STREČNO. kto tam kedy vládol.Otváracie hodiny9.00 - 18.00 hod.VstupnéDospelí 2 eurá,Zľavnený 1 euro,Foto a video 0,5 eura.
Nie je to tak. Na Strečne sú síce aj ruiny, ale hrad je reštaurovaný a niektoré interiéry sú také, na aké sme zvyknutí na zachovaných hradoch, so sprievodkyňou, vitrínami a povinnosťou kúpiť si nálepku, ak chce návštevník fotografovať.
Vstup do hradu rozhodne ako zrúcanina nepôsobí, dokonca na nás hľadia aj zasklené okná. Skupinka sa nazbierala neveľká, aj na tom je vidieť, že hrad je „menšinový".
Odporúčanie
Ak budete mať cestu okolo
a trochu času, určite sa
na Strečne zastavte.
Prehliadka nie je dlhá,
ale je zaujímavá
a nie je drahá.
Doprava a ceny
Miestni nám odporúčali zaparkovať na malom parkovisku rovno pod hradom, odtiaľ je k hradu najbližšie. Potom je to už len krátka prechádzka do kopca.
Občerstvenie
V blízkosti hradu je podľa tabúľ Hostinec pod hradom, pizzeria Alžbetka a penzión Irenka, neotestovali sme ani jeden z nich.
Miestnosti zariadené viac-menej v pôvodnom štýle na Strečne nie sú. V pevnosti si na zdobnosť nepotrpeli, dnes sú v nej vitríny s archeologickými nálezmi z doby kamennej (stolička mamuta), bronzovej (ihlice) či železnej (meč) a dochované predmety a časti interiérov.
Úplne skvelé a nečakané sú dva veľké superrealistické modely hradu, ako vyzeral v dobrých časoch a ako pred reštaurovaním - v roku 1674 ho totiž na príkaz cisára Leopolda zbúrali, čo bola odveta za protihabsburský odboj posledného majiteľa, palatína Františka Vešeléniho. Odvtedy už len chátral, opravovať ho začali až v minulom storočí.
Najlepší je výhľad
Z rôznych miest hradu sa ponúkajú krásne pohľady cez múry a oblúky, najlepšie je to, samozrejme, z hradnej veže. Pôvodne bola štvorposchodová a ako bolo vtedy zvykom, neviedli k nej schody, ale liezlo sa do nej po rebríkoch, ktoré sa v prípade nebezpečenstva dali vytiahnuť.
Dnes celé vnútro veže vypĺňa točité schodisko. Okolie z nej má návštevník ako na dlani, na Váhu vidí aj kompu, ktorá pojme aj osobné auto. Naspodu veže je komora - chladnička, ktorá vyzerá skôr ako hladomorňa. K jedlu sa bolo treba spustiť osem metrov po lane.
Strečno na rozdiel od iných zrúcanín na Považí dôkladne zrekonštruovali vraj preto, lebo Strečnianska úžina je významným bojiskom SNP. Proti nemeckým jednotkám tam bojovalo aj 155 Francúzov, na ich počesť v roku 1956 odhalili pamätník na vrchu Zvonica.
Strážil dôležitý brod
Vstupná tabuľa hlása, že prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1384, kde ho označujú ako Vomitatus Castri Strechyn.
Bol to typický strážny hrad - strážil strategicky významný brod. Postavili ho na mieste, kde stál mýtny hrádok. Architektúra je dôkazom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko a vraj to bol najlepšie opevnený hrad stredného Považia.
Osídlenie na hradnom vrchu je však oveľa staršie, z mladšej doby bronzovej. Existencia hradu sa dá predpokladať už v 13. storočí. Za necelé štyri storočia sa tam vystriedali viacerí majitelia - treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Domov slávnej múmie
Na hrade žila a zomrela Žofia Bosniaková, zvaná aj Svätica zo Strečna. Bola manželkou Fraňa Vešeléniho, neskoršieho palatína Uhorska, ale najmä známou dobrodinkou, ktorá chudobných považovala za seberovných, dávala im dary a zriadila aj čosi ako hospic.
V roku 1689 našli v krypte hradnej kaplnky jej zachované telo po viac ako 45 rokoch od smrti. Ostatné telá boli spráchnivené. Previezli ju do kaplnky kostola v Tepličke nad Váhom, kde ju v apríli tohto roka podpálil choromyseľný muž. Práve 9. mája oslávili na hrade jej 400. narodeniny.
Slávna kaplnka je dôkladne renovovaná a zariadená. Návštevníkov tam čakali dvaja gitaristi za ľubovoľné vstupné. V krypte je maketa múmie.
Priestory hradov sa dajú využiť na rôzne expozície - umenia, histórie, etnografie či archeológie - na Strečne však majú aj malú výstavku Cesta okolo Strečna nebezpečná, ktorá má pomôcť predchádzať dopravným nehodám. Na niekoľkých paneloch vidno úplne rozbité autá.
Považské múzeum v Žiline pripravuje cyklus Umenie na hrade, práve je tam výstava obrazov Petra Repku.