SME
Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Diokleciánov palác žije ľuďmi

Zvyšky paláca a aj starého mesta sú súčasťou dnešného života. Začlenili sa priamo do fasád.

Priečelie Diokleciánovho paláca.Priečelie Diokleciánovho paláca. (Zdroj: SME - MIRO ČEVELA)

Dalmátske mesto Split preslávil Diokleciánov palác starý 1700 rokov. Pivnice a aj ruiny lákajú tisícky turistov.

Diokleciánov palác by sa mal nielen podľa bedekrov, ale aj podľa domácich začať spoznávať z jeho južnej strany – od mora.

Neurobíte chybu ani keď sa rozhodnete vojsť niektorou z jeho brán, ale čelná stena paláca pôsobí monumentálne ešte aj dnes. Jasne na nej vidno, kde boli arkádové kolonády a aj tretie poschodie hradieb, z ktorých vojaci kontrolovali situáciu okolo celého mesta.

Na promenáde

Široká promenáda, ktorá vedie popred južnú stenu paláca, tu v dávnej minulosti nebola. More siahalo až k múrom, takže dnešným hlavným vchodom vstúpite rovno do Diokleciánových pivníc, kam sa priamo z lodí vykladal náklad.
Neskôr sem navozili množstvo sutiny a kameňov a vybudovali promenádu, kde sú kaviarne a reštaurácie. Pred dvomi rokmi ju vynovili, ale ako to zväčša býva, vkus architektov sa nezhodol s vkusom obyvateľov Splitu.

Moderné osvetlenie, nevkusná dlažba a snaha o zjednotenie kaviarenského sedenia vyvolalo značne negatívne ohlasy, ale keďže sa už nič nedalo robiť, kaviarnici aspoň sabotovali pridelené plastové stolíky a stoličky a radnica nakoniec ustúpila.

Pod zemou

Dnes je väčšia časť podzemných pivníc sprístupnená ako múzeum, zvyšok je priechodný a stánky tu majú predavači suvenírov.

Pôdorys pivníc kopíruje stavby nad nimi. Kedysi boli v paláci nad pivnicami miestnosti, ktoré boli totožné s rozmermi priestorov v pivniciach.

Pivnice neskôr zasypali, a práve vďaka tomu sa zachovali v takej dobrej forme. Aj dnes tu pracujú archeológovia a odkrývajú ďalšie zavalené priestory.

Hlavnou je krížová miestnosť s oblúkovými stĺpmi, kde je inak veľmi dobrá akustika. Každoročne sa tieto priestory využívajú nielen na koncerty, výstavy či firemné večierky, ale 7. mája – na deň patróna mesta sv. Dominika (sv. Duje) – je tu obrovská výstava kvetín. Tisícročné tehlové steny pivníc vyzdobia aranžéri a kvetinári z celého Chorvátska.

Keď odoláte predavačom suvenírov, čo môže byť sčasti problém, pretože ponúkajú kvalitné a originálne výrobky z kože, bieleho kameňa z lomu na ostrove Brač či kópie diel chýrneho sochára Ivana Meštroviča, strmými a vysokými schodmi vystúpite priamo na peristyl – nádvorie.

Katedrála a kniežací palác

Priečelie Diokleciánovho paláca patrí k najzachovalejším zvyškom stavieb z rímskych čias. Je to ten kus, ktorý nájdete v každom sprievodcovi a na všetkých propagačných materiáloch o Splite – teda ešte so zvonicou z 12. storočia.

Napriek tomu, že ste čakali niečo „väčšie“, nesklame. Predstava, že z horného okna mával Dioklecián a na podeste stála obrovská socha konského trojzáprahu, sa zdá byť reálna aj dnes.

Staré mesto vo veľkom reštaurujú a najmä biely kameň z Braču, ktorý sa používal ako stavebný materiál a ktorý za stáročia sčernel, čistia laserom. Je síce opäť krásny biely, ale špinavý dodával zvyškom vážnosť. Jednoducho ste im verili, že má vyše tisíc rokov.

