TRENČÍN. História Trenčianskeho hradu siaha do 10. storočia, keď bol sídlom Trenčianskeho komitátu (teda územno-správneho celku). Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu. Jeho história je najviac spojená s Matúšom Čákom Trenčianskym, významným šľachticom a vojvodcom, „pánom Váhu a Tatier“, po ktorom je pomenovaná aj hlavná veža hradu.
Obľúbený cieľ školských výletov je pomerne dobre prístupný z mesta, vyšliapali sme k nemu pekným krytým schodiskom. Na výber sú dva okruhy, menší a väčší, ktorý trvá asi hodinu desať a navyše uvidíte galériu obrazov, expozície zbraní, archeológie a remesiel.
Bez Omara to nejde
Cez Prvú hradnú bránu a popri Hodinovej veži – obe sú zo 14. storočia – sa prechádza do areálu hradu, kde návštevníkov vítajú známy kanón a ešte známejšia Studňa lásky, ktorú vraj vykopal turecký paša Omar, aby tak vyslobodil krásnu Fatimu, zajatkyňu Jána Zápoľského.
časová os
179 n. l.
Nápis na hradnej skale z dôb Rímskej ríše nad osadou Laugaricio hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi. Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe.
9. storočie
Na hradnej skale postavili veľkomoravskú rotundu, ktorá sa štvorlístkovým pôdorysom líši od všetkých ostatných podobných stavieb na území Slovenska. Koncom deviateho storočia stála na trenčianskej skale pevnosť Trusum.
10.storočie
Hrad Trenčín bol severným bodom obrannej línie proti Morave, koncom storočia mal na hrade sídlo Trenčiansky komitát.
13, storočie
Koncom storočia sa hrad dostal do majetku palatína Matúša Čáka, ktorý ho prestaval.
15. storočie
Žigmund Luxemburský dal pristaviť obytný Barborin palác a kaplnku (hrad daroval svojej manželke Barbore). Koncom storočia získal hrad Štefan Zápoľský
16. storočie
Zápoľský dal vybudovať rozsiahle opevnenie, hrad odolával Turkom, ale v občianskej vojne ho dobyl generál Katzianer.
1790
Hrad zničil požiar a stal sa neobývateľným.
20. storočie
V polovici 19. storočia zvyšky hradu zakonzervovali, v polovici 20. storočia začala rozsiahla obnova, ktorá stále neskončila. Známe je skôr to, že nedávno padla časť hradného múru.
Studňu hlbokú 80 metrov však v skutočnosti kopali poddaní a vojaci a trvalo im to rovných 40 rokov. Na prameň však nenarazili a studňa potom slúžila ako cisterna.
Pred hradom mladá sokoliarka z historickej skupiny Vagus predvádza dravce, tlieska sa myšiakovi, ktorý vie chytiť kúsok mäsa aj počas letu, čo nie je prirodzený spôsob lovu.
Sympatický je aj krotký krkavec. „Ak niekomu poviete, že je krkavčí rodič, zalichotíte mu, lebo krkavce sa o svoje deti starajú veľmi dobre,“ hovorí sokoliarka.
Zvonku je hrad asi pôsobivejší ako zvnútra. Luxusné priestory pre roztopašný život šľachty v ňom nenájdete.
Trenčín bol vojenským hradom alebo miestom diplomatických rokovaní, na parádu si tam nikdy nepotrpeli.
Hrad mal povesť, že je nedobytný a v skutočnosti padol iba raz, keď ho v občianskej vojne v roku 1582 po 14-týždňovom obliehaní dobyl uhorský hlavný generál Ján Katzianer.
Hrad sa menil, ale ako?
Dnešná podoba hradu je štylizovaná. V roku 1790 v meste horelo, požiar zachvátil aj hrad a odvtedy v ňom nikto nebýval.
V 19. storočí zakonzervovali to, čo z hradu zostalo a v 50. rokoch minulého storočia začali s obnovou, ktorá sa v podstate dodnes neskončila. Pred šiestimi rokmi navyše spadla časť múru a donedávna hrad zdobilo lešenie.
