SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Hagia Sofia: turecký ôsmy div sveta

Chrám Božej múdrosti (latinsky Hagia Sofia, turecky Aya Sofia) v Istanbule je A. bazilika, B. mešita alebo C. múzeum? Nech už ste si vybrali akúkoľvek možnosť, odpovedali ste správne.

(Zdroj: SME - MIREK TÓDA)

V 6. storočí sa stala jednou z najpôsobivejších sakrálnych stavieb na svete. Bola najskôr bazilikou, ktorou sa byzantský cisár Justinián I. zapísal do dejín. Bývala aj mešitou, keď Konštantínopolis padol do rúk moslimom. A aj vďaka tomu, že osmanskí Turci jej vzácne kresťanské mozaiky nezničili, sa dnes z Hagie Sofie stalo politicky korektné múzeum.

Neutrálna pôda

So šalamúnskym rozhodnutím nechať Hagiu Sofiu neutrálnu, prišiel sám zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal, známy ako Atatürk. Jeho rozhodnutie dodnes vyvoláva vášne.

Napríklad tí najortodoxnejší moslimovia by sa v chráme chceli modliť ako kedysi sultán Mehmet, ich návrhy však úrady tvrdohlavo, aj s argumentom, že ide o univerzálne svetové kultúrne dedičstvo, zamietajú.

Veľké emócie vyvolala návšteva pápeža Benedikta XVI. v chráme aj na opačnej strane. U ateistov. „Turecko ostane turecké," kričali hystericky pred tromi rokmi sekulárni Turci počas príchodu nemeckého pápeža do Hagie Sofie. Benedikt XVI. už dávno odišiel a v Istanbule sa teraz protestuje proti zákazu fajčenia v baroch a reštauráciách.

Povinná návšteva

Proti čomu nebude pravdepodobne protestovať asi žiaden Turek, je fakt, že návšteva Aye, ako Hagii Sofii hovoria domáci, je povinnou zastávkou každého turistu v meste na dvoch svetadieloch. Bez ohľadu na to, či v nejakého Boha veríte, alebo nie.

Hagia Sofia zvonku možno nevyzerá tak fotogenicky, ako napríklad blízka Modrá mešita (pri ktorej si hovoríte, tak toto je ten slávny Istanbul), vo vnútri však skrýva hotové bohatstvo.

Vyzbrojený melónom, ktorý mi predal malý usmievavý chlapec, teda vchádzam bezpečnostným detektorom, ukazujem stráži batoh, zahadzujem šupku z melóna a vstupujem do pamiatky, z ktorej bol cisár Justinián nadšený. Až tak, že keď ju stotisíc remeselníkov postavilo už po piatich rokoch, vládca východorímskej veľmoci Justinián zvolal: „Šalamún, prekonal som ťa!"

Písal sa rok 537 a napriek nájazdom križiakov, obsadeniu mesta moslimov a zemetraseniam, Hagia Sofia stojí na svojom mieste.

Pri pohľade na minaret, ktorý pribudol až po páde Carihradu v roku 1453, si hovorím, že prirovnanie k židovskému jeruzalemskému chrámu je mierne prehnané, ale Justinián mal právo byť na svoje dielo hrdý. V jeho dobe a dlho potom bola Hagia Sofia bezkonkurenčne najväčším kresťanským chrámom. Až neskôr ju prekonala Katedrála sv. Pavla v Londýne, Bazilika sv. Petra v Ríme či Il Duomo vo Florencii.

Fascinujúce mozaiky a plakety

Hagia Sofia vo faktoch
Najnovsie spravy
  • Stavali ju v rokoch 532 až 537 na príkaz cisára Justiniána I. Veľkého. Ako bazilika slúžila 916 rokov.
  • Po páde Konštantínopola v roku 1453, keď ho dobyli Turci, sa z nej stala mešita. Slúžila tak 481 rokov.
  • Zakladateľ moderného Turecka Atatürk ju zmenil na múzeum v roku 1934.
  • Dóm chrámu je vysoký 55 metrov.
  • Základ postavili architekti Anthemius z Trallu a Isidorus z Milétu.
  • Ročne navštívia Hagiu Sofiu okolo dva milióny ľudí.

Vo vnútri múzea, ktoré robí jedinečným práve kombinácia kresťanských a moslimských prvkov, je príjemný chládok. Skupine japonských turistiek aj tureckých študentiek je však stále teplo a s pohľadom upretým na klenbu sa ovievajú letáčikmi.

Vo vnútri chrámu sú popri architektonických prvkoch fascinujúce dve veci. Tou prvou sú nádherné mozaiky - ikony s kresťanskými motívmi, ktoré prežili vyše 1400 rokov. Moslimovia, ktorí kresťanov, podobne ako židov, považujú za ľudí Knihy, ich nezničili ani potom, ako centrum východného kresťanstva zmenili na mešitu. Paradoxne to boli kresťanskí križiaci, ktorí v roku 1204 chrám vylúpili a urobili v ňom najväčšiu škodu.

Mozaík uvidíte viacero. Mňa najviac zaujala tá v južnej galérii, ktorá dostala meno Deesis (byzantské zoskupenie) s Ježišom Kristom, Jánom Krstiteľom a Pannou Máriou.

Tou druhou vecou, ktorú si nemožno nevšimnúť, sú veľké drevené plakety, určené islamským veriacim. Kaligrafickým písmom, ktorým si moslimovia vynahrádzali zákaz zobrazovať ľudí, sú zobrazené mená Alaha, proroka Mohameda a jeho nasledovníkov. V hlavnej lodi Hagie Sofie takýchto drevených dosiek narátate osem.

Keby išlo o obyčajnú mešitu, nebolo by na nej nič výnimočné. V interakcii s kresťanskými mozaikami vytvárajú citáty z Koránu špecifickú atmosféru miesta, ktorú začnete vnímať hneď po vstupe do chrámu. Úchvatný je napríklad pohľad na vrchol apsidy, z ktorej sa na vás pozerá Panna Mária s dieťaťom v náručí a pod ňou výtvory arabských kaligrafov.

Anjeli pre všetkých

Na Chráme Božej múdrosti je sympatické, že jeho príbeh pokračuje aj v súčasnosti. Naposledy turecký minister kultúry Ertugul Gunay odhalil zreštaurovanú mozaiku tváre anjela, ktorej vek sa odhaduje na okolo tisíc rokov. Mozaiku nevidel svet 160 rokov. Predtým mali to šťastie švajčiarski bratia Fossatiovci, ktorí s reštauračnými prácami začali. Celkom je anjelov šesť a legenda hovorí, že zlatá tvár serafína skrýva tajnú schránku, v ktorej sú vraj ukryté Mojžišove dosky s Desatorom.

„Ako moslimovia, kresťania a židia veríme vo veci, ktoré vychádzajú viac-menej z toho istého originálu. Anjeli sú posvätní bez ohľadu na vaše náboženstvo," povedal Gunay Primo v Hagii Sofii. Na svoje slová si nemohol nájsť lepšie miesto.

Vizualizáciu Hagie Sofie sme prebrali zo sprievodcu Turecko s povolením vydavateľstva Ikar.

hagia2.jpg

hagia2.jpg

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Majstrovstvá Slovenska v hode telefónom sa uskutočnia v sobotu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Shell myslí na slovenské komunity
  5. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  6. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  7. Agrokomplex 2022
  8. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 39 245
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 16 446
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 067
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 7 024
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 962
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 235
  7. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run 3 535
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 126
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 9 905
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 316
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 899
  4. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 4 460
  5. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 192
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 993
  7. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 984
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 455
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu