SPIŠSKÉ PODHRADIE.
Odporúčanie
Jednoznačne odporúčame. Spišský hrad je majestátna a divoká čiastočná zrúcanina so zaujímavým okolím. Ak pochádzate z väčšieho mesta, bude pre vás asi zaujímavý aj trochu iný spôsob života. Neďaleko je Poprad, ktorý je zasa bránou do Vysokých Tatier s atraktívnym Aquacity.
Doprava a ceny
Hrad je 634 metrov nad morom, autom sa dá vyviezť takmer až hore. Pešo z dediny vás čaká asi trištvrtehodinová prechádzka zo Spišského Podhradia, za pekného počasia určite krásna.
Otváracie hodiny
Celý týždeň 9.00 - 18.00.
Vstupné
Dospelí 5 eur.
Zľavnené 3 eurá.
Fotografovanie zadarmo.
Občerstvenie
V okolí je niekoľko podnikov, na ktoré vás budú navigovať tabule. Aj priamo pri parkovisku pri hrade je bufet s teplým jedlom. emôžeme varovať ani odporučiť nič z toho, nevyskúšali sme.
Hrad je už z diaľky veľmi romantické miesto. Je to dobre zakonzervovaná zrúcanina s niekoľkými zachovanými interiérmi a kaplnkou, v ktorej sa stále konajú bohoslužby. Nie je to parádnik, tešiaci sa neutíchajúcej pozornosti návštevníkov, ale hrdá stavba, akoby stále zamračená.
Nedobytný
Dodnes vidno stopy po prvej stavbe na hrade - kruhovej obytnej veži románskeho župného hradu, ktorú postavili v 11. - 12. storočí. Skoro však bola zničená - asi tektonickou poruchou v podloží. Keďže na hrade nikdy nebola studňa, urobili zo základov nádrž na vodu. Ak málo pršalo, nosili vodu poddaní zdola.
Hrad nebol nikdy dobytý zbraňou, a ako jeden z mála odolal tatárskemu vpádu v roku 1241, aj keď možno preto, že Tatárov nezaujímal. Bojovalo sa oň pri rôznych vzburách, v roku 1312 ho chcel dobyť Matúš Čák Trenčiansky.
Ľsťou ho pokoril v polovici 15. storočia iba Jan Jiskra z Brandýsa, ktorého najala kráľovná vdova Alžbeta, keďže sa ukázalo, že páni hradu sú zradcovia a podporujú poľského kráľa Vladislava Jagelonského, ktorý túžil po uhorskej korune. Jiskra podplatil kapitána hradu.
Na Spiši to žilo
V miestach dnešného hradu a Spišského Podhradia bolo rušno už od mladšieho paleolitu. Na prelome letopočtu bolo na hradnom vrchu laténske sídlisko, na susednom Dreveníku zasa slovanské osídlenie. Žili tam aj Kelti, našli sa tam keltské mince, a práve preto si austrálsky sochár Andrew Rogers vybral hradný kopec na vybudovanie geoglyfu (krajinnej dvojrozmernej sochy) v tvare koňa z keltskej mince. Stavbu dokončili v máji minulého roku.
Symboly prepychu na hrade vzal čas, ale kedysi tam boli, a nie hocaké. V druhej polovici 14. storočia noví majitelia hradu Zápoľskí menili hrad z vojenskej stavby na šľachtické sídlo. Upravili románsky palác, postavili nové budovy a aj kaplnku.
V čase najväčšej slávy bývalo na hrade až dvesto ľudí vrátane vojakov a personálu. Na porovnanie - na Červenom kameni žilo asi štyridsať ľudí.
Hrad zažil aj veľkolepé oslavy, až niekoľkotýždňové, návštevník sa tam dozvie o móresoch pri stredovekých hostinách. Okrem známeho fígľa s pierkom do krku aj menej známe zaujímavosti - že znakom bohatstva bolo upiecť páva, ktorý sa potom nejedol, ale vyhodil, alebo že ako servítky na ruky slúžili feudálom dlhé vlasy služobníctva.
Interiérov nie je veľa, ale sú využité sympaticky - zariadená je akože kuchyňa, kúpeľňa (áno, na hradoch boli aj kúpeľne, vyžadovali si to šľachtičné), mučiareň, zbrojnica, spálňa. Veľmi slušne sú urobené informačné tabule.
Zaujímavá a klaustrofobická je veža so schodiskom, samozrejme, pravotočivým, aby bol prípadný votrelec s mečom v pravej ruke v nevýhode - schodisko je však také úzke, že by ho ani nemal ako vytasiť. Zhora je, samozrejme, výhľad na celé šíre okolie.
Pritiahol si blesk
Vrch, na ktorom hrad stojí, je travertínový, čo mu podľa sprievodkyne bolo asi osudným, pretože travertín obsahuje veľa železa a priťahuje blesky. V roku 1780 hrad podľahol požiaru spôsobenému práve bleskom. V tom čase už v ňom šľachta nebývala, začiatkom 18. storočia z hradu odišla do okolitých kaštieľov - bol veľký, nepohodlný a ťažko sa vykuroval.
Ako na mnohých hradoch, aj na spišskom bývajú rôzne podujatia, šermovačky a stihnúť sa ešte dá aj niektorá z Tajomných nocí na Spišskom hrade každú augustovú sobotu o 20.30, keď je osvetlený umelým svetlom.
V blízkosti je aj jaskyňa Zlá diera a okolie je ideálne na turistiku, napríklad si môžete prejsť Náučný chodník Sivá brada - Dreveník. V roku 1993 boli hrad aj pamiatková zóna Spišského Podhradia zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.