Bola to prvá verejná knižnica na území dnešného Slovenska a otvorili ju v roku 1827. Pre nezhody s magistrátom, ktorý nechcel prispievať na chod knižnice, ju po devätnástich rokoch volskými povozmi previezli do Oponíc. „Dnes by sa dalo späť sústrediť okolo 11-tisíc zväzkov. Úbytok spôsobili tri aukcie – vo Viedni, v Londýne a Prahe. Posledná, pražská aukcia z roku 1939 je najtragickejšia. Šťastlivec ten, kto knihy získal. Boli tam, okrem iných, rané diela Platóna a Aristotela vo vydaniach zo 16. storočia. Je to paradox, ale knižnica nezanikla vďaka Hitlerovi. Gróf Károlyi, ktorý bol veriteľom Henrichovi Apponyimu, nemohol po rozpade republiky pokračovať v prevoze kníh na pražskú aukciu,“ sumarizuje historické udalosti Peter a pokračuje: „Keď po II. svetovej vojne prestal slúžiť kaštieľ svojmu účelu, utrpela knižnica veľké škody. Na parketách uprostred vzácnych kníh sa presúšalo obilie, premietali filmy a konali schôdze. V 50. rokoch sem Matica slovenská poslala františkána Jozefa Gajdoša, ktorý sa vrátil z deväťročného žalára. Celú knižnicu prebádal a zdokumentoval vo svojej knihe o Apponyiovskej knižnici.“ V sedemdesiatych rokoch bola Apponyiana v dezolátnom stave prevezená do Slovenskej národnej knižnice a zreštaurovaná. Vzorka z nej, takmer dvetisíc zväzkov z rôznych oblastí, je v depozite v Turčianskych Tepliciach.
JURAJ GERBERY