BRATISLAVA. Len dva ruksaky stačili dvom cestovateľom zo Slovenska a Nemecka, aby za 13 mesiacov prešli celý svet. Pôvodný plán precestovať zemeguľu bez použitia lietadla im však zmarili úrady na Šalamúnových ostrovoch, ktoré museli nedobrovoľne letecky opustiť, aby sa vyhli deportácii. Väčšinu z asi 100.000 kilometrov však cez 39 krajín sveta pritom prešli pešo, autami a loďami.
Netradičnú svadobnú cestu začala dvojica v nemeckom Kolíne. Smerovali do Ázie, cez Austráliu do Južnej Ameriky a na sever Afriky. Kameň úrazu však prišiel už v polovici cesty. Keď ich v Tichom oceáne z lode vyložili mimo hraničného priechodu, stali sa nelegálnymi prisťahovalcami.
"Začali sa peripetie, odobrali nám pasy, poslali nás do jedného mesta, tam sme sa chodili hlásiť na imigračný úrad. Nakoniec nás poprosili, aby sme opustili republiku," povedala ČTK Jana Zwernemannová. A hoci výzva ´okamžite´ znamenala do konca týždňa, v tom čase nešiel žiaden čln, ktorý by im umožnil pokračovať v plánovanej ceste. "Z obavy pred deportáciou sme predsa len leteli do Austrálie lietadlom," pokrčila plecami. Hrozilo im totiž, že ich nasadia na lietadlo do Európy. A domov sa vrátiť nechceli.
Cestovatelia neplánovali na lietadlo ani len nasadnúť, keďže si chceli vychutnať svet v jeho reálnych vzdialenostiach, ale aj šetriť prírodu. "Keď cestuješ bez lietadla, je veľmi zaujímavé to, že prídeš do regiónov, kde by si sa inak nedostal," vysvetlil Janin manžel Stefan Zwernemann. "Lietanie je jeden z najškodlivejších spôsobov ako sa dopravovať," podotkla Jana. A tak išli priemernou rýchlosťou 37 kilometrov za hodinu, pričom 2617 hodín zo svojej cesty strávili v dopravných prostriedkoch, z toho bolo až 108 nocí.
Cestu okolo sveta cez všetky ročné obdobia od pálivého slnka až po silné mrazy v Patagónii pritom zvládli len s dvoma ruksakmi. Po ceste totiž nepotrebné veci darovali ľuďom a v second handoch si kupovali nové.
Jednou z prvých krajín, ktoré navštívili, bolo Kirgizsko. Práve tam vraj stretli najpohostinnejších ľudí na svete. "Volali nás k sebe domov náhodní spolucestujúci v autobusoch: Poď ku mne na čaj, poď ku mne na vodku," spomínala Jana. Dokonca pre nich chceli aj zarezať barana, čo sa im vraj počas celej cesty stalo až osemkrát. "Museli sme ich odhovárať, nie, pre nás nie, my sme vegetariáni. Tak povedali: Aspoň kuru," dodala.
Počas cesty okolo sveta vyskúšali množstvo rôznych jedál, najviac im však chutilo indické thali, ryža a zelenina s rôznymi omáčkami. Najexotickejšie "pochúťky" videli v Číne. Špízy so škorpiónmi, morskými koníkmi či larvami ich ale nezlákali.
Čína bola jednou z krajín, ktorá ich najviac prekvapila. Bola pre nich kultúrnym šokom. "Nikto ti nič nerozumie, nerozumejú ani gestám, nemali veľký záujem o človeka, pretože je ich dosť," spomínal Stefan. Problémom vraj bolo aj vypýtať si bezmäsité jedlo. Nakoniec im pomohol jeden Japonec a napísal im to v čínštine na ceduľku.
Krajinou, ktorá ich zaujala spôsobom života najodlišnejším od európskeho, bola Nová Guinea, kde mnohí ľudia žijú ako pred tisícročiami. O výdobytkoch civilizácie ani netušia, nepoznajú ani koleso. "Sú tam miesta, kde bieli ľudia ešte nevkročili," poznamenala Jana. Počas cesty okolo sveta pritom mali veľké šťastie, nedostali žiadnu vážnu chorobu, neprepadli ich, iba im na začiatku ukradli fotoaparát.