Slovenskí dovolenkári sa do Chorvátska vracajú častejšie ako do iných destinácií. Nielen blízkosť krajiny spôsobila, že chorvátske slnko si ročne vychutná tristotisíc Slovákov, čo je bezkonkurenčne číslo jeden medzi krajinami, kde dovolenkujeme. Slovenčina na pobreží Jadranu v Splite či v neďalekom mestečku Omiš naznačuje, že sa to výrazne nezmení ani tento rok.
Slováci v Chorvátsku
Chorvátske more, ešte pod značkou Juhoslávia, bolo pre Slovákov lákavé už počas komunizmu. Vtedy však vybavenie cesty do krajiny, ktorá sa nie príliš bratala so Sovietskym zväzom, nebolo jednoduché a mnohí Slováci skončili podobne ako hrdinovia českého filmu Pupendo. Namiesto k Jadranu mohli len na maďarský Balaton.
Krátko po páde komunizmu vypukla v bývalej Juhoslávii vojna. Ostreľovaný bol Dubrovník, tvrdo sa bojovalo aj neďaleko Splitu v Krajine. Konflikt z Chorvátska vyhnal tri štvrtiny turistov. Slováci boli jedni z mála, ktorí Chorvátsko navštevovali aj cez vojnu. Môže za to fakt, že poznali krajinu a vedeli, že môžu stále dovolenkovať na relatívne pokojnom severe.
Krátko po vojne boli práve Slováci jedni z prvých, ktorí sa začali vo veľkom na chorvátske pobrežie Jadranu vracať. Západní turisti sa ešte vtedy na Balkáne báli dovolenkovať.
V posledných rokoch zaznamenali Chorváti návrat západných turistov. Najviac ich príde z Nemecka a Talianska, Slováci boli minulý rok ôsmi. Na celkový počet obyvateľov patria medzi najčastejších turistov. V Chorvátsku priemerne strávia takmer deväť dní.
Uplynulý týždeň sa o slovenských dovolenkároch v Chorvátsku hovorilo v správach. Dôvodom však neboli dovolenky.
Stačil konflikt medzi chorvátskymi futbalovými fanúšikmi a slovenskou políciou pred futbalovým zápasom. Hajduku Split, ktorý hral v Žiline, drukujú ľudia na pobreží od Makarskej po Zadar, a aj bežní Chorváti hovoria, že to slovenskí policajti prehnali.
Chorváti však majú Slovákov radi a na tom futbalový spor nič nezmení. Žiadnu napätú atmosféru na plážach necítiť. Slováci v okolí Splitu však pod vplyvom médií skutočne radšej po incidente do mesta nechodia.
Aj keď fanúšikovia opakovali, že sú nasrdení na policajtov a nie turistov.
Viac sa preto mohli báť štyria slovenskí policajti v Chorvátsku. Ich funkcie však nie sú také ako u bežných policajtov na Slovensku. Musia chodiť vždy s chorvátskymi kolegami.
"Nemajú žiadne oprávnenia. Ich hlavnou úlohou je komunikačne pomôcť slovenským turistom pri kontakte s miestnou políciou," hovorí policajný pridelenec v Záhrebe Radovan Kyselica.
Ak sa Slováci dostanú do kontaktu s chorvátskou políciou, pomáhajú ich usmerňovať. "Už nám aj povedali: Ja nemám rád policajtov na Slovensku, ale tu som rád, že ste mi pomohli," hovorí Kyselica.
Na radu chorvátskej strany si pár dní po prvom zápase Hajduku v Žiline vyzliekli uniformu a pohybovali sa v civile. Podobne dali dole dres aj vo štvrtok, keď sprevádzali aj s chorvátskymi kolegami slovenských fanúšikov na odvetný zápas.
Futbal a dovolenka v Chorvátsku však niekedy dohromady idú. Postarší pán, Slovák, patrí medzi skalných fanúšikov Žiliny. Za mužstvom už odcestoval do Amsterdamu či Birminghamu. A vďaka futbalu si vybral aj miesto tohtoročnej dovolenky. "Keď nám tento rok vyžrebovali Hajduk Split, hneď som vedel, kam pôjdem na dovolenku k moru," povedal.
Agresívni pomstitelia nehrozia
Slováci v Chorvátsku mali v týchto dňoch problém navyše. Futbal. Odkedy fanúšikovia neďalekého Splitu dostali od slovenských policajtov v uliciach Žiliny výprask, v médiách sa špekulovalo, nakoľko sú slovenskí turisti v bezpečí.
