Krajina jazier, zelené pľúca Poľska. To sú len niektoré z ,,prezývok", ktorými Poliaci nazývajú Mazurské jazerá. Teraz majú šancu stať sa jedným z novodobých prírodných divov sveta. Tento týždeň postúpili medzi 28 kandidátov.
Ak by sme Mazurské jazerá presťahovali na Slovensko, tak by zabrali asi štvrtinu z celého nášho územia. Oblasť na severovýchode Poľska má vyše tisíc jazier, ktoré sú navzájom pospájané umelými kanálmi. Práve kanály sú dodatočnou atrakciou Mazurských jazier a vytvárajú svojrázny mikroregión.
Najväčšie mazurské jazero Šniardwy je s rozlohou takmer 114 štvorcových kilometrov zároveň najväčším poľským jazerom. Je však veľmi plytké, aj keď výhľad zo stredu jazera budí dojem, že človek je na mori. Na Šniardwach možno chytiť úhora, kapra alebo lososa.
Najdlhšie jazero sa zasa nazýva Jeziorak. Má dĺžku 27 kilometrov, pri jeho brehoch s nájdu zubry i losy.
Najvýznamnejšie mesto pri Jezioraku sa nazýva Ilava. Podobne ako slovenská Ilava má veľkú väznicu. Niektorí Ilavčania sa búria, že Jeziorak nepatrí do Mazúr, ale do tzv. Pomezánie.
Pomezánia je však v poľskom ponímaní začiatok Veľkých mazurských jazier - možno nie natoľko preferovaná turistami, ale v každom prípade krásna, s jedinečnou atrakciou, ktorá vo svete nemá páru.
Človek, ktorý naučil plávať lode po súši
Približne pred 208 rokmi sa narodil George Jacob Steenke, nemecký stavebný inžinier a konštruktér unikátneho technického riešenia, ako previesť lode po súši. Steenkemu môže dnešné Poľsko vďačiť za svetovú atrakciu - Elblaský kanál. Podobné technické riešenie na prekonanie výškového rozdielu vodných hladín existuje len v USA - tzv. kanál Morris - ale ten je už dávno nečinný. Elblaský kanál však funguje dodnes.
Umelý kanál spája Baltické more s Mazurskými jazerami. Lode musia na úseku 9,7 km prekonať výškový rozdiel 100 metrov. Steenke vytvoril unikátny hydrotechnický systém na prekonanie výškového rozdielu hladín po súši.
Zjednodušene povedané: loď sa nasunie na vozík, ktorý sa po koľajniciach vytiahne do kopca, aby sa znovu spustila na vodu, ktorej hladina je však o už niekoľko metrov vyššie. Systém je poháňaný vodou - na princípe vodného mlyna. Z hornej časti sa spúšťa v rúrach voda do dolnej časti a poháňa lopaty vodnej turbíny. Na každú lopatu dopadá tona vody. Voda dá do pohybu mechanizmus, ktorý loď vytiahne do kopca. Medzi jazerami Pniewo a Družno lode ,,preplávajú" po súši päť ráz celkovú trasu dva kilometre. Najvyššie prevýšenie na jednom úseku je 27,20 metra. Najdlhší úsek má okolo 550 metrov. Kanál slávnostne otvorili v roku 1860 a dokončili v roku 1872. Najdlhší úsek Elblaského kanálu tvorí vodná cesta medzi mestom Elblag a Ostroda - vyše 88 kilometrov. Celá kanálová sieť má však dĺžku okolo 150 kilometrov. Nie všetko je vybudované umelo - kanál prechádza aj cez jazerá.
Kedysi slúžil Elblaský kanál na prevoz tovaru, hlavne dreva do lodeníc v Gdansku. Dnes je turistickou atrakciou, ktorú ročne navštívi vyše 40-tisíc ľudí. Plavba je tiež estetickým zážitkom cez nedotknutú prírodu. Jazero Družno je napríklad najväčším rezervoárom vodného vtáctva v Poľsku. Turisti však vidia aj ďalšie historické technické atrakcie - napríklad najstarší železobetónový most v Poľsku z roku 1894 alebo technický bonbónik - keď kanál prechádza stredom jazera, ale dva metre nad jeho hladinou.
Siedmy div sveta
Mazurské jazerá sa ocitli v užšom výbere medzi 28 kandidátmi nadácie New7Wonders so sídlom v Ženeve na novodobý siedmy prírodný div sveta. Mazury súťažia s takými prírodnými úkazmi, ako napr. Národný park Grand Canyon, austrálska Uluru alebo vodopády Iguazu. Ženevská organizácia oznámi výsledky síce až v roku 2011, ale pre Poliakov sú Mazury divom sveta už dnes.
Mazurské jazerá sú oblasťou s mnohými prírodnými rezerváciami a chránenými oblasťami, domovom unikátnych druhov plazov a vtákov. Práve kvôli ochrane prírody je na mnohých jazerách zakázané plaviť sa na lodi so spusteným motorom.
Apropo - lode. Na Mazurských jazerách je veľmi rozšírený jachting. Zdá sa, že každý tretí Poliak je jachtárom.
Teoreticky treba mať na vedenie lode licenciu kapitána. Ale kapitánom sa na Mazurských jazerách môže stať zrejme každý. V každom prístave je ponuka kurzov a za dva týždne môžu záujemcovia získať oprávnenie na riadenia jachty prvého stupňa.
Okrem toho existuje príslovie: ,,V Poľsku len ryba neberie!" Takže prenajať si loďku aj bez licencie nemusí byť problém. Hoci - v poslednom čase sa podmienky veľmi sprísňujú. Jachtári si musia dávať pozor, napríklad aj na alkohol. Na jachte - tak ako v aute - musí byť vždy jeden triezvy. Ten, ktorý loď riadi. Po jazerách brázdi vodná polícia - a tá môže - tak ako dopravná polícia na cestách - dať fúkať.
Sprísnené opatrenia v posledných rokoch si vyžiadala séria nešťastí. Najväčším bol tzv. Biely škval pred dvoma rokmi. V priebehu niekoľkých desiatok minút dosiahol vietor rýchlosť 12 stupňov v tzv. Beauffortovej stupnici.
Niekoľko desiatok lodí sa potopilo, vietor lámal sťažne ako zápalky. Zahynulo najmenej osem ľudí.
Skúsení jachtári tvrdia, že nešťastiu pri výkyvoch počasia možno predísť. Len netreba robiť zo seba frajera, pozorne počúvať informácie pobrežných hliadok a sledovať nebo. Mazury sú síce veľké, ale ak sa začne nebo zaťahovať, jachtár má vždy možnosť doplávať k brehu, kým počasie nezačne vyčíňať. Mnohí neskúsení však neberú výstražné znamenia na vedomie a tiež sú často pod vplyvom alkoholu. A to bolo tiež príčinou obetí na životoch pri víchrici spred dvoch rokov.
Jazerá plné histórie
Niekdajší obyvatelia krajiny, Prusi zanechali po sebe stopy v podobe zámočkov a palácov. Dejiny kráčali cez Mazury aj v stredoveku - medzi turistické atrakcie patrí napríklad križiacka pevnosť, hrady alebo pole pri meste Grunwald, kde poľsko-litovské vojská v roku 1410 porazili križiakov.
Na severnom cípe jazier je zasa bývalé hlavné sídlo Adolfa Hitlera, nazývané Vlčie dúpä (Wolfschanze, alebo po poľsky Wilczy Szaniec). Objekt s rozlohou 25 hektárov si Hitler vybral ako hlavné veliteľské stanovisko neďaleko hraníc Sovietskeho zväzu. Meno Vlčie dúpä si zvolil zrejme aj z nostalgie za pseudonymom používaným v 20. rokoch - Pán Vlk. Za päť rokov vybudoval vyše 200 objektov zo železobetónu a tehál, z toho sedem supersilných bunkrov. Vlčie dúpä na Mazurách stavalo asi 20-tisíc ľudí. Osobný bunker Adolfa Hitlera sa niekoľkokrát prestavoval, zväčšoval a opevňoval.
V roku 1944 bol z neho obrovský sarkofág s hrubými železobetónovými stenami a osemmetrovým stropom. Bunker mal kanalizáciu, toalety, kúpeľňu, ústredné kúrenie i elektrinu. Tam sa rozoberala vojenská situácia, tam Hitler organizoval večerné čaje, tam prijímal hostí - napríklad bulharského cára Borisa III., maďarského diktátora Hortyho, ale aj vtedajšieho slovenského vodcu Jozefa Tisa. A tam aj prežil neúspešný atentát.
Autor: Varšava - Mazury