Sprievodkyňa výprave predvedie hrad aj zvonku, vnútri sa dá vidieť rozsiahla galéria obrazov zo zbierky Illéšházyovcov, neskorších majiteľov hradu, zbrane, remeselnícke výrobky aj vykopávky v interiéroch.
Na dvore sa cvičia tichí zabijaci.
Návštevníci však nezískajú jednoduchý a hutný obraz o tom, ako sa hrad menil a ani o jeho mieste v histórii.
Podobne ako na Devíne sa zdá, akoby bol problém vymodelovať v 3D alebo aspoň 2D predstavu, ako mohol hrad vyzerať v 10. a 11. storočí alebo v 13. storočí, keď sa stal majetkom Matúša Čáka, ktorý ho významne zveľadil, ako vyzeral po úpravách Žigmunda Luxemburského, ktorý v 14. a 15. storočí urobil významné neskorogotické úpravy, a čím prispel Štefan Zápoľský, ktorý v 15. a 16. storočí významne zosilnil opevnenie.
Rímsky nápis na trenčianskej skale.
Veľkomoravská rotunda.
Stačili by tri modely vedľa seba a hneď by mali návštevníci históriu ako na dlani. Takto majú na dlani len okolie, ak vylezú po mnohých schodíkoch na Matúšovu vežu, postavenú koncom 11. storočia, nadstavenú a obloženú tehlovým gotickým plášťom z druhej polovice 13. storočia. Nie je to jediný výhľad – z každého okna pri prehliadke expozícií vidieť niečo pekné.
Jeden hrad nestačí
Na ceste z hradu sa ešte pristavujeme pri ďalšom členovi historickej skupiny, ktorý robí inštruktora lukostreľby, veľmi príjemnom a vtipnom chlapíkovi – v čase našej návštevy bol oblečený a vystrojený ako Kelt. Poplatok za streľbu je dobrovoľný.
Trenčiansky hrad je majetkom trenčianskej župy, ktorá tvrdí, že na dôkladnú a rýchlu obnovu nemá peniaze. Viacero objektov nie je prístupných – opravujú ich, alebo v nich robia výskumy. Z hradu teda chýba plnohodnotný pocit, po návšteve zostane čosi akoby nedopovedané.
Štvrtú z piatich máp hradov a zámkov nájdete v SME v utorok – budú na nej pamiatky z Čiech.
Odporúčanie
V okolí Trenčína je množstvo iných hradov - Beckov, Budatín, Strečno či Čachtice. Rozhodne odporúčame
navštíviť ešte aspoň jeden, potom iste budete historicky uspokojení. Trenčín bude dobrým cieľom celodenného výletu, asi až keď sa úplne skončí rekonštrukcia,
čo je v nedohľadne.
Doprava a ceny
Na hrad sa dostanete priamo z centra mesta buď po Matúšovej ulici, alebo po zrekonštruovaných strmých hradných schodoch, ktoré vedú od mestskej brány ku gotickému kostolu na hradnom vrchu. Parkovisko pod hradom je neplatené.
Otváracie hodiny
Utorok - nedeľa 9.00 - 17.30
Vstupné:
- Menší okruh 3,19 eura, zľavnený 1,83 eura.
- Väčší okruh 4,48 eura, zľavnený 2,49 eura.
- Na každý okruh sú tri druhy rodinného vstupného (1 - 3 deti).
Občerstvenie
Pod hradom je reštaurácia Fatima. Omar podľa povesti kopal studňu štyri roky, obsluhe to trvalo trochu
menej, ale tiež sa zdalo, že večnosť, a to sme boli v podniku skoro sami. Kvalita bola priemerná, v dvoch prípadoch podpriemerná. Na hrade je občerstvenie a nad Fatimou je ešte bufet Fatimka, v čase našej návštevy zavretý.
Autor: FOTO – AUTOR