu označuje kóta Hájny Grúň v masíve Poľany, ktorá by mala byť súčasne ťažiskom kartografickej plochy.

Pri chate pod Hrbom vysoko nad Ľubietovou nás víta brechotom obrovský pes. Odtiaľto až na vrchol vedie poriadne členitá cesta krásnou, nedotknutou prírodou. Na niektorých úsekoch si treba pomôcť rukami, občas prekonať malinčie a kríky. Hrb je výhľadovým vrcholom, ktorý tvoria andezitové bralá. Od hlavnej cesty vás navádza do stredu Slovenska viacero informačných tabúľ, no na samotnom vrchole už nedokážete presne určiť, kde stred vlastne je.

Starosta Ľubietovej Pavel Zajac hovorí, že by tu chceli vybudovať malú rozhľadňu a zvažujú aj zriadenie náučného chodníka. Musia však počkať na stanovisko ochranárov: „Hrb je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a zatiaľ je tu akýkoľvek zásah neprípustný. Požiadali sme o stanovisko správu Chránenej krajinnej oblasti Poľana, až potom budeme zvažovať, čo ďalej," dodal.

obraz_12.jpg

Stred Slovenska Hrb pri Ľubietovej. Na samotnom vrchole Hrbu zatiaľ nenájdete
miesto, kde presne sa stred Slovenska nachádza. Obec by tu chcela vybudovať
malú rozhľadňu, čaká však na rozhodnutie ochranárov.

Ružová bublina projektov spľasla

Okolo poludnia je v symbolickom strede Európy pri kostole sv. Jána v Kremnických Baniach úplné ticho. Občas ho preruší iba zvuk cirkulárky z kláštora kapucínov, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti. Kostol, kláštor, málo výdatný prameň s názvom Stred Európy, dve pamätné skaly, nevzhľadné prenosné toalety, polorozpadnutý amfiteáter. To je všetko, čo ostalo z rozsiahlych plánov okolo budovania stredu Európy. A to tu bývala pred pár rokmi poriadna tlačenica.

V rokoch vlády Vladimíra Mečiara sa tu pálili vatry zvrchovanosti, od kostola sa posielali vianočné posolstvá pre Európu, mal tu dokonca vzniknúť Park zahraničných Slovákov. Bol by akousi pútnickou mekkou krajanov, ktorých rozvialo po svete. Park mali tvoriť políčka štátov, v ktorých Slováci žijú, spolu so symbolickými drevinami a veľkou plastikou zemegule. „Všetko ostalo pri projektoch, na realizáciu sa nikdy nenašli peniaze. Teraz, v čase krízy, sa už projekty objavia iba ojedinele," hovorí starosta Kremnických Baní Konrád Schwarz. Podobne ako park dopadol aj ďalší veľký projekt.

obraz_03.jpg

Gotický Kostol sv. Jána je najzaujímavejšou pamiatkou v slovenskom strede Európy
v Kremnických Baniach. Brat Tadeáš z blízkeho kláštora kapucínov pozná históriu
kostolíka do detailov a ochotne sa s ňou podelí.

Templum Europea nahnevalo veriacich

Myšlienky na vytvorenie Slovenského centra európskej integrácie, ktorého súčasťou by bola aj európska dedina s typickou architektúrou a chrámom Európy, tiež ostali iba na papieri. Na prelome tisícročí naň Spolok priateľov Kremnice rozbehol prípravy spoločne s Fakultou architektúry STU, nemeckým výtvarníkom Manfredom Scharpfom a mladými architektmi z Grazu. „Uskutočnilo sa niekoľko konferencií a workshopov. Bolo za tým množstvo práce a dobrých nápadov, no neskôr projekt zostal stáť na ľuďoch, ktorí túto víziu celkom nepochopili," myslí si Naďa Hrašková z Fakulty architektúry STU.

