*OD NAŠEJ MILEJ ONLINE ČITATEĽKY*

Moje zážitky z Taiwanu

Strávila som na Taiwane skoro dva mesiace, od 1. marca 2002 do 26. apríla 2002. Ak chcete vedieť viac ...

   Taiwan je ostrov ležiaci približne 150 kilometrov juhovýchodne od Číny. Je asi o tisíc kilometrov štvorcových menší ako japonský ostrov Kjú-šú a o desať tisíc kilometrov štvorcových väčší ako talianska Sicília, menší ako Švajčiarsko alebo Holandsko, väčší ako Belgicko. Jeho brehy obmývajú vody Východočínskeho, Filipínskeho a Juhočínskeho mora. Od pevninovej Číny ostrov oddeľuje Taiwanská úžina. Prechádza ním obratník Raka a leží v oblasti subtropického a tropického vlhkého podnebia. Najdôležitejšou poľnohospodárskou plodinou je ryža a cukrová trstina. Elektronické a elektrotechnické výrobky so značkou Made in Taiwan sú v posledných rokoch známe na celom svete.

    Strávila som na Taiwane skoro dva mesiace, od 1. marca 2002 do 26. apríla 2002. Letela som s Eva Air z Viedne do Bangkoku a z Bangkoku do Taipei , hlavného mesta Čínskej republiky na Taiwane. V lietadle sa o nás vzorne starali thajské a taiwanské letušky, neustále nám ponúkali jedlo, nápoje, rušili svetlami alebo filmami, takže človek toho moc počas pol dňovej cesty nenaspí. Najväčším prekvapením bolo pre mňa, že nám dali jesť polievku so slížikmi paličkami. Keďže som používala paličky prvý krát, bola som z nej zababraná od ucha po ucho. Hneď po prílete sme sa ubytovali v hoteli Howard Plaza, ktorý z vonku pôsobil dojmom Baťovej ubytovne pre robotníkov obuvníckych závodov vo Svite, ale vnútri bol vysvietený, ligotavý a vybavený aj tým, čo človek v živote potrebovať nebude. Vo väčšine taiwanských hotelov si zvlášť potrpia na vstupné haly s nádhernými sklenenými lustrami a závideniahodnou kvetinovou výzdobou.


 Taipei - Hotel Agora Garden


  Bývali sme v ňom asi týždeň a potom sme sa presťahovali do ešte krajšieho hotelíka Agora Garden (www.agoragdn.com.tw) v oveľa modernejšej časti mesta. Hneď po príchode som sa prihlásila do jednej z miestnych jazykových škôl. Chodila som na angličtinu tri krát do týždňa do Kojen English school (www.kojenenglish.com). Vyučovanie trvalo jeden a pol hodiny od pol desiatej do jedenástej a celé bolo zamerané na zdokonaľovanie našich konverzačných schopností. Učili sme sa jeden od druhého a úlohou učiteľa bolo iba spestrovať nám pobyt v škole zaujímavými úlohami. Správal sa k študentom veľmi milo a jeho prácu mu sťažoval, alebo spríjemňoval záujem taiwanských dievčat, ktoré mali v úmysle zbaliť ho, pretože bol Američan a to je pre nich znak dobrého života.
  S Američanom, Austrálčanom alebo Európanom si predstavujú život oveľa jednoduchší ako s domácim nápadníkom. Ale nečudujte sa im. Prototyp taiwanského muža, ktorý okupuje taiwanskú domácnosť, dokáže zaujať iba tým, že po príchode z práce domov si vyloží nohy na stoličku, rozbalí posledné číslo Taipei news a zahĺbi sa do čítania a konzumovania jedál, ktorých mu jeho dobrá a pracovitá, ale aj uštvaná taiwanská manželka navarí niekoľko chodov, len aby bol spokojný. Nerozumiem tomu, prečo si taiwanské ženy sťažujú prácu v kuchyni tým, že jedlo krájajú na drobnulinké kúsky, vytvárajú viac chodov ako je normálny žalúdok schopný zvládnuť a servírujú ho do miniatúrnych misiek a tanierikov, len aby sa čo najviac narobili, či už pri príprave pokrmov alebo umývaní riadu. Ale jedno im treba uznať, že sú to výborné kuchárky a cukrárky. Ich cukrárske výtvory stoja za obdiv a chválu. Cesto je jemnejšie ako naše, čo možno súvisí s používaním ryžovej múky. Ryžu spracovávajú všetkými možnými spôsobmi. Mňa najviac zaujal ryžový papier, do ktorého balia napríklad cukríky a vy tak môžete zjesť cukrík aj s papierom a neuškodí vám. Chutné boli aj ryžové cestá, ktoré plnili mäsom, zeleninou alebo sladkou fazuľovou hmotou. Vegetariánsku kuchyňu majú prepracovanú do najmenších detailov. Šalát z dusených reďkoviek, petržlenu, orieškov, mrkvy a uhorky nenechá ľahostajnými chuťové poháriky žiadneho návštevníka. Dokonca často krát nájdete aj jedlo, ktoré pripomína niektorú z našich domácich špecialít. V hongkongskej reštaurácii sme si objednali napríklad niečo podobné ako naše parené buchty. Jediným rozdielom bola výplň, ktorou nebol slivkový lekvár, ale mäsová zmes s kečupom, cibuľkou a bylinkami. Skúste si vyrobiť aj doma a možno tomu prídete na chuť. V Taipei je možnosť širokého výberu reštaurácií rôzneho pôvodu: japonská, vietnamská, thajská, hongkongská, čínska, mexická, talianska alebo všade prítomný McDonald. Prechádzajúc malými uličkami nájdete veľa pouličných kuchýň ponúkajúcich lacné a podľa domácich odborníkov nie veľmi chutné jedlá, ale neverte im. Sú chutné, stačí si len správne vybrať. Za štyridsať taiwanských dolárov si môžete kúpiť hrudku varenej a plnenej ryže zabalenú v palmovom liste. Je to niečo na spôsob nášho rizota a v každom balíčku je kúsok mäsa rôzneho druhu, od bravčového, kuracieho až po ryby a okrem toho kúsok uvareného vajíčka a najlepšou časťou je podľa mňa varený gaštan. Podobné jedlo zakúpené v reštaurácii s poklonkujúcou obsluhou vás vyjde na viac ako sto taiwanských dolárov a gaštany tam nenájdete. Namiesto nich ponúkajú luxusnejšie morské príšerky, ktoré nie vždy chutia príťažlivo. Jedli ste už chápadlá chobotnice? Je to skoro ako umelá hmota, ale je to len môj názor a vy sa nemusíte dať odradiť a papajte všetko, čo vám oko dovidí, zúbok požuje a žalúdok strávi. Špeciálne obľúbenou pochúťkou sú pre nich sušené potraviny, ktorým by mohli konkurovať jedine podošvy Sváka Ragana z Brezovej. Usušia všetko, čo im neutečie, od ovocia, hríbov, kuracích paprčiek, kačacie hlavy až po jelenie kosti. Mnohé z našich detí by si určite pochutilo na želatínových pudingoch, z ktorých mne najviac chutila čajová a kokosová želatína. No a samotné ovocie by vás mnohých prekvapilo rovnako ako mňa. Tí, ktorí cestujete po svete poznáte wax apple, chuť manga, či melónovú príchuť papaye a množstvo iných druhov, ktorých názov sa asi nikdy nedozviem. Farebne, tvarovo a chuťovo odlišná bola aj zelenina. A najlepší plnený baklažán som našla v talianskej reštaurácii. Vedeli ste, že banánov je niekoľko druhov? Červené, zelené, hnedé a samozrejme žlté.
    
