Detail fresky Vraždenie neviniatok, na ktorej reštaurátorské práce odkryli mnoho pôvodných detailov. Fresky možno vidieť po rezervácii na telefónnom čísle 0039 049 2 01 00 20 a to v presne vyrátaných skupinkách a čase - dvadsaťpäť ľudí nemôže zostať v kaplnke dlhšie ako pätnásť minút. Vstupné je 11 eur.
FOTO - REUTERS
V centre Padovy, plnom malých obchodov, remeselníkov, výrobcov suvenírov, ich zákazníkov, a aj starousadlíkov, vládne chaos, presne taký, aký majú takmer všetky talianske mestá už stáročia. Od 26. marca tu po dlhom reštaurovaní znovu otvorili Kaplnku Scrovegniovcov s tridsiatimi ôsmimi Giottovými freskami, momentálne najslávnejšími maľbami, aké v Taliansku sú.
Giorgio Vasari, považovaný za prvého kunsthistorika, tvrdil, že vtedy takmer vymreté umenie maľby Giotto sám nielen vzkriesil, ale aj povzniesol do obdivuhodných výšok. O Giottovi sa kedysi písalo, že preložil maľbu z gréčtiny do latinčiny. Kaplnka je uprostred rímskeho amfiteátra a pán Padovy Arrigo Scrovegni ju dal vystavať na pamiatku mučeníkov, ktorých tam obetovali. Padovská aréna, ktorá kaplnku obklopuje, sa dusí v stíchnutých ruinách, zatiaľ čo kaplnka slávnej rodiny dýcha vzrušenými turistami.
Na rozdiel od malieb v bazilike v Assisi tu nikto nepochybuje o Giottovom autorstve. V Padove maliar pracoval v rokoch 1303-1305, a celú Cappelle degli Scrovegni vyzdobil freskami okrem chóru, ktorý pristavali neskôr. Maľby sa skvele zachovali, lebo kaplnka bola takmer až do konca devätnásteho storočia v súkromnom vlastníctve, a odvtedy ju reštaurovali len trikrát. Práve to jej prospelo, lebo ako sa ukázalo napríklad na Leonardových freskách, v minulých storočiach reštaurovanie originály skôr poškodilo, než zachránilo.
Horné bočné steny sú pomaľované scénami zo života Ježiša, Márie, Jakuba, legendou o Anne a Joachimovi. Na zadnej stene je Posledný súd. Na dolnú tretinu navrhol Giotto alegórie cností a hriechov v technike „chiaroscuro“, striedajúce sa s falošným mramorom, „stucco romano“, akým sa v starovekom Ríme imitoval mramor.
„V Taliansku vniesla nové podnety do predstáv o súdnom dni Danteho Božská komédia, v ktorej sú hrôzy pekiel aj rajské slasti opisované s mimoriadnou názornosťou. A Giotto, to je nový danteovský vkus,“ hovorí súčasný historik umenia Vittorio Sgrabi, ktorý sprevádza našu skupinu návštevníkov na prehliadke, limitovanej časom 15 minút.
Čo je to danteovský vkus? „Úsilie vyjadriť city, výtvarne tlmočiť túžbu a bolesť. Dante vravel, že život nie je nič nemenné, je sledom pohody, úzkosti, smútku a vášne. Maliar a básnik sa poznali a pravdepodobne sa aj veľmi ctili. Dante dokonca venoval Giottovi oslavné trojveršie v jednej časti Božskej komédie - Očistci.“
Farebnosť posilňoval technikami koláže: prilby vojakov pri Zatýkaní Krista sú z leštených kovových platní - tie odrážajú slnečné lúče. Podobný efekt dosahujú aj reliéfovité pozlátené svätožiary. Aj steny na kobaltovomodrom nebi na strope boli pozlátené - hra svetelných odrazov musela byť fantastická.
Môžeme si ju už len predstavovať: podľa dnešnej reštaurátorskej praxe sa znovuvytvára len to, čo je jednoznačne identifikovateľné, to, čo tam je. Miesta, kde sa omietka drobí, sa nedopĺňajú, každé dopĺňanie sa totiž považuje za trúfalosť. V prípade Scrovegniovskej kaplnky tento prísny postoj až tak nekričí, pretože steny sa vzhľadom na vek dokonale zachovali.