Je presvedčená, že projekt je už uzatvorený a zrejme sa nenájde nik, kto by ho ešte chcel postaviť na nohy. Už v čase vzniku však proti nemu boli výhrady predovšetkým zo strany cirkvi. Kardinálovi Korcovi sa nepozdávala predovšetkým stavba Chrámu Európy, ktorý bol myšlienkovým dielom Manfreda Scharpfa. Podľa neho nemali pohanské mýty, ktoré mala symbolizovať aj Európa z gréckej mytológie na bielom býkovi, miesto v blízkosti vzácneho gotického kostolíka, ktorý tu stojí od stredoveku.

obraz_02.jpg

Tvrdá žula na lúke nad Kremnickými Baňami je základným kameňom Slovenského
centra európskej integrácie. Časy, keď sa tu konali veľkolepé happeningy,
sú však nenávratne preč. Ostala iba skala.

Iba tvrdá skala

Z projektu dnes ostal iba základný kameň Slovenského centra európskej integrácie z kvalitnej tatranskej žuly na neďalekej lúke. Ľudia ho občas prehliadnu, lebo je trochu bokom od kostola a tiež od druhého kameňa, ktorý symbolizuje stred Európy. Autor obelisku Imrich Csaba Fodor je napriek tomu presvedčený, že kameň má na lúke miesto, hoci mu zrejme navždy prischne prívlastok základný. „Kameň v tvare kryštálu mal symbolizovať Kremnicu, kremeň a zlaté žily, ukryté v rude. Na tom sa nič nemení a kameň na lúku patrí. Možno aj ako memento našej malosti a ľahostajnosti," dodal Fodor.

Do cintorína z troch strán

Pohľady na budúcnosť slovenského stredu Európy sa rôznia. Keď padli všetky projekty, niektorí ľudia si naopak vydýchli. Pre mnohých bola predstava rušného miesta so stánkami a množstvom turistov neprijateľná. Pôvab slovenského stredu Európy je podľa nich práve v jeho jednoduchosti a autentickosti. Hoci samotný kostol z 13. storočia patrí dnes do katastra Kremnických Baní, pôvodne bol postavený pre tri obce, ktoré obývali v stredoveku karpatskí Nemci - Kremnické Bane, Krahule a Turček.

Aj preto stojí na veternom návrší, takmer rovnako vzdialený od každej z nich. Brat Tadeáš, ktorý vstúpil do kapucínskej rehole a žije v blízkom kláštore, hovorí: „Boli tomu prispôsobené aj vchody do cintorína, ktorý je okolo kostola. Z inej strany do neho vchádzali Krahuľčania, z inej obyvatelia Kremnických Baní a Turčeka." Bratom z kláštora neprekáža, že občas musia robiť aj turistických sprievodcov. „Ak nás to na chvíľu odvedie od práce či modlitby, určite to dobehneme," hovorí.

obraz_11.jpg

Skala pred Kostolom sv. Jána upozorňuje, že symbolický stred Európy je práve tu.

Miesta, ktoré liečia

Za pupky sveta sa v mytológii zvykli označovať významné miesta vo svete, ktoré mali nielen nepopierateľný historický význam, no považovali sa aj za strategické ciele v oblasti geomantie. „Boli to zväčša silové miesta s pozitívnym vplyvom na ľudský organizmus. Mnohí ľudia ich dodnes cielene vyhľadávajú aj pre toto pôsobenie," hovorí architekt Jaroslav Stockmann, priekopník stavebnej biológie na Slovensku. Vo svete sa podľa neho bežne využíva zdravotná turistika, ktorej cieľom sú práve miesta s pozitívnym vyžarovaním Zeme. Za najznámejšie pupky sveta sa zvyknú označovať Veľkonočný ostrov, egyptská Gíza, hlavné mesto ríše Inkov Cusco či posvätný kameň gréckej veštiarne v Delfách.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  7. Splnený sen
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  1. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  2. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  5. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  6. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  7. Vysoká hra o súdne trovy
  8. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  9. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  10. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 13 225
  2. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 207
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 728
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 312
  5. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 2 793
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 553
  7. Splnený sen 2 128
  8. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 469
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 245
  10. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 070