SME
Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

Chcete na hrad? Rátajte so schodami

Dôchodcovské zľavy nie sú na slovenských hradoch pravidlom a môže sa líšiť aj vek, od ktorého ich možno využiť. No ani plné vstupné spravidla nie je vyššie ako niekoľko eur.

Hradný palác Bratislavského hradu je  v súčasnosti pre rekonštrukciu zatvorený. V areáli sú však naďalej pre verejnosť otvorené dve výstavy. Počas ostatného víkendu ľudí na kopec prilákala aj vyhliadka z hradieb na hlavné mesto, Dunaj a okolie.Hradný palác Bratislavského hradu je v súčasnosti pre rekonštrukciu zatvorený. V areáli sú však naďalej pre verejnosť otvorené dve výstavy. Počas ostatného víkendu ľudí na kopec prilákala aj vyhliadka z hradieb na hlavné mesto, Dunaj a okolie. (Zdroj: SME – OLIVER FILAN)

BRATISLAVA. Domácich návštevníkov na niektorých slovenských hradoch toto leto pribúda. Vlastníci či prevádzkovatelia ich lákajú na rôzne akcie.

Tradičnými návštevníkmi pamiatok sú aj seniori, či už prídu na hrad sami, alebo si naplánujú výlet s vnúčencami. Na rozdiel od zliav pre deti nižšie dôchodcovské vstupné nie je pravidlom. Líšiť sa môže aj vek, od ktorého majú seniori nárok na vstup so zľavou.

Za polovicu aj za menej

Plné vstupné seniori platia napríklad v Bojniciach. Na Spišskom hrade poberatelia dôchodku platia tri eurá namiesto piatich. Podobne je to aj na Oravskom hrade.

Vedeli ste?
  • Na Slovensku je okolo 160 hradov. V tomto počte sú zarátané aj ruiny, kaštiele prestavané z hradov, hradné komplexy v banských mestách a zaniknuté hrady, ktoré sú archeologickými lokalitami.
  • V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je evidovaných 103 hradov.
  • Najväčšiu časť hradov vlastní štát cez svoje zariadenia a inštitúcie, vyššie územné celky, mestá a obce. Ďalšie sú v majetku iných právnických osôb najmä preto, že ležia na ich pozemkoch (napríklad Zniev vo vlastníctve cirkvi).
  • Opevnené sídla na Slovensku vznikali už v období prehistórie, ako aj v období sťahovania národov či Veľkej Moravy.
  • Hrady sa stavali po celý stredovek, najprv ako jednoduchšie veže s opevnením, neskoršie aj s palácovými a sakrálnymi objektmi (kaplnkami).
  • Príkladom odborníkmi odporúčaných kníh o hradoch na Slovensku je Encyklopédia slovenských hradov, ktorá vyšla v roku 2007.
Zdroj: Pamiatkový ústav,
ministerstvo kultúry

„Keďže na Slovensku táto veková kategória nepatrí k najsolventnejším, rozhodli sme sa aj formou zľavneného vstupného umožniť seniorom aktívne využívať voľný čas," hovorí riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.

Polovicu z bežného vstupného platia penzisti na Modrom Kameni. Vlani hrad navštívilo 36-tisíc ľudí, päťdesiat percent z nich boli seniori a deti.

Keď seniori prídu, už chcú vidieť všetko," hovorí Jaroslav Hanko z múzea. Okrem expozície bábkarskej kultúry a hračiek si pozrú aj výstavu zubnej techniky v troch miestnostiach. Jej súčasťou sú historické nástroje, šliapacie vŕtačky či staré formy na zubné náhrady. Navštívia aj kaplnku.

Osemdesiatpercentnú zľavu majú seniori na hrade Červený kameň. Dostanú ju však až potom, čo zavŕšili vek 65 rokov.

Pozor na schody

O návštevnosti starších ľudí na hradoch však nerozhoduje len vstupné. To, ak aj nie je zľavnené, vyjde najviac na niekoľko eur. Limitom bývajú výškové rozdiely, ktoré musia návštevníci počas prehliadky prekonať. Niektoré prehliadky môžu trvať pridlho - aj to môže byť pre staršieho človeka náročné.

