SME

Pôvabné ruiny národnej hrdosti

V utorok v denníku SME môžete nájsť prvú z máp so slovenskými a českými hradmi a zámkami, ale aj mnohými ďalšími pamiatkami. V seriáli článkov o hradoch, ktoré sa oplatí navštíviť, pokračujeme reportážou z hradu Devín.

Pod hradom sa Morava vlieva do Dunaja.Pod hradom sa Morava vlieva do Dunaja. (Zdroj: AUTOR)

spoznaj.jpgDEVÍN. Najstaršie pamiatky z miesta, kde dnes stoja ruiny hradu Devín, pochádzajú z obdobia mladšej doby kamennej. Bol legendárnou pevnosťou, súčasťou obrannej línie Limes Romanus, symbolom Veľkej Moravy a jej oporou proti Franskej ríši.

V 13. storočí chránil hranice Uhorska, a významným zostal aj po tom, čo ho už obyvatelia opustili - stal sa napríklad miestom stretávania a inšpiráciou štúrovcov. Známu Panenskú vežu ľudia na Slovensku ešte donedávna vídali skoro každý deň - na päťdesiathalierniku.

Ako hrad asi vyzeral?

Každý platiaci návštevník dostane na cestu čiernobielu brožúrku. Tabuľa informuje, že Horný hrad je uzavretý, lebo v opornom múre pri schodisku tlakom zeminy vznikla trhlina, ktorú treba odstrániť. V septembri 2008 sa na hrade začal archeologický výskum.

Na lúke, kde-tu posiatej útvarmi z kameňov, sú podrobné informačné panely, čo je čo - napríklad základy obydlia s remeselníckou dielňou. Základy ranokresťanskej kaplnky sú zastrešené celkom pekným dreveným prístreškom. Prešporská brána sa zachovala celá.

Ani v časoch dokonalých počítačových programov nie je nikde vizualizácia, ako mohli stavby, alebo samotný hrad aspoň približne vyzerať. Keby v múzeu ukazovali len neúplné kostry dinosaurov, laik by si zrejme nevedel predstaviť tyranosaura. V múzeu na Nitrianskom hrade sú obrázky aj modely, ako asi liturgické stavby vyzerali, dokonca aj tie na Devíne.

Konečne prišli Normani

Na Devíne počas stáročí žili Kelti, Rimania aj Slovania. Normani tam nikdy neboli, ale toto leto môžete navštíviť ich tábor z 12. storočia. Členovia šermiarsko-divadelnej spoločnosti Argyll sa takto rozhodli predstaviť vtedajšiu kultúru.

Zadarmo si môžete vyskúšať výstroj a výzbroj, alebo aj kladu na hlavu a na ruky, pozrieť si, ako chovali domáce zvieratá, kozy, ovcu a sliepky.

Na otázku, čo s nimi robia v zime, odpovedá rytier z 21. stotočia: „Tej sa nedožijú, lebo na 24. a 25. augusta chystáme na tomto mieste veľkú šermovačku so stredovekou hostinou a budeme aj piecť.“ No to sa už ide venovať francúzskemu turistovi, ktorý sa radostne dal zavrieť do klady, aby ho manželka odfotografovala.

Miesto má atmosféru

Po elegantnom chodníku z kameňov sa dá dostať na vrchol hradného kopca. Areál budí dojem, ako keby išlo o nejakú gigantickú abstraktnú sochársku inštaláciu. Ruiny majú atmosféru, ale ťažko si predstaviť, kde bola aká miestnosť, a na čo mohol slúžiť ten-ktorý balkónik alebo výklenok.

Neprehliadnuteľná je hradná studňa z 15. storočia, hlboká 55 metrov s priemerom 2,4 metra. Pri čistení studne našli veľké množstvo rôznych drobných archeologických nálezov. Vidieť možno aj výborne zachované základy rímskej stavby pravdepodobne z 3. storočia.

V jaskyni je interaktívna výstava Archeológia pre všetkých. Návštevníci môžu hádať, z čoho pochádza aký kúsok, ktorý si vlastnoručne ohmatajú. V blízkosti múzea sú aj toalety.

Stimulácia pre národovcov

Z najvyššieho bodu je dokonalý výhľad na sútok riek Dunaj a Morava, a človek sa ani nečuduje štúrovcom, že im tam napadali veľké idey.

Renesančná Panenská veža z 15. storočia sa pri zábere zdola zdá byť dominantou hradu, zvrchu je maličká, ale rovnako pekná. Spája sa s ňou smutná povesť, podľa ktorej je pomenovaná - je o láske Mikuláša, pána Devínskeho hradu, a panny Magdalény z bohatej korutánskej (rakúskej) rodiny.

Mikuláš sa Magdaléne páčil, ale jej rodine už menej - strýko Rafael sa Magdalénu najskôr neúspešne pokúsil uniesť a neskôr s družinou ľstivo vnikol do hradu. Mikuláš v nerovnom boji padol práve v tejto vežičke a Magdaléna od žiaľu skočila do Dunaja. Bolo to krátko po svadbe a preto vraj vežička dostala meno Panenská.

Máloktoré miesto u nás zachytáva takmer 7000 rokov histórie. V 18. storočí už hrad Devín pustol a v roku 1809 ho zničili napoleonské vojská. Ale aj v čase, keď už neslúžil svojmu pôvodnému účelu, bol významným symbolom, a tým ostal dodnes.

Druhú z piatich máp hradov a zámkov nájdete v SME v stredu – budú na nej pamiatky zo stredného Slovenska.

devin1.jpg

devin2.jpg

devin3.jpg

Odporúčania

Devínsky hrad má veľmi dôležité miesto v slovenských dejinách. Dnes má podobu čarovnej udržiavanej zrúcaniny. Areál je pôvabný, aj keď nie je veľký. Ak návštevu hradu spojíte s obedom v niektorej záhradnej reštaurácii a prechádzkou pri Dunaji či Morave, budete pravdepodobne spokojní.

Doprava

K hradu sa dá pohodlne dostať autom, je pod ním veľké neplatené parkovisko. Ak využijete autobus MHD, odporúčame prejsť kúsok od prvej zastávky popri rieke.

Otváracie hodiny

utorok - piatok 10.00 - 17.00, víkend 10.00 - 19.00, posledný vstup - 16.30, resp. 18.30.

Vstupné

Dospelí - 3 eurá

deti a seniori - 1,3 eura

rodinný lístok 6 eur.

Občerstvenie

Ak sa chcete občerstviť, možností je množstvo - Devín je tradičným cieľom prechádzok Bratislavčanov a ľudí z okolia. Ak budete mať šťastie, najete sa dobre, a na hrade si spravíte poobedňajšiu prechádzku.

Dejiny

  • 5 tisícročie p. n. l: Prvé pamiatky na osídlenie z obdobia mladšej doby kamennej - badenskej kultúry.
  • 1. storočia p. n. l: Rimania rozšírili svoje impérium až po Devín, ktorý sa stal súčasťou obrannej siete Limes Romanus až do 4. storočia. Po Rimanoch zostali prvé zvyšky kamenných stavieb.
  • 7. storočie: Prvé dôkazy o prítomnosti Slovanov.
  • 1420 - 1459: Hrad sa stal majetkom významného šľachtického rodu z Gary, čo ovplyvnilo jeho rozmach (veľké stavebné úpravy - prístavby, opevnenie, studňa).
  • 1460 - 1521: Majiteľmi sa stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka, pravdepodobne slovanského pôvodu. Pokračovali v budovaní opevnenia.
  • 1635 - 1935: Poslední majitelia hradu boli Pálffyovci. Žiadne významnejšie stavebné zásahy neurobili, v období baroka už hrad slúžil len na hospodárske účely. V 18. storočí pustol.
  • 1935: Štát kúpil hrad Devín za symbolických 1000 korún.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 798
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 376
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 341
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 905
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 603
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 222
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 448
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 377
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 319
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu