Hagia Sofia: turecký ôsmy div sveta

Chrám Božej múdrosti (latinsky Hagia Sofia, turecky Aya Sofia) v Istanbule je A. bazilika, B. mešita alebo C. múzeum? Nech už ste si vybrali akúkoľvek možnosť, odpovedali ste správne.

(Zdroj: SME - MIREK TÓDA)

V 6. storočí sa stala jednou z najpôsobivejších sakrálnych stavieb na svete. Bola najskôr bazilikou, ktorou sa byzantský cisár Justinián I. zapísal do dejín. Bývala aj mešitou, keď Konštantínopolis padol do rúk moslimom. A aj vďaka tomu, že osmanskí Turci jej vzácne kresťanské mozaiky nezničili, sa dnes z Hagie Sofie stalo politicky korektné múzeum.

Neutrálna pôda

So šalamúnskym rozhodnutím nechať Hagiu Sofiu neutrálnu, prišiel sám zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal, známy ako Atatürk. Jeho rozhodnutie dodnes vyvoláva vášne.

Napríklad tí najortodoxnejší moslimovia by sa v chráme chceli modliť ako kedysi sultán Mehmet, ich návrhy však úrady tvrdohlavo, aj s argumentom, že ide o univerzálne svetové kultúrne dedičstvo, zamietajú.

Veľké emócie vyvolala návšteva pápeža Benedikta XVI. v chráme aj na opačnej strane. U ateistov. „Turecko ostane turecké," kričali hystericky pred tromi rokmi sekulárni Turci počas príchodu nemeckého pápeža do Hagie Sofie. Benedikt XVI. už dávno odišiel a v Istanbule sa teraz protestuje proti zákazu fajčenia v baroch a reštauráciách.

Povinná návšteva

Proti čomu nebude pravdepodobne protestovať asi žiaden Turek, je fakt, že návšteva Aye, ako Hagii Sofii hovoria domáci, je povinnou zastávkou každého turistu v meste na dvoch svetadieloch. Bez ohľadu na to, či v nejakého Boha veríte, alebo nie.

Hagia Sofia zvonku možno nevyzerá tak fotogenicky, ako napríklad blízka Modrá mešita (pri ktorej si hovoríte, tak toto je ten slávny Istanbul), vo vnútri však skrýva hotové bohatstvo.

Vyzbrojený melónom, ktorý mi predal malý usmievavý chlapec, teda vchádzam bezpečnostným detektorom, ukazujem stráži batoh, zahadzujem šupku z melóna a vstupujem do pamiatky, z ktorej bol cisár Justinián nadšený. Až tak, že keď ju stotisíc remeselníkov postavilo už po piatich rokoch, vládca východorímskej veľmoci Justinián zvolal: „Šalamún, prekonal som ťa!"

Písal sa rok 537 a napriek nájazdom križiakov, obsadeniu mesta moslimov a zemetraseniam, Hagia Sofia stojí na svojom mieste.

Pri pohľade na minaret, ktorý pribudol až po páde Carihradu v roku 1453, si hovorím, že prirovnanie k židovskému jeruzalemskému chrámu je mierne prehnané, ale Justinián mal právo byť na svoje dielo hrdý. V jeho dobe a dlho potom bola Hagia Sofia bezkonkurenčne najväčším kresťanským chrámom. Až neskôr ju prekonala Katedrála sv. Pavla v Londýne, Bazilika sv. Petra v Ríme či Il Duomo vo Florencii.

Fascinujúce mozaiky a plakety

Hagia Sofia vo faktoch
Najnovsie spravy
  • Stavali ju v rokoch 532 až 537 na príkaz cisára Justiniána I. Veľkého. Ako bazilika slúžila 916 rokov.
  • Po páde Konštantínopola v roku 1453, keď ho dobyli Turci, sa z nej stala mešita. Slúžila tak 481 rokov.
  • Zakladateľ moderného Turecka Atatürk ju zmenil na múzeum v roku 1934.
  • Dóm chrámu je vysoký 55 metrov.
  • Základ postavili architekti Anthemius z Trallu a Isidorus z Milétu.
  • Ročne navštívia Hagiu Sofiu okolo dva milióny ľudí.

Vo vnútri múzea, ktoré robí jedinečným práve kombinácia kresťanských a moslimských prvkov, je príjemný chládok. Skupine japonských turistiek aj tureckých študentiek je však stále teplo a s pohľadom upretým na klenbu sa ovievajú letáčikmi.

Vo vnútri chrámu sú popri architektonických prvkoch fascinujúce dve veci. Tou prvou sú nádherné mozaiky - ikony s kresťanskými motívmi, ktoré prežili vyše 1400 rokov. Moslimovia, ktorí kresťanov, podobne ako židov, považujú za ľudí Knihy, ich nezničili ani potom, ako centrum východného kresťanstva zmenili na mešitu. Paradoxne to boli kresťanskí križiaci, ktorí v roku 1204 chrám vylúpili a urobili v ňom najväčšiu škodu.

Mozaík uvidíte viacero. Mňa najviac zaujala tá v južnej galérii, ktorá dostala meno Deesis (byzantské zoskupenie) s Ježišom Kristom, Jánom Krstiteľom a Pannou Máriou.

Tou druhou vecou, ktorú si nemožno nevšimnúť, sú veľké drevené plakety, určené islamským veriacim. Kaligrafickým písmom, ktorým si moslimovia vynahrádzali zákaz zobrazovať ľudí, sú zobrazené mená Alaha, proroka Mohameda a jeho nasledovníkov. V hlavnej lodi Hagie Sofie takýchto drevených dosiek narátate osem.

Keby išlo o obyčajnú mešitu, nebolo by na nej nič výnimočné. V interakcii s kresťanskými mozaikami vytvárajú citáty z Koránu špecifickú atmosféru miesta, ktorú začnete vnímať hneď po vstupe do chrámu. Úchvatný je napríklad pohľad na vrchol apsidy, z ktorej sa na vás pozerá Panna Mária s dieťaťom v náručí a pod ňou výtvory arabských kaligrafov.

Anjeli pre všetkých

Na Chráme Božej múdrosti je sympatické, že jeho príbeh pokračuje aj v súčasnosti. Naposledy turecký minister kultúry Ertugul Gunay odhalil zreštaurovanú mozaiku tváre anjela, ktorej vek sa odhaduje na okolo tisíc rokov. Mozaiku nevidel svet 160 rokov. Predtým mali to šťastie švajčiarski bratia Fossatiovci, ktorí s reštauračnými prácami začali. Celkom je anjelov šesť a legenda hovorí, že zlatá tvár serafína skrýva tajnú schránku, v ktorej sú vraj ukryté Mojžišove dosky s Desatorom.

„Ako moslimovia, kresťania a židia veríme vo veci, ktoré vychádzajú viac-menej z toho istého originálu. Anjeli sú posvätní bez ohľadu na vaše náboženstvo," povedal Gunay Primo v Hagii Sofii. Na svoje slová si nemohol nájsť lepšie miesto.

Vizualizáciu Hagie Sofie sme prebrali zo sprievodcu Turecko s povolením vydavateľstva Ikar.

hagia2.jpg

hagia2.jpg

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Rozprávkové tankovanie
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  2. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  3. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  4. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  5. Rozprávkové tankovanie
  6. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  7. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  8. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 100
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 913
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 420
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 391
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 295
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 551
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 913
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 6 707
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 899
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 505