   Prechádzajúc sa po trhoviskách hýriacich farebnosťou si nemožno nevšimnúť ich obchody s odevmi a topánkami. Čínsky topánkový trh je vari druhovo najbohatší aký som kedy videla. Okrúhle špičky, špicaté, vytvarované podľa jednotlivých prstov alebo vyzdvihnuté. Opätky prevládajú nízke, ale po meste stretnete aj zopár odvážlivkýň na vysokých opätkoch všetkých možných tvarov. Ceny topánok sú trochu vyššie ako u nás, ale nájdete tam topánočky i pekné i cenovodostupné a nebudete pôsobiť na svoje okolie ako z druhej svetovej. V obchode s hudobninami je výber od výmyslu sveta. CD a DVD sú lacnejšie ako u nás. Najpopulárnejšou taiwanskou speváčkou je A Mei. Samotní taiwanci ju prezývajú taiwanská Madona. Je odvážna a modernejšia ako väčšina jej domácich konkurentiek. Ukážky starej čínskej hudby nájdete na CD, ktoré si môžete kúpiť napríklad v National Palace Museum. Na cestu do múzea odporúčam vziať si taxík a pre istotu si názov múzea nechajte napísať v hoteli na kúsok papiera a nezabudnite si vypýtať vizitku hotela, v ktorom bývate, pre prípad nedorozumenia sa s miestnymi taxikármi. Niektorí z nich hovoria celkom dobre po anglicky, niektorí menej, ale väčšina angličtinu k svojmu životu nepotrebuje a vtedy ste stratení, ak neviete ukazovať cestu domov. Pomôcť si v krajnom prípade môžete mobilom s čínskym priateľom na druhom konc.
    V National Palace Museum je vstupné 100 $NT , čo vôbec nie je veľa, ak máte možnosť vidieť jednu z piatich najväčších muzeálnych zbierok na svete. Nájdete tam zbierky z doby bronzovej, dôkaz čínskeho porcelánového majstrovstva, obrázky a samozrejme nesmie chýbať tradičná čínska čajovňa a obchodík so suvenírmi. Pred vchodom do múzea vás privíta socha jednej z najvýznamnejších osobností taiwanských dejín, ktorou bol Chiang Kai-shek, taiwanský prezident, ktorému sa podarilo vybudovať na Taiwane Čínsku republiku, ktorá má s „ľudovou“ Čínou, skrývajúcou sa za Veľkým čínskym múrom spoločný iba prívlastok čínska a čínštinu, ktorou sa hovorí v južných oblastiach Číny. Taiwan je asi o trinásť tisíc kilometrov štvorcových menší ako Slovensko, ale obývaný je oveľa väčším počtom obyvateľstva, čo znamená, že jeho priemerná hustota zaľudnenia je výrazne vyššia. My sa na Slovensko pomestíme s piatimi miliónmi a im nezostáva nič iné, iba prežiť s dvadsiatimi tromi miliónmi, čo je pri prepočítaní aj s rozlohou územia asi šesť krát viac ako u nás. Je to aj výrazne viditeľné cestujúc z mesta do mesta, keď hranice medzi mestami splývajú a vy sa neustále pohybujete v zaľudnenej oblasti a ak náhodou očakávate neobývané územia aspoň v hustých takmer dažďových lesoch (ja ich nazývam papraďolesy, kvôli množstvu krásnych papradí všade, kde sa len pohnete), tak vás sklamem. Taiwanci sa preklčovali už všade, postavili preliezačky, schody a rozličné zábavky dokonca aj v národných parkoch. Prvými objaviteľmi Taiwanu boli portugalskí námorníci, ktorým sa naskytol obrázok neuveriteľne krásnej prírody a preto nazvali ostrov Formosa, čo znamená nádherný. Bolo to kvôli nádherne zeleným svahom Taiwanshanu, pohoria, ktoré sa tiahne celým ostrovom od severu až na juh. V jeho strede sa ligocú vody jazera, ktoré sa do angličtiny prekladá ako Sun Moon Lake, to znamená Jazero Slnko Mesiac. Jazero je obklopené prírodou s rozkvitnutými čínskymi ružami a samotní taiwanci ho rozdeľujú na dve časti, časť slnečná a časť mesačná. V slnečnej časti sa nachádza Tse pagoda postavená na počesť matky Chiang Kai-sheka. V jej okolí sa schádzajú taiwanské rodiny na víkendových výletoch a vystupovaním po schodoch až k samotnej pagode trénujú kondíciu svojich detí alebo starých matiek. Detičky to často krát potrebujú viac ako babky a dôvod je jednoduchý, niektoré sa doslova prejedajú a sú tučnejšie ako je zdravé.

    Pred odchodom na Taiwan som mala o Číňanoch predstavu podobnú ako väčšina z vás, že sú štíhlejší ako belosi, že zvládajú všetky možné bojové umenia a že vedia rozkázať samému sebe a riadia sa krásnymi myšlienkami taoistického, či budhistického náboženstva. Možno v klasickej Číne, ale nie na Taiwane. Pri pohľade na malých tučných chlapcov rútiacich sa v pestrých, ale jednotných uniformách z taipejských škôl, máte skôr pocit, že z niektorých z nich budú zápasníci sumo. Keď zájdete do niektorých z nádherne zdobených taoistických, alebo do menej vymaľovaných budhistických chrámikov, tak tam nájdete veľa ľudí, hlavne cez víkendy, ktorí sa chodia pomodliť za splnenie svojich túžob v rodinnom a pracovnom živote a samozrejme za zdravotný stav svojich blízkych. Máte pocit, že všetci veria tomu, že im jeden z vybratých bôžikov naozaj pomôže, ale nie je to tak. Stretla som dosť ľudí, ktorým je uctievanie tradícií úplne cudzie a tým, že to dávajú svojmu okoliu aj najavo si myslia, že sú modernejší ako ostatní. Je im to skôr na škodu ako na úžitok. Čínska kultúra je krásna taká ako sa vyvíjala tisíce rokov a zabudnúť na jej tradície by bola obrovská škoda, ale vysvetľujte to ázijskému tigrovi. Vzorom pre Taiwancov je Amerika, Japonsko a západná Európa. Nevedia kde leží Slovensko a tak im musíte priblížiť polohu nášho stredoeurópskeho štátiku tým, že ho vtesnáte medzi Nemecko na jednej a Rusko na druhej strane. Inteligentnejšie vrstvy obyvateľstva mali vedomosti o Československu, dokonca aj Američania, ktorí vyučovali v taipejskej jazykovej škole, poznali iba Prahu. A tak som im objasnila situáciu a poopravila im ich školské vedomosti.


  Taipei - Botanická záhrada



     Na Taiwane ma najviac zaujali druhy kvetov a ostatných rastlín, ktoré som až do svojho pobytu v Ázii nemala možnosť vidieť. V botanickej záhrade v Taipei domáci návštevníci obdivovali rozkvitnuté rastliny väčšinou európskeho pôvodu, nadchýňali sa begóniami a sirôtkami. Najzaujímavejšou časťou záhrady bolo oddelenie rastlín priraďovaných jednotlivým znameniam čínskeho horoskopu. Tam som sa aj dozvedela, že pre znamenie koňa, ktorý vládne, podľa Číňanov tomuto roku, je priradený kvietok podobný našej konvalinke s botanickým názvom Pieris taiwanensis (Formosa Pieris). Pestrejší výber kvetov ako v Botanickej záhrade nájde Európan na víkendovom kvetinovom trhu, najmä ak je ochotný predierať sa pomedzi množstva kupujúcich a obdivovateľov bambusových sadeníc, bonsajov, alebo porcelánových, či keramických výrobkov. Tulipán, ktorý bol do Holandska privezený práve z Východnej Ázie ste tam našli zriedkavejšie ako v našich parkoch alebo záhradách. Nevidela som tam narcisy, margarétky alebo orgován. Namiesto toho tam bolo množstvo neskutočne krásnych a farebných orchideí. Obľubujú najmä fialovú a bielu farbu a nájdete ich v hocijakej garáži alebo len tak na priedomí. Vianočná hviezda tam narastie do výšky jednoposchodového domu, obrovské rozmery má fikus alebo paprade. Fikusový strom bol vari najmohutnejším stromom v taipejských parkoch.

   Rok koňa začal na Taiwane na začiatku februára tým, že výzdoba hlavného mesta Taipei zmenila image. Sochy draka, ktorý vládol minulý rok, boli vymenené za sochy koňa a budú dominovať Taipei celý tento rok až do februára 2003. Zaujímavou odlišnosťou Taiwancov je aj to, že v bežnom živote používajú svoj vlastný letopočet. Majú rok 91, to znamená, že nesledujú poradie rokov ako v Čínskej ľudovej republike. (Tam sa pohybujú letopočty už nad číslom štyri tisíc. ) Piešťanský park, hoci jediný v meste má vyššie stromy a je hustejší ako ktorýkoľvek z taipejských parkov. Rozdiel je aj v starostlivosti o kríky a kvetinovú výzdobu. V Taipei má každý úsek v meste na starosti jeden záhradník, ktorý predstavuje svoje umenie tvarovaním stromčekov ako to bolo zvykom ešte v období, kedy sa do celej čínskej oblasti začalo šíriť učenie jedného z najväčších učiteľov všetkych generácií Konfucia. Konfucius je známy výrokom: “Je lepšie zapáliť jednu sviečku ako zotrvať v tme.” Keď pozriete na ekonomiku a spôsob života na Taiwane a porovnáte ho s Čínou je jasné, ktorý z týchto dvoch štátov zostal verný Konfuciovej myšlienke. Pracovných príležitostí je na Taiwane a najmä v hlavnom meste veľa. Aj ľuďom so zníženou pracovnou schopnosťou dokázali vytvoriť podmienky na zapojenie sa do budovania ekonomiky. Majú prednostné právo na predaj žrebov rozličných lotérií a tak sú skoro všetky hlavné ulice lemované ľuďmi sediacimi na vozíčkoch s množstvom žrebov. Taiwanci radi nakupujú žreby a zaujme ich každá nová hra spustená miestnou lotériou. Ďalšou obľúbenou činnosťou taiwanských pracujúcich je taxikárčenie. Žltými taxíkmi s čipkovanými poťahmi je zaplavená každá turisticky atraktívna časť mesta. Taxikári sú maximálne optimisticky naladení. Stačí, aby zbadali na chodníku belocha a už stoja v rade za sebou tri taxíky. Tie dva ďalšie sa nevzdávajú svojho optimistického postoja až dovtedy kým prvý šťastlivec s vami nenávratne neodfrčí do neznáma. Pohybujúc sa po uliciach si poriadne neuvedomíte ich množstvo, ale keď sa vám podarí vyštverať sa na 46. poschodie doposiaľ najvyššieho mrakodrapu v Taipei, ktorý sa volá Shin Kong Mitsukoshi a pravdepodobne patrí od hlavy až po päty japonským investorom, tak až vtedy si uvedomíte aká veľká je záplava žltých autíčok lemujúcich celé ulice. 244 metrová veža Shin Kong je jednou z dvoch dominánt Taipei. Druhou dominantou, ktorá sa vďaka poslednému zemetraseniu na veľkonočnú nedeľu, stala známou v celom svete je novostavba mrakodrapu, ktorý sa nachádza v blízkosti kinocentra Warner Village. Mrakodrap má zatiaľ niečo cez päťdesiat poschodí a dostavaný by mal mať 508 metrov a teda by mal byť najvyššou budovou na celom svete. Podľa mňa je nezmysel v tektonicky aktívnej zóne stavať niečo takto vysoké, ale prachy sú prachy a niekomu sa to asi oplatí. Pri zemetraseni 6,7 stupňov Richterovej stupnice, sa z mrakodrapu zrútili dva žeriavy. Dopadli na cestu plnú áut a tragický výsledok nenechal na seba čakať. Je viac ako samozrejmé, že moderná architektúra sa rozhodla čeliť prírode. Výškové budovy sa stavajú podľa najmodernejších kritérií a architekti i majitelia budov dokážu predviesť veľa argumentov o bezpečnosti svojich stavieb, ale keď zažijete zemetrasenie na, pre nás, normálnom jedenástom poschodí, keď vidíte popukané steny, opadané kachličky, rozkývané lustre, porozbíjané poháre alebo šálky, či zdemolované karosérie áut, keď sa dozvedáte o obetiach, tak pred vami ich argumenty neobstoja a v žiadnom prípade nestojíte o to, aby sa s vami rozhúpalo sté poschodie, i keď pripúšťam, že niekomu to môže zvyšovať adrenalín a takéto riziko by si rád na vlastnej koži vyskúšal. Nech sa páči, o pár rokov si zájdite do Taipei. Mrakodrap už bude pripravený v celej kráse a ak si zakúpite lístok do MRT, čo je skratka pre taipejské metro, budete mať možnosť precestovať po celom Taipei aj bez komunikácie s čínsky hovoriacimi taxikármi a budete tak môcť porovnať náš a ich svet - Taiwanský svet, v ktorom sa všetko deje za pochodu.
     Po prvom stretnutí sa s masou skútristov na niektorej z taipejských križovatiek sa vám v hlave vynorí otázka, či sa so skútrom aj nenarodili. Jazdia chaoticky, hlava nehlava. Smerovky pre nich neexistujú, hoci ich dopravné prostriedky sú nimi vybavené a plné čiary buď nevidia alebo ich ignorujú. Sledovanie ich divokej jazdy pripomína konské dostihy a vy sa neubránite predstave staviť sa s niekým, ktorý z nich skončí prvý v nemocnici. Na skútroch sa presúvajú celé štvorčlenné rodiny a v prípade, že ich toľko doma nie je, zaangažujú do tohto cestného divadla aj svojich domácich miláčikov. Taiwanci radi ladia farbu svojho skútra s farbou masky, ktorú často používajú počas jazdy, alebo len tak na prechádzke mestom, aby si chránili dýchacie cesty pred smogom zahaľujúcim celé Taipei do hustého a ťažko dýchteľného oparu zvlášť, ak sa nad mestom rozprestrie mrak pieskovej búrky, ktorá sa sem dostane až z Mongolska. Ani zamaskovaný Michael Jackson by v Taipei vôbec nebudil pozornosť . Nikto sa tam nepozastavuje nad extravaganciami podobného druhu. Neprekáža im ani ponožková kultúra, čím nemám na mysli vysedávanie pred televízorom, to by som spomenula papučovú kultúru, hoci tá je tiež obľúbená. Pod ponožkovou kultúrou rozumiem doplnenie denného odevu taipejských dám rôznofarebnými ponožkami viac, či menej ladiacimi so šatami. Nad skombinovaním ich odevov sa človeku niekedy zastaví rozum, ale po dlhšom období medzi nimi ľahko pochopíte, že nakupovanie povýšili nad kombinovanie, na to nie je čas a každému je jasné ako taipejská žena trávi víkendy. Obchodné domy sú preplnené a treba kupovať, čo oko dovidí a kreditná karta unesie. A tak sa môže stať, že na celý týždeň Taipei zaplavia tety s tromi, či štyrmi žltými dáždnikmi v rukách, lebo japonský obchodný dom Sogo ich mal práve v akcii. Dáždnik je na Taiwane neodmysliteťnou súčasťou výbavy každej dámy túžiacej po bledej pokožke a používajú ho pri jasnej oblohe ako slnečník. Pri prechádzke parkom nie je neobvyklé stretnúť učiteľku telocviku pod dáždnikom a húf detí pochodujúcich za ňou, ktoré takýto spôsob ochrany pred ultrafialovými lúčmi ešte nepovažujú za potrebný.
    Osobitnú pozornosť si zasluhujú taiwanské cestovné kancelárie a zvlášť sprievodcovia, ktorých služby je nečínsky hovoriaci cestovateľ nútený využiť, ak sa chce dostať aj za hranice hlavného mesta, v ktorom sa orientuje podľa skoro vždy inak napísaných anglických nápisov ulíc hneď pod čínskymi, preto je dobré mať pri sebe viacero máp a dúfať, že aspoň na jednej bude zhoda s ulicou. Mimo veľkomiest slúžia na orientáciu len čísla ciest. Sprievodcov je niekoľko typov: prvý typ bol “expert” na všetky benzínky po ľavej, či pravej strane cesty. Volal sa Scott, čo je samozrejme len jeho anglické meno, ktoré si tam skoro každý dáva, aby ho zahraniční návštevníci rozoznali. Poskytol nám informácie od taiwanských raňajok až po sochy slobody, ktoré taiwanci s obľubou stavajú, ak sa im naskytne príležitosť. 

 Taipei - Grandma nitti s restaurant je navstevovana hlavne Americanmi, najdu si tu vsetko ako doma. Tento krasny oranzovy kocur je sucastou interieru, je samostatny, hrdy, nema zaujem o hladkanie a o fotenie uz vobec.  Su tu hlavne mexicke jedla, su chutne, stiplave a porcie su velke.  Nie je tam cisto. Vsade su odpadky. Personal je odlisny ako v inych restauraciach. Neklanaju sa tolko:-)


   Taiwanci radi pijú na raňajky sójové mlieko, je lacnejšie ako ovocné džúsi. Potraviny nakupujú vo veľkých obchodných domoch alebo v malých, ale bohato zásobených obchodíkoch 7 eleven, ktorých je po celom Taipei asi tisíc päťsto. Jednu sochu slobody postavili pred obchodným domom New York New York a druhú sme videli v mestečku Keelung nad miestnym McDonaldom. Scott nesmelo poznamenal: ” Táto socha nie je od Francúzov. Postavili sme si ju sami.” Taiwanci sa radi chvália tým, čo dokázali a sú na to hrdí, najmä na svoje novostavby a nové diaľnice. Radi porovnávajú a prirovnávajú ich svet a svet na druhom brehu Tichého oceánu, ktorý sa im zdá byť vzorom. Prístav mestečka Keelung vraj pripomínal japonské Nagasaki a celé mestečko Scott nazval “small San Francisco”. Malo asi pol milióna obyvateľov a bolo vstupnou bránou na severovýchodné pobrežie Taiwanu, kde sa nachádzali nádherne zerodované kamene rozličných tvarov pripomínajúcich jednohrbú ťavu, popoluškinu črievičku alebo hlavu kráľovnej. Druhý sprievodca, zástanca papučovej kultúry, nám najprv poskytol vzácne informácie o krematóriu, či spaľovni odpadov a svoje sprievodcovské zručnosti zavŕšil návštevou obchodu s porcelánom, kde zasadol pred televízor, ktorý sa nachádza skoro v každom taipejskom obchodíku a nechal nás v pokoji kochať sa krásou porcelánových váz, pozlátených misiek a neuveriteľne jemných čajníkov. Nad obchodom tieto porcelánové zázraky priamo vyrábali a našli sme tam aj najvyššiu porcelánovú vázu na svete. Jej výšku presne neviem, ale bola som od nej o dosť menšia a to mám 170 cm. Sprievodca číslo tri bol úplný ignorant okolitého sveta a okrem zopár úvodných viet na privítanie nám neprezradil ani len kam ideme. Dočítali sme sa to v brožúrke z cestovenj kancelárie a vychutnávali sme zvuky nášho autobusu. Šofér, skúsený na miestne pomery, prišiel o vodičák pri nedovolenom zastavovaní a tak sme v čajovni ponúkajúcej kamienky s dvanástimi stopovými prvkami, cez ktoré stačí iba preliať čaj a po jeho vypití zaručene vyzdraviete aj keď ste neboli chorí, čakali na zázrak v podobe majiteľky čajovne, ktorá získala pre nešťastníka vodičák späť a my sme sa mohli vrátiť do Taipei. Štvrtý sprievodca, ktorý mal look dobrosrdečného čínskeho deduška z rozprávky sa v okamihu neuposlúchnutia jeho príkazov zmenil na diktátora a pod takýmto nátlakom nás úspešne previedol kaňonom Taroko Gorge asi 25 km severozápadne od mestečka Hualien, pri ktorom bolo epicentrum posledného veľkého zemetrasenia na Taiwane. Skaly obopínajúce kaňon sú z mramoru a mramorové sú aj chodníky v meste Hualien. Podľa slov sprievodcu je mramor v tejto oblasti lacnejší ako voda a vyvážajú ho aj do Japonska. Botanikov by tu zaujali najmä divorastúce biele ľalie a zoológov veľké množstvo lastovičiek, ktoré si budujú svoje hniezda v jaskyniach lemujúcich kaňon, takže pri pohľade na strop jaskyne zatvorte ústa, len tak kvôli bezpečnosti. Názov Taroko znamená v aboriginálnom jazyku silný a pekný. Po prechode kaňonom ho za taký začne považovať každý. Aj na tomto výlete sme mali majstra vodiča, ktorý sa držal zásady: pridať rýchlosť v zákrute. Prežili sme a cez cintorín s vykachličkovanými náhrobnými kameňmi nás doviezol aj na jednu z taiwanských pláží obohnanú múrom vojenských kasární, lebo pobrežie treba neustále ochraňovať. Jeden nikdy nevie, kto a kedy bude mať o Taiwan aj iný záujem ako je využívanie ich kvalifikovanej pracovnej sily na výrobu počítačových súčiastok alebo obajvovanie jeho prírodných krás. Vrcholom sprievodcovských typov bol náš posledný sprievodca, ktorý rovnako ako predchádzajúci páni ovládal okrem angličtiny aj japončinu a v duchu japonského hesla kto viac vzdychá, grgá, mľaská a nenápadne vypúšťa črevné plyny mierne zvukovo podfarbené, je lepší konzument, nám spríjemňoval dva dni života v treťom najväčšom taiwanskom meste Taichung, ktoré sa nachádza na západnom pobreží ostrova. Obľúbenou replikou tohto starého mládenca bolo: “Počasie na Taiwane je ako žena, stále sa mení.” 
   V Taichungu a v neďalekom mestečku Lukang s uličkou z osemnásteho storočia nás zastihla aj predvolebná kampaň a tak ste mohli po meste stretnúť pestrofarebné nákladné autá s naloženým bubnom a agitátormi rôznych politických strán, ktorých vodcovia budú pokračovať v budovaní pluralitnej demokracie v krajine v najbližších rokoch.