Napríklad za euro môžu návštevníci seniori na hrade Červený kameň vidieť dva okruhy. V rámci prvého, muzeálneho treba zvládnuť prechod cez 24 miestností. Ak chcú vidieť aj obranný systém, musia zvládnuť zhruba tristo schodov. Tých, čo zostanú na polceste, príde prevziať sprievodca. Vstupné im potom vrátia.

Vyše tristo schodov musia prekonať návštevníci Oravského hradu. Pre tých, ktorí nemajú dosť síl na bežnú prehliadku, je možná alternatíva - navštívia hlavné nádvorie, z ktorého je výhľad na všetky budovy hradu a kaplnku Sv. Michala.

Hľadajte, čo máte pálfiovské

Aby doplnili svoje zbierky, pracovníci múzeí siahajú aj po u nás menej štandardných akciách. Múzeum Červený kameň tak v januári na internete zverejnilo výzvu, aby ľudia, ktorí majú doma nepotrebné veci z rodiny Pálfiovcov, ich ponúkli trebárs aj za odmenu.

Inšpiráciou výzvy sa stala návštevníčka, ktorá vlani do múzea doniesla a darovala mu dezertný tanierik s erbom rodiny.

„Niektoré veci z domácnosti posledných vlastníkov sa roztratili medzi ľuďmi," hovorí Daniel Hupko z múzea. Či už to boli uteráky, či posteľná bielizeň s erbom, ktoré sa najviac zišli do domácnosti. Noví vlastníci ich často považujú za bezcenné, expozíciám múzea však pridávajú autencitu.

„Keďže ide o premlčané lehoty, nik už nikoho nebude preverovať, ako tieto veci nadobudol," dodáva Hupko.

Hrad sa dá kúpiť, no teraz nik nepredáva

Niektoré zrúcaniny sa predali za korunu, inde ruiny roky splácajú.

BRATISLAVA. Hrady v iných ako štátnych rukách začali meniť majiteľov alebo nájomcov častejšie ako pred rokom. Zoznam tých, ktoré vlastníci ponúknu na predaj či prenájom, vedie Pamiatkový úrad. Kupujú súkromníci, mestá i občania.

Hrady sú v zozname zaradené spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vyhlásenými za pamiatky. Úrad aktualizuje zoznam raz do roka a v súčasnosti neeviduje žiadnu ponuku na predaj hradu.

Vígľaš má firma, idú stavať

Majiteľa z pôvodného zoznamu zmenili napríklad hrad v Považskom Podhradí a vo Vígľaši. Vígľašský hrad kúpila od obce súkromná spoločnosť za symbolickú korunu. „V zmluve sme ich zaviazali, že do troch rokov musia začať s rekonštrukciou objektu a do desiatich rokov preinvestujú sto miliónov korún (poz. red. 3,3 milióna eur)," hovorí starosta Vígľaša Pavel Výboh. V auguste sa chystajú rokovania, na prestavbu je vydané stavebné povolenie. Na hrade by mal byť hotel, reštaurácia a výstavné priestory. Ako však potvrdil starosta, každý z obce nie je presvedčený, že samospráva zvolila vhodnú cestu. „Myslia si, že by obec bola na hrade zbohatla," hovorí Výboh.

Považský hrad samospráva, naopak, kúpila. Mesto Považská Bystrica zaplatilo zaň v roku 2007 turistickému zväzu 200­tisíc korún (6639 eur). Rovnakú sumu pridá ešte na splátkach. Ruiny hradu sú momentálne neprístupné verejnosti. Robia sa tam statické práce. Hrad chcú zakonzervovať a otvoriť, a preto opätovne aj tento rok požiadali o dotáciu z ministerstva kultúry.

Bez listu vlastníctva

Podľa Petra Škulavíka z Pamiatkového úradu o hrady, alebo skôr o ruiny, do vlastníctva majú záujem najmä občianske združenia, ktoré sa chcú pokúsiť o ich záchranu. Predaj však komplikuje fakt, že často nemajú list vlastníctva. Ležia na území, ktoré patrí napríklad štátnym lesom, Pozemkovému fondu alebo obci. Ak sú kultúrnymi pamiatkami, tieto subjekty sú povinné sa o ne starať.

Listy vlastníctva nemajú preto, že šľachta, ktorá ich pred stáročiami vlastnila, nemala záujem, aby sa dostali do pozemkových kníh, ktoré sa začali vytvárať až v devätnástom storočí. Mnohé hrady už vtedy neboli obývateľné. Šľachta sa presťahovala do pohodlných kaštieľov a za nevyužívané a teda už zbytočné stavby nechcela platiť daň. „Existujú domnienky, že napríklad Spišský hrad nechal preto jeho vtedajší vlastník dokonca podpáliť," dodáva Škulavík.

Halka Tytykalová
Aj seniori sú vítaní

Dobrovoľníci, ktorí pracujú na záchrane slovenských hradov, sú najmä mladí ľudia. Inde chodia aj seniori.

Obnova
má pravidlá
  • Za stav pamiatky je zo zákona zodpovedný vlastník.
  • Pre obnovu a údržbu hradov a hradných ruín je nutné stanovisko alebo rozhodnutie pamiatkového úradu.
  • Ak je to potrebné, pamiatkari môžu nariadiť najmä architektonicko-historický a archeologický výskum.
  • Pri stavebných prácach treba stavebné povolenie, pri bežnej údržbe (odstraňovanie náletovej zelene, čistenie múrov, odstraňovanie popadaných častí muriva ) stačí povolenie a dozor pamiatkarov.
  • Vlani štát cez program Obnovme si svoj dom podporil práce napríklad na Pustom hrade, Čachticiach, Hrušove, Budatínskom zámku, Oravskom hrade, Lietave, Likave, Uhrovci či Lednici.
  • O akciách aktivistov sú
    informácie napríklad
    na www.zachranmehrady.sk
Zdroj: Ministerstvo kultúry, pamiatkari, ht
BRATISLAVA. Šesťdesiatštyriročnému Jozefovi Mažárymu nepovedia inak ako dedo Jozef. Žije v Turčianskom Jasene pri Martine a voľný dôchodcovský čas venuje dobrovoľníckej práci na obnove hradov. Sám muruje a učí to aj mladých okolo seba. Víkendy trávi na akciách, poznajú ho v Hrušove, Lednici, Lietave, Oponici či Sklabini. „Išiel som na predčasný dôchodok. Nechcem sedieť doma. Fyzická práca mi prospieva a mám dobrý pocit, že sa niečo urobilo pre záchranu hodnôt, ktoré tu máme," hovorí.

Dedo Jozef je jeden z mála ľudí nad päťdesiat rokov, ktorí sa k otvoreným akciám dobrovoľníkov na hradoch pripoja. „Na rozdiel napríklad od Nemecka, kde sa obnove venujú aj seniori. U nás to majú v rukách mladí, je to škoda," mieni predseda združenia Zachráňme hrady František Kostroš.

Občianske združenia na záchranu hradov a pamiatok začali na Slovensku vznikať najmä v rokoch 1999 a 2000. „Najskôr spontánne, po diskusii v televízii, keď sa ukázalo, že štát si nechá len lukratívne hrady," hovorí Kostroš.

Dnes už majú niektoré združenia za sebou reálne výsledky a letné plány činnosti sú zaplnené akciami. Zväčša pôsobia na hradoch ako nájomníci, o financie sa môžu uchádzať len v rámci kampane na dve percentá z daní, od sponzorov či nadácií.

Veľa peňazí investujú z vlastných. Aby mohli požiadať o podporu z fondu Obnovme si svoj dom, musia byť vlastníkmi. To sa podarilo napríklad na hrade Lietava.

(ht)
Kam sa vybrať

Upútajú vás exponáty

Romantický Bojnický zámok je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria.

BRATISLAVA. Posledný majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy dal Bojnický zámok prestavať podľa vzoru francúzskych gotických romantických zámkov a zhromaždil v ňom množstvo exponátov.

Zámok je v letnom období otvorený denne od deviatej do sedemnástej a môžete sa zoznámiť aj s prácou reštaurátorov. Vstupné je 5,70 eura. Dôchodcovia zľavy nemajú, ak však idú s vnúčatami, za deti do 15 rokov zaplatia 2,90 eura, za deti do 6 rokov 0,70 eura. Za fotoaparát sa priplácajú dve eurá, za videokameru päť eur. Zľavnené vstupné majú zdravotne postihnutí ľudia. Na populárne nočné prehliadky sa treba nahlásiť tri dni vopred, v piatok a sobotu môžete ísť aj bez nahlásenia vopred. Z parkoviska je k zámku asi päť minút chôdze. Na zámok sa dostanete vlakom i autobusom, z Prievidze premáva do Bojníc mestská doprava.

Dejiny vytesané v skale

Jeden z našich najväčších hradných komplexov je neprehliadnuteľnou dominantou Spiša.

BRATISLAVA. Vlastné dejiny hradu nad Spišskou Kapitulou sa začínajú na prelome 11. a 12. storočia. No hradný kopec je osídlený už od piateho tisícročia pred Kristom. Bratia Štefan a Imrich Zápoľskí koncom 15. storočia uskutočnili rozsiahlu gotickú prestavbu, ktorá sa najviac premietla aj do terajšej architektonickej podoby hradu.

Hrad je v letnom období otvorený od deviatej do devätnástej večer, posledný vstup je o osemnástej hodine. Vstupné so sprievodcom je päť eur, s audio sprievodcom štyri eurá. Zľavnené vstupné pre dôchodcov je v obidvoch prípadoch tri eurá. Rodinná vstupenka pre dvoch dospelých a až štyri deti do 15 rokov je 12 eur. Zľavy majú zdravotne postihnutí.

Na hrad sa dostanete, ak pôjdete z Levoče na východ po ceste E50 a po asi dvadsiatich kilometroch odbočíte smerom na Žehru, odkiaľ je prístup na parkovisko pod hradom.

Odkiaľ vládol Matúš

K panoráme stredného Považia patrí aj hrad pána Váhu a Tatier – Matúša Čáka Trenčianskeho.

BRATISLAVA. Dejiny Trenčianskeho hradu siahajú do desiateho storočia. Hrad bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu, strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty. Jeho najvýznamnejšie obdobie bolo počas panovanie oligarcha Matúša Čáka.

Od mája do augusta je hrad otvorený denne od 9.00 do 17.30 hodín. Pri prehliadke si môžete zvoliť veľký či malý okruh. Vstupné na veľký okruh pre dospelých je 4,48 eura, deti a dôchodcovia zaplatia 2,49 eura. Na malý okruh je vstupné 3,19 eura, pre deti a dôchodcov 1,89 eura. Deti do šesť rokov a zdravotne postihnutí majú vstup zdarma.

Do Trenčína sa dobre dostanete vlakom, autom aj autobusom. Z centra mesta ste na hrade za pätnásť minút. Z nádvoria máte metropolu stredného Považia ako na dlani.

(vj)
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  3. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  4. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  7. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  2. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  3. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  4. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  5. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  6. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  7. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 924
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 207
  3. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 646
  4. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 189
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 038
  6. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 2 812
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 569
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 371
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Hrady české, moravské a sliezske: Bítov
  2. Veronika Michalčíková: Španielska Andalúzia (1): Arabská pevnosť, katolícka katedrála a gigantická koncentrácia skleníkov
  3. Aleš Tvrdý: Durban ma privítal "vo veľkom štýle"
  4. Nikoleta Čáková: Púť na koniec sveta II. (Finisterre Camino)
  5. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  6. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  7. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  8. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 466
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 925
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 032
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 549
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 5 375
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 442
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 968
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 794
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu