SME
Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Oblek sa u nás k bicyklu nenosí

Slovenské mestá majú cyklotrasy zatiaľ najmä na papieroch. Ich budovanie brzdí nedostatok peňazí a nevyrovnané pozemky.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ, ČTK)

BRATISLAVA. Úradník v obleku vychádza ráno z domu, sadne na bicykel a šliape do práce po bezpečnom cyklistickom chodníku. V susednom Rakúsku je to bežné, na Slovensku sa do práce vozia ľudia skôr na štyroch ako na dvoch kolesách. Centrá miest sú zapchaté autami, ktoré nemôžu zaparkovať. To je obraz, ktorý pozná našinec dôverne – len občas sa medzi autami preštrikuje cyklista.

Slovenský cykloklub vie o približne 10-tisíc kilometroch cyklistických trás. Väčšina vedie po existujúcich cestách mimo miest alebo po lesných cestách. Mestské cyklotrasy, ako ich poznajú vo Viedni, v Paríži či Amsterdame, sú u nás raritou. „Odhadujem, že ich bude len niekoľko desiatok kilometrov,“ hovorí predseda Slovenského cykloklubu Juraj Hlatký.

Nedostatok cyklotrás zaráža aj cudzincov z krajín, kde je cyklistika bežným spôsobom prepravy a nie kratochvíľou pre deti. „Holandskí turisti sú povestní tým, že milujú cykloturistiku a na Slovensku sú trošku šokovaní tým, že sa majú bicyklovať na cestách, kde jazdia veľké autá. To je v Holandsku absolútne nezvyklé,“ hovorí Ingrid Stupavská, ktorá zastupuje Slovenskú agentúru pre cestovný ruch v Holandsku.

Nulový Trenčín

Dobrým príkladom je Trenčín, na ktorého území je 141 kilometrov ciest a 156 kilometrov chodníkov, no pre cyklistov nie je vyhradený ani meter.

Mestá zhodne odpovedajú, že problémom sú peniaze a nevyrovnané pozemky pri cestách. Cyklisti dodávajú, že dôležitý je aj nezáujem radníc. Na Slovensku na rozdiel od západnej Európy na cyklotrasy nemyslia ani pri budovaní nových ciest.

„V Česku majú na výstavbu a obnovu cyklotrás päť vnútroštátnych programov. My sme tento rok nedostali ani euro,“ hovorí Hlatký. Kilometer cyklotrasy podľa neho stojí 60-tisíc až 130-tisíc eur.

O peniaze na cyklotrasy môžu mestá žiadať z eurofondov. Na roky 2007 až 2013 vyčlenila Európska únia na cyklotrasy len pre Bratislavský kraj 2,35 milióna eur. „Zatiaľ bol schválený jeden projekt za 471-tisíc eur z Bernolákova do Ivanky pri Dunaji dlhý 3,2 kilometra,“ povedala hovorkyňa ministerstva výstavby Linda Vaškovičová.

Chamtivosť pri cestách

Ešte väčším problémom pri budovaní mestských cyklotrás je výkup pozemkov. „Pri cestách sú zväčša súkromné pozemky a na jeden meter široký pás dvojkilometrovej trasy pripadá aj tisíc vlastníkov. Časť pozemkov má po dedičských konaniach mnohých vlastníkov, časť ich má neznámych a tí známi ich často nechcú predať alebo špekulujú,“ opisuje slovenskú realitu prednosta Krajského úrad pre cestnú dopravu Rudolf Kormúth.

Ak sa mestu nepodarí vykúpiť čo len jediný pozemok, nezíska pre trasu stavebné povolenie.

„Rokovania s vlastníkmi sú náročné, vlastníci nemajú záujem predávať pozemky, majetkové usporiadanie je zdĺhavé,“ hovorí aj Eva Chudinová z bratislavského magistrátu.

„Z dôvodu nevyrovnaných majetkovoprávnych vzťahov viaceré cyklochodníky na seba nenadväzujú, čo znižuje ich celkový efekt,“ opisuje hovorca trnavského mestského úradu Pavol Tomašovič.

Papierová budúcnosť

Situácia cyklistov sa zlepšuje zatiaľ len na papieri. Všetky väčšie mestá s cyklotrasami rátajú v územných plánoch, väčšina aj v rozpočtoch. „Začíname s budovaním trasy za 166-tisíc eur z najväčšieho sídliska Vlčince smerom do centra,“ hovorí Martin Barčík zo žilinskej radnice.

„V rozpočte máme 165-tisíc na napojenie dvojkilometrovej trasy z Prešova do Veľkého Šariša,“ vraví aj hovorca tamojšieho mestského úradu Michal Kaliňák.

velky.jpg

Postaviť cyklotrasu, to je strastiplná cesta

O mestských cyklotrasách hovorí DUŠAN KUBIČKA z turčianskej bicyklovej skupiny Jus.

Koľko je na Slovensku mestských cyklotrás?
„Neexistuje centrálna štatistika, ale je ich veľmi málo. Napríklad v Martine ich máme 4,5 kilometra, aj to iba ako vyznačený pruh na chodníku pre chodcov. Budúci rok mesto plánuje začať s prestavbou trasy na samostatný cyklochodník.“

Prečo to mestá nezaujíma?
„Záleží to najmä na ľuďoch. Ovplyvniť sa to dá vtedy, ak je na mestskom úrade človek, ktorý tejto problematike rozumie a má ochotu pre to niečo aj spraviť, pretože od myšlienky cyklochodníka až po jeho realizáciu je veľmi strastiplná cesta.“

V čom je to zložité?
„Vybudovať cyklochodník si vyžaduje veľa rôznych povolení, stretáva sa tam mnoho záujmov. Mesto takmer vždy narazí na problémy s výkupom pozemkov a na tom často stroskotá odhodlanie ľudí. Mestskí plánovači sa často uspokoja s tým, že sa to nedá, lebo popri ceste napríklad parkujú autá a nehľadajú iné varianty.“

Ako riešiť výkup pozemkov od stoviek vlastníkov?
„Často sú vlastníci pozemkov popri cestách iba papieroví majitelia, pretože na tých pozemkoch nemôžu nič robiť ani stavať, no mesto ich musí kosiť alebo na nich odhŕňať sneh. Napríklad v Martine chce mesto s týmito majiteľmi spraviť dohodu, že sa bude o tieto pozemky naďalej starať, ale s tým, že títo vlastníci ich prenajmú na účel verejnej služby.“

Nemal by pomôcť aj štát?
„Štát cyklistom na Slovensku prikázal, aby nosili prilby. To je pre ich bezpečnosť však veľmi málo. Mestá aj štátni úradníci by si mali uvedomiť, že cyklistická doprava je zo všetkých najekologickejšia, podporuje zdravie obyvateľov, cestovný ruch a jej rozvoj má priaznivý vplyv na odľahčenie prehustenej mestskej dopravy. Našich ministrov dopravy, žiaľ, zaujímajú iba diaľnice.“

Michal Piško
Viedeň si dve kolesá užíva

Bezpečnými cestami pre cyklistov sa môže chváliť česká i rakúska metropola. Bratislavu predbiehajú v celkovej dĺžke cyklotrás i v počte rozostavaných projektov.

BRATISLAVA. Kvalitné stojany na bicykle a stovky kilometrov mestských cyklotrás s odpočívadlami nemajú len v škandinávskych hlavných mestách či v Holandsku, ktoré sú bicyklovaním známe. Aj vo Viedni či Prahe sú štandardom pre cyklistov.

boris.jpgViedeň má vyše tisíc kilometrov – cyklopruhy na cestách, vlastné cyklocesty aj dlhšie trasy v okrajových zónach.

Pražania majú takmer štyristo kilometrov a mesto aktívne vytvára nové cesty pre cyklistov, do budúceho roku má pribudnúť ďalších päťdesiat kilometrov.

Jedným z obľúbených projektov je využívanie verejných bicyklov. Bratislava si požičiavanie vyskúšala pred ôsmimi rokmi, bicykle sa rozkradli. Či sa mesto dočká druhej šance, zatiaľ nevedno.

Osvedčené krátke pôžičky sa chystá zaviesť Londýn, ktorý cyklistov dlho ignoroval. Zelenú „cyklistickej revolúcii“ v požičiavaní bicyklov v zrejme najpreťaženejšom európskom meste dal starosta Boris Johnson. Do práce jazdí často na bicykli.

Starosta, cyklista – Londýnčan Boris Johnson. FOTO: dailymail.co.uk

V centre mesta má byť od budúceho roka v zhruba 400 požičovniach asi 6-tisíc bicyklov, za požičanie Londýnčania zaplatia asi rovnako ako v Paríži, kde je to euro za polhodinu.

Pri večne upchatých londýnskych uliciach je veľmi pravdepodobné, že požičaný bicykel bude v rámci širšieho centra rýchlejší ako auto alebo aj metro. A takisto bude lacnejší ako lístok na metro alebo taxík.

Ján Glovičko
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 875
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 180
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 080
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 587
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 481
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 257
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 986
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  2. Soňa Kallová: Pri pobreží Indického oceánu, Keňa
  3. Ladislav Kucharik: India 3 dôležitý hrob a pevnosť
  4. Lubo Repka: Helikoptérou na El Mirador v Guatemale
  5. Lubo Repka: Tikal - najslávnejšie mesto Mayov v Guatemale
  6. Miroslav Galovič: Zimný Londýn. Part 02 - Uličné pojazdné veterány (s bonusom od Harryho Pottera) a dva moderné kúsky.
  7. Martin Majzlan: NP Serengeti – Nekonečné pláne, divoká zver a drkotajúce zuby
  8. Peter Chovanec: Hory a jurty Kirgizska
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 10 379
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 7 301
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 926
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 690
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 4 472
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 707
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 321
  8. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 2 927
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu