Dalmátske mesto Split preslávil Diokleciánov palác starý 1700 rokov. Pivnice a aj ruiny lákajú tisícky turistov.
Diokleciánov palác by sa mal nielen podľa bedekrov, ale aj podľa domácich začať spoznávať z jeho južnej strany – od mora.
Neurobíte chybu ani keď sa rozhodnete vojsť niektorou z jeho brán, ale čelná stena paláca pôsobí monumentálne ešte aj dnes. Jasne na nej vidno, kde boli arkádové kolonády a aj tretie poschodie hradieb, z ktorých vojaci kontrolovali situáciu okolo celého mesta.
Na promenáde
Široká promenáda, ktorá vedie popred južnú stenu paláca, tu v dávnej minulosti nebola. More siahalo až k múrom, takže dnešným hlavným vchodom vstúpite rovno do Diokleciánových pivníc, kam sa priamo z lodí vykladal náklad.
Neskôr sem navozili množstvo sutiny a kameňov a vybudovali promenádu, kde sú kaviarne a reštaurácie. Pred dvomi rokmi ju vynovili, ale ako to zväčša býva, vkus architektov sa nezhodol s vkusom obyvateľov Splitu.
Moderné osvetlenie, nevkusná dlažba a snaha o zjednotenie kaviarenského sedenia vyvolalo značne negatívne ohlasy, ale keďže sa už nič nedalo robiť, kaviarnici aspoň sabotovali pridelené plastové stolíky a stoličky a radnica nakoniec ustúpila.
Pod zemou
Dnes je väčšia časť podzemných pivníc sprístupnená ako múzeum, zvyšok je priechodný a stánky tu majú predavači suvenírov.
Pôdorys pivníc kopíruje stavby nad nimi. Kedysi boli v paláci nad pivnicami miestnosti, ktoré boli totožné s rozmermi priestorov v pivniciach.
Pivnice neskôr zasypali, a práve vďaka tomu sa zachovali v takej dobrej forme. Aj dnes tu pracujú archeológovia a odkrývajú ďalšie zavalené priestory.
Hlavnou je krížová miestnosť s oblúkovými stĺpmi, kde je inak veľmi dobrá akustika. Každoročne sa tieto priestory využívajú nielen na koncerty, výstavy či firemné večierky, ale 7. mája – na deň patróna mesta sv. Dominika (sv. Duje) – je tu obrovská výstava kvetín. Tisícročné tehlové steny pivníc vyzdobia aranžéri a kvetinári z celého Chorvátska.
Keď odoláte predavačom suvenírov, čo môže byť sčasti problém, pretože ponúkajú kvalitné a originálne výrobky z kože, bieleho kameňa z lomu na ostrove Brač či kópie diel chýrneho sochára Ivana Meštroviča, strmými a vysokými schodmi vystúpite priamo na peristyl – nádvorie.
Katedrála a kniežací palác
Priečelie Diokleciánovho paláca patrí k najzachovalejším zvyškom stavieb z rímskych čias. Je to ten kus, ktorý nájdete v každom sprievodcovi a na všetkých propagačných materiáloch o Splite – teda ešte so zvonicou z 12. storočia.
Napriek tomu, že ste čakali niečo „väčšie“, nesklame. Predstava, že z horného okna mával Dioklecián a na podeste stála obrovská socha konského trojzáprahu, sa zdá byť reálna aj dnes.
Staré mesto vo veľkom reštaurujú a najmä biely kameň z Braču, ktorý sa používal ako stavebný materiál a ktorý za stáročia sčernel, čistia laserom. Je síce opäť krásny biely, ale špinavý dodával zvyškom vážnosť. Jednoducho ste im verili, že má vyše tisíc rokov.
Do lešenia, debnenia a sietí bolo v apríli zamotané aj Diokleciánovo mauzóleum, z ktorého sa po príchode kresťanov stala katedrála. Jedna z najmenších, domáci však tvrdia, že je najmenšia na svete.
Nádherná stavba má zvonku tvar osemhrana, obohnaná je 28 stĺpmi. Okolo nej sa pochovávalo, dodnes je pod stĺpmi rozložených viacero sarkofágov.
Vnútri je táto 24 metrov vysoká stavba okrúhla. Keďže bola skutočne malá, rozšírili ju o nie príliš väčšiu prístavbu.
Interiér chrámu je nádherne zdobený, dominujú mu dva rady stĺpov s ozdobnými hlavicami. Je tu aj oltár patróna mesta – sv. Dominika, ktorý zomrel ako mučeník v aréne neďalekého mesta Salona, a oltár sv. Anastázia, ktorého mučili a na krk mu priviazali mlynské kolo a hodili ho do rieky.
K najvzácnejším patrí zdobená kazateľnica z 13. storočia a drevené dvere, pôvodne pozlátené, z rovnakého obdobia. Tie majú 28 kaziet, na ktorých sú vyrezané výjavy zo života Krista.
Hneď vedľa hlavného vchodu je aj vchod do zvonice, ktorá je dominantou Splitu, a ak zídete po schodoch, tak zasa vstup do krypty. Za každé sa však platí vstupné zvlášť.
Živé staré mesto
V priestoroch zvyškov paláca nájdete okolo štrnásť sfíng, ktoré dal Dioklecián doviezť z Egypta. Je zjavné, že tam vôbec nepatria, dokonca ani nezapadli do okolitého priestoru, napriek tomu vás nerušia.
Len podčiarkujú ten chaos, ktorý z celého komplexu kričí. Rovnako ako aj to, že si z toho už stáročia nič nerobí.
Ani ruiny tu neznamenajú to, čo inde. Z týchto sa nevytráca život ani v noci. Staré mesto žilo v objatí svojich múrov, ale nebolo kde sa rozširovať. A tak miestni celé stáročia na obmedzenom priestore prestavovali či búrali pôvodné stavby a nahrádzali ich novými. Staré stĺpy z pôvodných kolonád poslúžili v stredoveku aj ako ozdoba fasády.
Dodnes sú súčasťou moderného života, žijú v nich ľudia, pod ktorých domami ležia zasypané časti pivníc plné pokladov pre archeológov. Pri otvorenom okne si vychutnávajú večeru, prípadne si turisti z celého sveta môžu vypočuť aj rodinnú hádku. Na každom kroku si uvedomujete, aké originálne bývanie miestni majú. Napríklad terasu na preklade nad Západnou bránou, ktorá vedie do novšej stredovekej časti mesta za múrmi.
Dokonca aj cesta stredom starej časti od Východnej brány je pôvodná a musíte uznať, že na to, že má takmer dvetisíc rokov, tak je kvalitná.
Nakoniec ani neprekvapí, keď presklenú pobočku Splitskej banky v strede miestnosti pretína nosný stĺp a časť starej rímskej kanalizácie.
Cestu do Dalmácie hradilo Chorvátske turistické združenie
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA