S názvom ostrov Hvar sa našincom spájajú rôzne asociácie – najmä vôňa levandule, romantické mestečká a zákutia, krivoľaké úzke cesty z jedného konca ostrova na druhý, jachty, borovicové lesy či vinohrady.
Mesto Hvar je známym letoviskom a v posledných rokoch aj veľmi luxusným. Vytvorilo prístav pre jachty, zrekonštruovalo sa tu viacero hotelov a tomu zodpovedá aj cena všetkých služieb.
Ani domácim sa však nežije ľahko. Kúpiť si dom či byt je stále ťažšie. „Dve až tritisíc eur za štvorcový meter je nehorázna suma,“ hovorí učiteľka dejepisu Jana Vujetičová, momentálne na materskej dovolenke, ktorá si privyrába ako sprievodkyňa. „Predražené je tu všetko.“
Ceny zdvihli zahraniční investori, najmä Nemci a Francúzi. Ak za kávu v Hvare zaplatíte 10 až 12 kún, v neďalekom Starom Grade ju dostanete za sedem.
Staré mesto je staré
Turisti poznajú zo Stareho Gradu (Starého Mesta) najmä prístav, kam sa dopravia trajektom. A pri tom zvyčajne aj zostane. Na škodu. Mestečko, ktoré má byť najstaršie mesto v Chorvátsku, je neuveriteľne malebné a na malom priestore ponúka viacero zaujímavostí.
Možno to bolo aj tým, že sme si v miestnej informačnej kancelárii vyzdvihli charizmatického miestneho sprievodcu. Tonči, iba Tonči, Stari Grad zjavne miluje, pozná ho dokonale a nehovorí veci, ktoré sa dočítate v bedekroch.
„U nás sa všetko robí pomaly. Ani s prechádzkami netreba preháňať. Prejdeme dvesto metrov, dáme si pohár piva alebo vína, schováme sa pred slnkom. Prejdeme ďalších päťsto metrov, dáme si ďalší pohár piva,“ dodáva. Ešteže sa toho nedržal doslovne, inak by sme ďaleko nezašli.
Hektorovičov dom
S menom básnika Petara Hektoroviča sa budete v Dalmácii stretať častejšie. Je autorom prvej básnickej zbierky v chorvátčine. Okrem toho však bol aj cestovateľ a v Starom Grade postavil dom na spôsob Noemovej archy.
V čase vojen sa doň uchýlili miestni obyvatelia a dokázali tu prežiť bez toho, aby nejaký čas vyšli von.
Na záhrade pestovali základnú zeleninu, hore pod strechou boli holubníky a v strede dvora je bazén s rybami.
Voda v ňom je však miešaná a kanálmi je prepojená s morom. Ryby plnia aj funkciu meteorológov – keď si pokojne plávajú v bazéne, bude krásne počasie, ak chaoticky krúžia popri jeho okrajoch, bude pršať.
Neďaleko je maličký kostolík zasvätený patrónovi mesta sv. Rokovi. V 17. storočí, keď všade na okolí lepra kosila denne desiatky ľudí, v Starom Grade neochorel ani jeden. Ochránil ho sv. Rok.
V čarovnom kláštore je originálny obraz od Tintoreta Skladanie Ježiša z kríža. Dnu sme sa však nedostali, lebo zomrel miestny kňaz, a tak mestečko smútilo. Rovnako to bolo aj s múzeom, ktoré je v paláci Bianchini – tam zase maľovali. Ale vy to skúste. Kostol sv. Ivana pochádza z 5. storočia a je najstarší na ostrove.
Dodnes je tu najuctievanejším zvieraťom somár, ktorý vozil náklady olív, levandúľ, fíg či hrozna zo záhrad do mesta.
V hvarskom kláštore mníšky benediktínky vyrábajú čipky z vlasov agáve. Metódu si priniesli z Kanárskych ostrovov.
Výrobný proces je prísne tajný, nie sú dokonca ochotné sa ani rozprávať, len vám strčia do ruky brožúrku.
Čipky sa predávajú za tisícky eur.
Starigradsko polje
Po Grékoch, ktorí na mieste dnešného mestečka založili osadu Faros, zostali nielen vykopávky, ale najmä neuveriteľný systém parcelizácie. Starigradsko polje je najúrodnejšou a najväčšou nížinou na jadranských ostrovoch. A je najzachovalejším antickým katastrom v celom Stredomorí.
Nížina bola už v 4. storočí p. n. l. rozdelená rovnými líniami na 75 pozemkov v tvare obdĺžnikov 900krát 180 metrov.
Čoskoro by malo pribudnúť na zoznam svetového dedičstva.
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA
