Na vlnách hausbótov

i, keď zájdete člnom do tichých zátok rieky. A tu sa vám odrazu otvára pohľad na tiché plávajúce domy - hausbóty. Aká je to vlastne romantika?

Život na hausbóte je oddychom a spojením príjemného s užitočným pre verejne známych i neznámych ľudí. Predstavuje symbol bohatstva pre solventných, kedysi však býval aj útočiskom pre tých, čo sa ocitli v núdzi. Slávny český herec Saša Rašilov, komik a mystifikátor z divadla a filmu prvej polovice minulého storočia, bol síce šľachtického pôvodu, narodil sa však do obyčajnej rodiny žijúcej na Žižkove. Žil životom, v ktorom nikdy nebolo jasné, čo je realita a čo hra.

Vraví sa však, že jeho život na hausbóte nebol len klaunským číslom, i keď nosil s úsmevom námornícku čapicu. Jeho hausbót vraj kotvil pri Národnom divadle v Prahe a na jeho palube sa nachádzala i jeho známa zbierka hodín. Nasťahoval sa doňho, keď prehral súd o pražský byt. V hausbóte sa dá ukryť pred svetom i ukázať ho svetu. Tak to nedávno urobila česká speváčka Helena Vondráčková, ktorej manžel zariadil luxusný hausbót a ona si jeho zážitkové kvality nevie vynachváliť.

U nás tento spôsob života vyznávajú napríklad bývalý futbalista Štefan Maixner či hokejista Zdeno Cíger. Na hausbóte žil roky slávny francúzsky herec Pierre Richard. Tento spôsob života učaroval i čiernej princeznej Katouchi Niane, obľúbenej modelke Yvesa Saint Laurenta. Žila na hausbóte v Paríži blízko mosta Alexandra III. v Paríži, vlani však vo vlnách Seiny našla smrť.

Daň z tieňa

Pre veľké mestá s veľkými riekami či spleťou vodných kanálov je spôsob života v hausbóte prirodzený. Na vlnách sa žije po celom svete, v chudobných i bohatých destináciách. Hausbóty sú populárne v Austrálii, na Novom Zélande, v Kanade. Do Indie vrátili ich popularitu turisti - z nákladných lodí, ktoré v minulosti vozili ryžu a korenie, vznikli obrovské, lenivo sa plaviace riečne domy, ktoré lákajú svojou exotikou. Vo Veľkej Británii sa stali obľúbenými bývalé nákladné lode z 19. storočia. V podobnej žili aj hrdinovia zo slávnej rovnomennej Dickensovej novely David Copperfield. Kedysi sa tieto plavidlá zhromažďovali v pobrežných regiónoch na plážach.

Stovky týchto vrakov dnes prerobené slúžia na bývanie. V súčasnosti žije v Británii v hausbótoch - na kanáloch, morskom pobreží, v prístavoch i na vidieku okolo pätnásťtisíc ľudí. Mnohé hausbóty, buď plaviace sa, alebo ukotvené, nájdeme priamo v Londýne. V Spojených štátoch prišli do módy hausbóty v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Za rodisko amerického hausbótingu sa považuje jazero Cumberland v Kentucky, kde dnes nájdeme motorizované hausbóty aj s rozlohou dvesto štvorcových metrov.

Stovky ich, nielen na obývacie účely, vyrástli i v Seattli na jazere Union. A na severe Virginie vraj vznikla na vode dokonca pobočka banky, ktorá okoloplaviacim poskytuje svoje služby. Populárne sú i hausbóty v Kalifornii, najmä ak ich - od čias hippies až dodnes - vlastnili rôzni slávni hudobníci či filmové hviezdy. Mimochodom, v Amerike sa majitelia hausbótov dlho naťahovali pre daň. Keďže ubytovanie na vode nemožno nazvať nehnuteľnosťou, štát im nakoniec vyrubil takzvanú daň z tieňa.

Amsterdamský raj

V Holandsku sú domami na vode posiate hlavne amsterdamské kanály - žiť na hausbóte je tu však už v súčasnosti drahý špás pre obmedzený počet kotvísk - na vode žije približne 2400 rodín. No jedinečnou príležitosťou, ako si tu vyskúšať život na hausbóte, je návšteva múzea hausbótov. Plaví sa na kanáli Prinengrachts a okrem romantickej plavby oboznámi svojich návštevníkov aj s tým, ako sa pôvodne riečny čln menil v komfortný hausbót s kajutami, poschodovými posteľami a priestornou obývačkou, kuchyňou i kúpeľňou. O tom, že hausbót je schopný poskytnúť jedinečný komfort, svedčí napríklad aj istá ekologická firma, ktorá sídli práve na jednom z amsterdamských hausbótov. Čistiareň vody má vraj takú, že ľudia tu prakticky pijú svoj vlastný moč.

