BRATISLAVA. Netlačte sa, pomaly postupujte dopredu. Nefoťte, je tu prísny zákaz nakrúcania kamerou. Kráčajte v koridore, dávajte pozor.
Cez ostatných návštevníkov aj tak nič nevidíte. Zrazu je pred vami stena, na nej hrubé sklo, vedľa ktorého stoja dvaja strážcovia v rovnošatách. A za sklom asi najznámejší a najslávnejší obraz na svete: Leonardova Mona Lisa.
Nekonečný Louvre
Ak sa prestanete tlačiť v dave spolu s turistami najmä z ázijských krajín pred tým veľkosťou relatívne maličkým obrazom, možno si všimnete, že vo vedľajšej miestnosti, skoro oproti vstupu do časti s Monou Lisou, visí takmer rovnako známy Leonardov obraz, Madona v skalách. V rovnakej miestnosti ako napríklad Arcimboldove portréty z ovocia a zeleniny.
Louvre.
To všetko môžete vidieť v parížskom Louvri, v známom francúzskom múzeu i galérii. Odhaduje sa, že na jeho prezretie potrebuje návštevník približne týždeň - ak si ho chce pozrieť poriadne. Práve parížsky Louvre je podľa britského mesačníka The Art Newspaper najpopulárnejším svetovým múzeom. V roku 2008 ho navštívilo asi 8 a pol milióna turistov.
Všetky expozície Slovenského národného múzea vrátane hradov a zámkov navštívilo minulý rok asi milión návštevníkov. Podľa výročnej správy Slovenskej národnej galérie navštívilo jej výstavy asi 82tisíc ľudí. Porovnávať SNG a Louvre je však smiešne.
British Museum.
„Môj“ obraz
Do prvej desiatky najnavštevovanejších múzeí sa dostali predovšetkým múzeá v Londýne, Paríži a New Yorku. Majú nielen pútavé a desaťročia budované zbierky, ale svojich návštevníkov dokážu pritiahnuť aj rôznymi príležitostnými akciami. Louvre láka napríklad prehliadkou po stopách filmu Da Vinciho kód. V prípade londýnskej Tate Modern sú to veľké maľby na fasáde galérie. To vtedy, ak priestor práve propaguje kultúru street artu.
Čo však najväčšie a najnavštevovanejšie múzeá spája, sú nielen neoceniteľná hodnota vystavovaných predmetov, ale aj ich rozloha. Azda s výnimkou Vatikánskych múzeí je skoro nemožné prezrieť si ich za niekoľko hodín. Sú príliš rozsiahle i zaujímavé.
Tate Modern.
Nie je pritom výnimkou, že práve takéto múzeá navštevujú ľudia, ktorí sa chodia pozerať len na ten „svoj“ najobľúbenejší obraz.
V londýnskych múzeách, do ktorých je štandardný vstup zadarmo, či v Louvri však stretnete aj študentov umenia, ktorí sedia na zemi či čupia pred antickými bustami a poctivo prekresľujú kontúry tvárí slávnych helénskych filozofov.
Nikto ich pritom neokrikuje, naopak, zriadenci múzeí im ešte poradia s jemnými črtami, prípadne odporučia podobné objekty. Rovnako ako ostatným návštevníkom, ak práve nemajú na ušiach slúchadlá s predhovoreným výkladom o jednotlivých artefaktoch alebo nelistujú v mnohých verziách turistického sprievodcu.
National Gallery.
Ticho, nerušiť
Výnimkou je azda Sixtínska kaplnka v Apoštolskom paláci vo Vatikáne. V kaplnke, ktorá je veľká asi ako obyčajný slovenský kostol, je množstvo „sprievodcov“, ktorí dohliadajú na to, aby návštevníci nielen nefotili slávnu Michelangelovu maľbu na strope. Strážia aj to, aby ľudia nahlas nerozprávali. Vo vydýchanom vzduchu vatikánskeho mesta sa tak snažia zachovať akési dekórum.
Zvláštna pokojná atmosféra pritom dýcha z celého priestoru. Napriek množstvu turistov i zisteniu, že božie naozaj patrí Bohu a cisárovo cisárovi, keď vám aj Vatikán nezabudne ponúknuť rôzne spomienkové predmety. Samozrejme so zľavou a špeciálne len pre vás.
Vatikánske múzeá.
Chodby slávneho múzea alebo galérie však akosi patria ku každej turistickej návšteve Paríža, Londýna či New Yorku.
Aj slávne múzeá však čelia hospodárskej kríze. Prejavuje sa to nižším záujmom verejnosti, najmä o unikátne výstavy, za ktoré treba platiť. Tie bývali v minulosti vypredané i na niekoľko mesiacov dopredu.
Rím chce proti tomu bojovať napríklad reklamou na večné mesto. V nej by mali hrať herečka Monica Belluci a tenorista Andrea Bocelli.