Rujana - nemecký Karibik s príchuťou ostalgie

Máte chuť na retro výlet v kombinácii s poslednými výstrelkami konzumu? Rujana, najväčší nemecký ostrov je opäť v kurze.

Severní Nemci sú fischkopf - rybacia hlava a južní zase wurstkopf - klobásová hlava. Vtipkujú o svojich odlišných mentalitách, zvykoch a jedálničku sami obyvatelia tejto najľudnatejšej európskej krajiny. Typickou „rybacinou" je Hamburg, Brémy, Rostock i ostrov Rujana, ktorý sa nachádza v spolkovej krajine Meklenbursko Predpomoransko.

Spomienky na minulosť

Za socializmu sem chodili aj zástupy dovolenkárov z Československa. Odolávali ostrému vetru, chladnej vode a modlili sa, aby vyšlo slnko. Dychtivo pozorovali východných Nemcov oddávajúcich sa „kultúre voľného tela", obdivovali ich otužilosť a nadávali na strohosť, ktorá dominovala v komunikácii.

Po páde Berlínskeho múra dovolenka na Rujane nebola práve v kurze, bývalý dederóni sa rozbehli spoznávať Stredozemné more a Karibik. O tomto kúte Nemecka nebolo veľa počuť, ak aj, tak len o hospodárskych problémoch a vtáčej chrípke. Práve tu našli v tele mŕtvych labutí smrtiaci vírus H5N1, čo bol prvý prípad výskytu choroby na území Európskej únie.

Rujana má vyše 50 kilometrov pieskových pláží, nudisti sa bežne kúpu s textilákmi.

Ostrovu sa však postupne vracia stará sláva. Rozmáhajú sa tu luxusné hotely, kvalitné reštaurácie a developeri ohlasujú jeden nový plán za druhým. Miesto však nestráca genius loci a ponúka množstvo zákutí, kde vás nebude nikto vyrušovať.

Dopraviť sa na Rujanu je jednoduché. Autom, alebo stačí sadnúť na vlak do Berlína a potom prestúpiť na niektorý z početných expresov k Baltskému moru. Doprava po železnici má svoje čaro a prináša prvý kontakt s cieľovou destináciou. Vozne sú obyčajne plné vzrušených dôchodcov a detí pochutnávajúcich si na desiatej.

Skoro ako za čias NDR, keby len vlak nebol klimatizovaný, v bufete nepredávali čokoládu Milka a ticho nerušila hlučná rodinka z Francúzska.

Stralsund

Express vás vysadí v Stralsunde, v prekrásnom hanzovnom mestečku, ktoré je východiskovým bodom pre výlety na Rujanu. Gotické centrum s radnicou z 13. storočia je zapísané na zozname Svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Mimoriadne populárne je aj morské múzeum Oceánium, ktoré patrí medzi najväčšie a najnavštevovanejšie v Európe. Oplatí sa tu prenocovať, keďže ceny za ubytovanie sú nižšie ako v populárnych strediskách na ostrove.

Stralsund.

Zo Straslundu sa dá okrem vlaku a auta vyraziť na Rujanu aj na bicykli. Ostrov je plný cyklotrás a netreba ani dobrú kondíciu - terén je rovinatý. Vzdialenosť zo severu na juh je 52 kilometrov a hlavnými strediskami sú mestečká Binz a Sassnitz.

Na ostrove sú aj dva národné parky. V menšom Jasmundskom nájdete slávne kriedové útesy, hlavnou atrakciou sú však piesočnaté pláže, ktoré lemujú celý ostrov. Dá sa po nich hodiny a hodiny prechádzať, relaxovať a úplne zabudnúť na povinnosti.

Výborným tipom na prechádzku, v prípade pekného počasiu spojenú aj s kúpaním, je úsek medzi osadou Prora a strediskom Binz.

Nacisti a Prora

Pridanou hodnotou je exkurz do histórie. Proru totiž natrvalo poznačili nacisti, ktorí tu pred vojnou rozostavali obrovský turistický komplex. Ide o klasický príklad nacistickej monumentálnej architektúry. V podobnom štýle je postavené napríklad aj berlínske letisko Tempelhof.

Podľa Hitlerových plánov mala byť Prora najväčším turistickým strediskom na svete, kde by sa zmestilo až 20-tisíc dovolenkárov v duchu hesla: každý robotník má právo na odpočinok za dobrú službu štátu. Zariadenie bolo sparťanské: dve postele, skriňa a umývadlo. Kúpeľňa a záchod boli spoločné. V pláne bolo aj divadlo, veľká spoločenská budova a prístav pre lode. Nikdy sa nezrealizoval, pretože vypukla druhá svetová vojna.

Nacisti navždy poznačili ostrov svojím obrovským dovolenkovým strediskom Prora, ktoré sa ale nikdy nedostavalo.

Osem predimenzovaných, úplne rovnakých budov je dlhých štyri a pol kilometra a ležia v objatí smrekov pár desiatok metrov od pláže. Ku koncu vojny sa tu ubytovali utečenci z Hamburgu a Pruska. Po rozdelení Nemecka zase časť komplexu využívali dovolenkujúci vojaci.

Dnes za smrekmi vykúkajú rozbité okná, grafitmi počarbané steny a haldy odpadkov. Je tu iba malé múzeum a techno diskotéka.

Spustnutý komplex sa teraz snaží oživiť miestna samospráva, ktorá pláž označuje za nemecký Karibik. Rada by tu videla moderné stredisko i hostel s 500 posteľami pre mladých. Má však mnoho odporcov, podľa ktorých je ostrov už teraz preplnený a Prora by mala pre svoju kontroverznú minulosť zostať mementom a nie miestom, kde sa budú zabávať tínedžeri.

Práce na premene strediska majú začať v najbližších rokoch, ak, samozrejme, developerom nezmarí plány finančná kríza a recesia nemeckej ekonomiky.