Suchozemský pohľad

Asi dva kilometre od Karlovho mosta v Prahe, vo vltavskej zátoke v Podolí, stojí už roky hausbótová dedina. V poslednom období tu pribudlo mnoho nových domov na vode. Stavajú sa zväčša kolmo k brehu, aby sa ich zmestilo čo najviac. Osídlenie je husté ako v nejakej záhradkárskej oblasti. Nájdeme tu hausbóty postavené z vrakov lodí, vkusné novostavby skonštruované v tvare lode, ale aj staré drevené chatrče na vode s provizórnym zariadením, dokonca plátenú jurtu na pontóne.

Na mnohých pontónoch nesmie chýbať psia búda. Veľmi romanticky to však, aspoň zo suchozemského pohľadu, nepôsobí. Jeden z hausbótov tu postavil Vojto Bilišič, pôvodom z Nových Zámkov. Samozrejme, nie pre seba, to by bol pre čerstvého absolventa sochárčiny v Prahe príliš drahý špás. Má však už za sebou aj niekoľko úspešných stavbárskych počinov - tie ho živia. A tak sa odhodlal i na stavbu domu na vode pre svojho klienta.

Pontóny z kokakoly

„Mnohí si myslia, že hausbót je super vec, bezdaňový priestor, ale nie je to tak," hovorí. „Oslovovali ma, že si chcú spraviť bývanie za pár korún, v podstate blízko centra Prahy. Hausbót sa dá postaviť do milióna českých korún, a za toľko si v Prahe človek bývanie nekúpi, ale keď k tomu prirátate prístup, problémy s dotiahnutím elektriny, určite to nie je riešenie bytovej otázky pre rodinu. Možno by to zvládol nejaký starý mládenec alebo študák."

Malý hausbót, ktorý postavil, je určený pre jedného, maximálne dvoch ľudí. Vyšiel ho, spolu s pontónom a prístupovým mostíkom, zhruba na 750-tisíc českých korún, z čoho asi šestinu tvorí cena pontónu. Hoci možnosť parkovania na vode je zhruba päťdesiat štvorcových metrov, stavba má rozmery len štyri krát štyri metre.

„Základná konštrukcia je kovová, skrutkovaná, ostatné je z dreva. Stavali sme mimo vody, v jednom hangári na okraji Prahy, a tak sme sa museli prispôsobiť predpisom na cestách aj veľkosti dverí hangáru," opisuje Vojto. „Dá sa stavať aj priamo na vode, ale my sme sa rozhodli takto, aspoň sme vyskúšali, či je stavba v prípade potreby mobilná." Na výrobu pontónu pre hausbót použil Vojto servisný dok - ľudia však, ako hovorí, v týchto končinách najčastejšie používajú výtlakové banky vyrobené z kokakolových barelov. Sú z plastu a udržia údajne aj štyridsať ton.

Na ramenách to hustne

Vnútorný priestor hausbótu zatiaľ nie je zariadený, je tu však pripravené miesto pre skromný kuchynský kút i toaletu. Vojto sa rozhodol pre švédsky záchod - je na elektrinu, odvetrávaný, vyhrievaný a jeho fungovanie spočíva vo vysušovaní odpadu. Strechu využil ako priestor na vegetenie - funguje zároveň ako schodisko aj ako terasa. Vodorovné, sedacie časti sú z dubového dreva, zvislé sú presklené, čím sa do interiéru dostáva bohatšie denné svetlo.

Keďže osídlenie na vode vltavskej zátoky je dnes už husté, nastáva problém s výhľadom. Ešte donedávna tento hausbót nemal z jednej strany tesného suseda, dnes to už tak nie je, a je po výhľade na pravú stranu. Ešteže naľavo oproti sa týči zeleňou porastený Barrandov. Darmo, o bývanie na vode je čoraz väčší záujem.
„Posun života na vodu je z hľadiska mesta super, či už ide o bývanie, reštaurácie alebo športové či iné vyžitie," myslí si Vojto Bilišič.

„Majitelia hausbótov sa poznajú, pomáhajú si, ale nežije sa tu tak, ako by sa mohlo. Mesto by sa malo viac zapojiť, aby sa zvýšila úroveň bývania na vode. Chystá sa tu veľký projekt, ale ktovie, čo z toho bude." V Prahe sa totiž plánujú stavať luxusné hausbóty ako súčasť projektu na revitalizáciu opustených nákladných prístavov. Na obytné lode sa má vraj zmeniť osemnásť tlačných remorkérov.

Voda priťahuje

Keď je pekne, práca pustí a rodina je v pohode, Bratislavčan Karol Kyselica nasadne v Prievoze na bicykel, zamieri na petržalskú hrádzu a po nej sa dostane až k svojmu hausbótu. Je jedným z tých, ktorí sa rozhodli striedať uponáhľaný život vo veľkomeste s lebedením v bujnej prírode na jaroveckom ramene Dunaja. K hausbótom sa dostaneme bez problémov aj autom, teda, ak výrazne nestúpne voda, ktorá prístupovú cestu zaplaví, ako sa to stalo i začiatkom tohto leta. Tentoraz to zvládame v suchu.

Míňame veľké cisterny a na otázku, čo sa tu s nimi robí, dostávame odpoveď, že poslúžia ako pontón. Karol Kyselica odparkuje na svojom pľaci pri brehu, kde stojí jeho dom na vode. „Rozhodol som sa preň asi pred tromi rokmi," hovorí bývalý vodák, ktorý dodnes rád splavuje naše rieky. K myšlienke mať hausbót ho vraj pritiahla práve láska k vode.

Zo skúsenosti hovorí, že k hausbótom inklinujú väčšinou bývalí športovci, vodáci, hausbóting sa však stáva čoraz väčšou módou i pre menej zainteresovaných, zato solventných ľudí. Keď do týchto končín chodil ako dieťa, stáli tu zo tri hausbóty. Dnes sú ich desiatky. Na tie najstaršie, ktoré tu kotvia aj dvadsaťpäť rokov, má výhľad priamo z okna.

Družba je nevyhnutná

Mostík nás privádza k pontónu, na ktorom stojí dvojdom prepojený balkónom na poschodí, celý s rozlohou približne sto metrov štvorcových. Obývajú ho dve rodiny. Je z dreva, interiér v modrých tónoch, robený na mieru, nezaprie námornícky štýl, je malorozmerný, ale útulný a komfortne zariadený, vybavený kúrením, vhodný na celoročné bývanie.

Dolu sanita, kuchyňa a obývací priestor, hore spálňa. Karol Kyselica postavil hausbót svojpomocne. Ako vyštudovaný stavbár si ho navrhol sám a potom dal posúdiť projektantom a statikom. Stojí na bývalom vojenskom pontóne, ešte zo starých ruských zásob, podobne ako niektoré ďalšie hausbóty. Len tento základ ho vyšiel na poldruha milióna korún, takmer polovicu z celkovej investície. „Nové pontóny sú veľmi drahé, a tak ho každý rieši, ako sa dá. Kamarát naproti využil vyslúžilý colný pontón, čo bol kedysi na Devíne. Kopa vecí sa dá doň schovať, napríklad čistiareň vody," hovorí.

On sám používa fekálnu nádrž a je napojený na susedovu čistiareň. Pitnú vodu si vozí. Každý pontón musí odsúhlasiť projektant, samostatný projekt treba vypracovať aj na ukotvenie. Treba určiť výtlak a nosnosť pontónu, navrhnúť bezpečné zábradlie a mostík - ten Kyselicov váži len sám tri tony. Cezeň do hausbótu prúdi elektrina, podobne, ako je to na okolitých hausbótoch. Hodiny sú vždy na priľahlom brehu. Ľudia z hausbótov sa združili nielen pre spoločné zavedenie elektriny, ale aj pre úpravu príjazdovej cesty - dali ju vysypať štrkom, aby sa k vode mohli dostať autami.

S rizikom do toho

Aby ste mohli hausbót postaviť a nerušene užívať, musíte naň získať stavebné povolenie. Miesto na kotvenie, teda pristavenie plávajúceho zariadenia, vám musí určiť správca vodného toku, stavbu má pod kontrolou plavebná správa, ktorá vám ju aj musí skolaudovať a pridelí číslo domu. „Pred tromi rokmi sa v týchto miestach pre zvýšený záujem sprístupnili nové brehy na výstavbu hausbótov. Na Povodí Dunaja určili, kde ten svoj môžem umiestniť. Toto miesto som poznal, páčilo sa mi tu, podal som žiadosť a pridelili mi miesto.

Povolenie kotviť a prenájom priľahlého pozemku sa vystavuje na päť rokov a môže sa obnovovať. Znamená to, že keby sa v týchto končinách malo napríklad niečo stavať, môžem si hľadať náhradné miesto, hausbót možno presunúť. Išiel som do toho s týmto rizikom," hovorí majiteľ hausbótu, ktorý ho finančne vyšiel porovnateľne ako stavba domu. V súčasnosti sa jemu i mnohým ďalším jeho susedom situácia trochu skomplikovala.

Každý hausbót má vyhradený priľahlý breh v maximálnej dĺžke tridsať metrov. Štát však tieto im prenajaté brehy opäť prenajal v rámci prenájmu okolitých pozemkov, dokonca s tým, že niektoré časti pozemkov stále nie sú reštitučne vyrovnané. Napriek tomu si Karol Kyselica hausbót pochvaľuje. Keď sa dá, chodí sem každý víkend. Uponáhľanému životu v Bratislave dodáva život na vode celkom iný rozmer. „To sa nedá opísať, treba to zažiť," hovorí. Je to podľa neho nielen iný spôsob bývania, ale hlavne relaxovania.

Občas sa to tu síce pre jazdy na motorových člnoch či vodných skútroch rozhýbe viac než na povolenú rýchlosť päť uzlov a riady lietajú, ale aj tak to stojí za to. Samozrejme, v lete si treba dať na okná sieťky proti komárom. A patrične sa zabezpečiť proti zlodejom.