O desiatej predpoludním je na mestskej pláži v malebnom mestečku Omiš relatívny pokoj. Zopár dospelých s deťmi je vo vode, iní sa slnia na piesočnej pláži. Niet tu ani jedného policajta. Futbalové haló okolo odvety chorvátskych fanúšikov Hajduku Split dlho nevydržalo. Poriadok na jednom z turisticky najatraktívnejších miest mali strážiť aj štyria slovenskí policajti, no tých sme nenašli ani na miestnej policajnej stanici. "Sú v Makarskej," odpovedá chorvátsky kolega, odkazujúc na ďalšiu Slovákmi preplnenú destináciu na juhu Chorvátska.
Agresívni pomstitelia však turistom nehrozia. Hoci Torcida, fanúšikov Hajduku Split, cítiť aj tu. Ich znaky sú pomaľované po celom Omiši. „Večer vysedávajú v krčme v starom meste," hovorí Karol. Pochádza z Vranova nad Topľou, no už osem rokov pravidelne trávi letnú sezónu v Chorvátsku. Pracuje tu vo firme, ktorá ponúka dovolenkárom výlety do okolitej prírody na raftoch, kanoe či na bicykloch. Hovorí plynule po chorvátsky a domáci mu nepovedia inak ako Charlie. Vraví, že tridsať percent jeho klientely tvoria práve Slováci. A tí sa vraj po upozorneniach médií na možné nebezpečentvo do Splitu vo štvrtok veľmi nechystali.
Stretnúť suseda nie je problém
Opartnosť zvíťazila aj pri páre zo Žiliny. Patria medzi fanúšikov žilinského futbalu, kupujú si sezónne permanentky. Odvetu plánovali navštíviť, no po výzve ich chorvátskeho domáceho sa Splitu vyhli. "Rád by som, ale radšej nie," hovorí manžel, ktorého to na zápas očividne ťahalo. Podobné varovanie dostala od svojho domáceho aj partia z Považskej Bystrice.
Považskobystričania bývajú v Omiši na súkromí, ktoré si našli cez internet. Smejú sa, že okolo nich sú ubytovaní ďalší Slováci z horného Považia: od Považskej Bystrice cez Púchov až po Žilinu. "Asi niekto rozdával v centre Považskej prospekty," vtipkujú. Pred rokom boli v Šibeniku, a ako hovoria, nabudúce to bude Makarska. "Postupne sa presúvame smerom na juh," vraví so smiechom jeden z nich.
Do Chorvátska prišli autom. Potvrdzujú tak oficiálnu štatistiku, podľa ktorej čoraz viac Slovákov vyráža k Jadranu vlastnou dopravou. Minulý rok bol vôbec prvým, čo viac ako polovica návštevníkov prišla do Chorvátska na svojom a nevyužila ponuky žiadnej z mnohých cestovných kancelárií.
Za touto náhodou netreba hľadať žiadny marketingový ťah. Stretnúť v Chorvátsku Slováka aj z rovnakej ulice už dlho nie je vzácnosťou. Pre Jadranské more, jazykovú príbuznosť a prijateľné ceny navštívilo minulý rok Chorvátsko takmer 300-tisíc Slovákov. Bola to takmer tretina z celkového počtu v zahraničí dovolenkujúcich Slovákov. Trojtisícový Omiš sa počas leta s priľahlými aglomeráciami zaplní na 60-tisícové mesto a veľký podiel na tom majú aj Slováci.
Vracajú sa sem každý rok. Toto leto však "domorodci" zaznamenali jednu zmenu. "Tento rok neprišli ľudia, ktorí na to nemajú," hovorí Charlie. Podľa neho je to výsledok finančnej krízy.
Koniec dobrých časov?
Celkovo sa kríza môže podpísať aj pod tohtoročným chorvátskym ziskom z turizmu. Krajina je od turistov závislá - produkuje až štvrtinu HDP tohto balkánskeho štátu. No môže to byť menej. Aj keď je ešte len polovica sezóny, Chorváti hlásia, že mali slabý jún, teda mesiac pred oficiálnou letnou sezónou. Celkovo sa odhaduje, že za prvých šesť mesiacov stratili medziročne 15 percent turistov. Paradoxom je, že minulý víkend bol v Chorvátsku rekordný prišlo až milión a pol ľudí zo zahraničia.
Inak hovorí aj dočasný slovenský konzul v Splite Peter Ilčík. "Netrúfam si to hodnotiť, no môj súkromný názor je, že je to práve naopak. Kríza spôsobila že Slováci, ktorí chodili letecky do drahších destinácií, prišli teraz do Chorvátska," poznamenáva. S napätím a nevraživosťou Chorvátov voči Slovákom sa nestretol ani po incidente v Žiline. "Reakcie ľudí svedčia o tom, že oddeľujú to, čo sa stalo v Žiline, a bežný život. Myslím si, že Chorvátsko je spriatelená krajina priateľských ľudí." On sám sem jazdí už od šesťdesiatych rokov, v osemdesiatych rokoch ho tu bolo vídať, podľa jeho slov, dokonca pravidelne. O Slovákoch hovorí ako o ostrieľaných cestovateľoch. "Chorvátsko poznajú. Z môjho pozorovania sa naši ľudia správajú veľmi dobre. Samozrejme, sú prípady, keď nedodržiavajú miestne zákony či pokyny polície, napríklad pri dopravnom priestupku. Ale to sú iba výnimočné prípady, keď naši ľudia nereagujú vhodne. Tento rok môžem povedať, že sa nevyskytlo nič mimoriadne a dúfam, že sa ani nevyskytne. Na území, ktoré máme na starosti, doteraz došlo k dvom úmrtiam Slovákov," dodáva.
Pravidelné dovolenky v Chorvátsku potvrdzuje aj Nora Henterová z bratislavskej pobočky Chorvátskeho turistického združenia. "Je to tradícia. Slovensku je to blízke," hovorí Henterová.
"Keď počujem slovenčinu, prihovorím sa, poradím," hovorí Charlie. Z vchodu jeho obchodu počuť známu pieseň. Z jukeboxu znie starý hit skupiny IMT Smile.
To zaujme skupinu, ktorá sa pri jukeboxe pristaví. "Pozri, a je tu aj Robo Kazík," prekvapene povie jeden z nich. Chorvát Ivica z obchodíka upozorňuje, že má v talóne aj české hity, chýbajú mu len vábničky pre Poliakov. "Nemáte niečo?" pýta sa.
"Pepíci a paštikári"
Chorvátski obchodníci majú slovenských hostí radi. Čašník Dušan pracuje v bare na začiatku mestskej pláže v Omiši. Priznáva, že so Slovákmi sa lepšie dohovorí ako s Čechmi. Česi podľa neho chorvátčtine príliš nerozumejú.
Keď sa ho pýtame na nejaké ďalšie rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi, dodáva, že naši západní susedia sú menej aktívnymi turistami.
Iný Chorvát, čo už vyše desať rokov robí výlety na lodiach, naopak hovorí, že Česi si u neho objednávajú viac. V porovnaní so Slovákmi má však pre nich iné, nelichotivé označenie. Vraj sú menej kultúrni. Čo tým myslí, odmieta rozviesť.
Pred obedom počuť slovenčinu najmä v starom meste Omišu. V úzkych kamenných uličkách sa okrem posedenia v príjemných a na slovenské pomery nie oveľa drahších reštauráciách dajú nakúpiť aj suveníry, spomienky na dovolenku.
Pýtame sa na "paštikárov". Už klasické pomenovanie označuje ľudí, ktorí si berú jedlo z domova, a to nielen preto, aby ušetrili peniaze na dovolenku . Aj keď chorvátske potraviny v samoobsluhách patria medzi najdrahšie v Európe, môže ich k tomu viesť aj niečo iné. "Samozrejme, aj ja mám rád niektoré obľúbené druhy jedla, ktoré tu nedostať. Takisto aj mnohí Česi si so sebou nosia svoje obľúbené pivo," hovorí Charlie. No dodáva, že tento fenomén mierne klesol.
Pepíci či paštikári, všetci sa zhodujú, že ich zatiaľ nič nedokáže odradiť od cesty do Chorvátska. Aj tí Slováci, čo sa tento rok báli zájsť do Splitu, hovoria, že sa sem o rok vrátia znova. Poznajú to tu a zvykli si tu. Musel by to byť väčší futbalový konflikt alebo vážnejšia ekonomická kríza, aby Slováci na Chorvátsko a jeho more zanevreli.
Autor: Tomáš Vasilko. Foto: SME - Vladimír Šimíček