Starí ľudia hovoria, že skaly majú srdce. Preto sa asi môžeme stretnúť so skalami chladnými ako ľad, šťastnejší však objavia aj skalu, ktorá vyžaruje teplo. No na svete je veľa skál, v ktorých sú podľa povestí zakliate ľudské bytosti. Ich osudy sú súčasťou povestí nielen na Slovensku, ale v podstate na celom svete.
Žena s kosákom
Medzi deviatimi kostolmi pod horou Šíp v Surmanskej doline nájdete skalu, podobajúcu sa na ženu s kosákom. Údajne je to skamenená Dora Kršuľová zo Zaškova. Do skaly ju zakliala vlastná matka za to, že sa neskoro vracala z poľa, kam chodila kosiť trávu. Matka však netušila, že Dorotkino meškanie má na svedomí jej milý. Láske sa nedá rozkázať a Dorka pri ňom pozabudla na čas. Nešťastná matka, keď sa o všetkom dozvedela, prekliala aj samu seba. Márne od tých čias po nociach chodí ku skale a kvíli.
Rytieri v strehu
Pod vrchom Osobitá sa nachádza veľká jaskyňa. V jej útrobách sa vraj ukrýva skamenené vojsko s mohutnými vojnovými koňmi. Každý z vojakov stojí jednou nohou na zemi a druhú má zastrčenú v strmeni, akoby v tej chvíli nasadali na kone. Kone aj vojaci majú na sebe prekrásne ručne tepané brnenie. Každý vojak drží v ruke uzdu svojho koňa. Takto skamenení čakajú, aby sa na veliteľov rozkaz vyrútili z Osobitej. Ale to bude len vo chvíli, keď Oravu napadne nepriateľ, ktorého nikto iný nedokáže poraziť.
Ak sa náhodou ocitnente pri Osobitej vtedy, keď vojsko vyrazí do útoku, pre istotu sa im vyhnite. Pohľady vojakov dokážu cez ľudské bytosti prechádzať a ich údery po rokoch v kameňoch môžu byť také silné, že po nich nič živé nezostane. Odvážnejším stačí vziať si so sebou železník lekársky. Neviem, či pomôže proti vojakom, ale je vraj dobrý na nervy. (jmp)