Oficiálny názov: Čínska republika na Taiwane
Rozloha: 35 962 km2 alebo 36 179 km2 ( s priľahlými ostrovmi )
Počet obyvateľov: 23 miliónov
Najväčšie veľkomestá: Taipei (hlavné mesto), Kaohsiung, Taichung (majú viac ako milión obyvateľov)
Urbanizácia: 80% obyvateľstva žije v mestách
Najvyšší vrch: Yu Shan (3 950 m)
Najväčšie rieky: Choshui, Kaoping, Peinan, Tanshui
Najväčšie jazerá: Koralové jazero, jazero Slnko Mesiac
Úradný jazyk: mandarínska čínština
Národný kvet: Mei ( je to aj časté ženské meno)
Hlavné náboženstvá: budhizmus, taoizmus
Mena: 1 nový taiwanský dolár (NT$) = 1 česká koruna
Vlajka: biele slnko v modrom poli umiestnené v ľavom hornom rohu červeného poľa; spojenie farieb symbolizuje tri hlavné princípy, podľa ktorých sa taiwanský národ riadi od čias Sun Yat-sena na svojej ceste k úspechu: nacionalizmus, demokracia a zdravý spôsob života .

Renata Schedlingova

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  2. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  1. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  2. Študenti stredných a vysokých škôl môžu získať na účet 1000€
  3. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  4. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  5. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  8. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  9. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  10. Leto nekončí!
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 222
  2. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 3 043
  3. Ako sme jazdili v socializme 1 945
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 782
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 497
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 424
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 256
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 247
  9. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 170
  10. Leto nekončí! 835