Do lešenia, debnenia a sietí bolo v apríli zamotané aj Diokleciánovo mauzóleum, z ktorého sa po príchode kresťanov stala katedrála. Jedna z najmenších, domáci však tvrdia, že je najmenšia na svete.

Nádherná stavba má zvonku tvar osemhrana, obohnaná je 28 stĺpmi. Okolo nej sa pochovávalo, dodnes je pod stĺpmi rozložených viacero sarkofágov.

Vnútri je táto 24 metrov vysoká stavba okrúhla. Keďže bola skutočne malá, rozšírili ju o nie príliš väčšiu prístavbu.
Interiér chrámu je nádherne zdobený, dominujú mu dva rady stĺpov s ozdobnými hlavicami. Je tu aj oltár patróna mesta – sv. Dominika, ktorý zomrel ako mučeník v aréne neďalekého mesta Salona, a oltár sv. Anastázia, ktorého mučili a na krk mu priviazali mlynské kolo a hodili ho do rieky.

K najvzácnejším patrí zdobená kazateľnica z 13. storočia a drevené dvere, pôvodne pozlátené, z rovnakého obdobia. Tie majú 28 kaziet, na ktorých sú vyrezané výjavy zo života Krista.

Hneď vedľa hlavného vchodu je aj vchod do zvonice, ktorá je dominantou Splitu, a ak zídete po schodoch, tak zasa vstup do krypty. Za každé sa však platí vstupné zvlášť.

Živé staré mesto

V priestoroch zvyškov paláca nájdete okolo štrnásť sfíng, ktoré dal Dioklecián doviezť z Egypta. Je zjavné, že tam vôbec nepatria, dokonca ani nezapadli do okolitého priestoru, napriek tomu vás nerušia.

Len podčiarkujú ten chaos, ktorý z celého komplexu kričí. Rovnako ako aj to, že si z toho už stáročia nič nerobí.

Ani ruiny tu neznamenajú to, čo inde. Z týchto sa nevytráca život ani v noci. Staré mesto žilo v objatí svojich múrov, ale nebolo kde sa rozširovať. A tak miestni celé stáročia na obmedzenom priestore prestavovali či búrali pôvodné stavby a nahrádzali ich novými. Staré stĺpy z pôvodných kolonád poslúžili v stredoveku aj ako ozdoba fasády.

Dodnes sú súčasťou moderného života, žijú v nich ľudia, pod ktorých domami ležia zasypané časti pivníc plné pokladov pre archeológov. Pri otvorenom okne si vychutnávajú večeru, prípadne si turisti z celého sveta môžu vypočuť aj rodinnú hádku. Na každom kroku si uvedomujete, aké originálne bývanie miestni majú. Napríklad terasu na preklade nad Západnou bránou, ktorá vedie do novšej stredovekej časti mesta za múrmi.

Dokonca aj cesta stredom starej časti od Východnej brány je pôvodná a musíte uznať, že na to, že má takmer dvetisíc rokov, tak je kvalitná.

Nakoniec ani neprekvapí, keď presklenú pobočku Splitskej banky v strede miestnosti pretína nosný stĺp a časť starej rímskej kanalizácie.


Cestu do Dalmácie hradilo Chorvátske turistické združenie

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  5. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  6. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  7. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  8. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  9. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  10. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  1. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  2. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  3. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  4. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  5. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  6. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  7. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  8. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  9. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  10. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  1. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 7 096
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 080
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 261
  4. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 181
  5. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 963
  6. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 606
  7. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 253
  8. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 434
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 132
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 603
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Pavel Dvořák: Sú Číňania šťastnejší?
  2. Vladimír Benčík: Vietnam – viete že sa na vietnamskom trhu dá kúpiť láska i šťastie?
  3. Lubo Repka: Zakladajúce štáty USA – Massachusetts
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  5. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  6. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  7. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  8. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 329
  2. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 001
  3. Marcel Burkert: Šokujúce slová Dr. Urbánka, ktorý 20 rokov pracoval pre fy ako Pfizer, Johnson a iné. 9 276
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 411
  5. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 5 829
  6. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 656
  7. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 4 960
  8. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 486
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu