Zemetrasenie pochovalo pod troskami v meste L´Aquila diela, pre ktoré je Taliansko považované za kolísku umenia.
Izolovaný, vytesnený, odlúčený. Tak spomína v roku 1957 vo svojej knihe Viaggio in Italia (Cesty po Taliansku) na región Abruzzo spisovateľ a novinár Guido Piovene. Hornatú oblasť len sto kilometrov od Ríma akoby obišla vlna modernizácie a industrializácie krajiny, ktorá obohnala pitoreskné pahorky Toskánska fabrikami.
Stredoveké mestečko L´Aquila si zachovalo svoju starú tvár. Nie ako konkurenčná Pescara, mesto, ktoré - ako raz povedal spisovateľ Giorgio Manganelli - nemá vrásky. Zasadené medzi zasneženými horami, mestečko L´Aquila so svojimi úzkymi uličkami, kamennými kostolmi a prikrčenými domčekami pastelových farieb, vždy lákalo tisícky turistov hladných po architektonických skvostoch renesancie.
Desiatky starých kláštorov v jeho okolí, opretých o skalné múry Apenín, vypovedajú o kedysi slávnej histórii tohto mesta. Do jeho stavby sa pustil na začiatku 13. storočia sicáílsky kráľ Frederik II., ktorého malebné prostredie v okolí rieky Aterno očarilo. L´Aquila (v preklade orlica) údajne spojila až 99 malých osád. Toto číslo má v architektúre mesta silnú symboliku, jeho obyvateľom ich pôvod pripomína najmä Fontana delle 99 Cannelle (Fontána 99 chrličov).
Chrám Santa Maria Paganica prišiel pri otrasoch o strechu.
FOTO - SITA/AP
L´Aquila sa rýchlo stala najsilnejším mestom Neapolského kráľovstva, vydobyla si titul hlavného mesta regiónu a jeho vplyv rástol najmä v 19. storočí pri zjednocovaní Talianska. Fascinujúca architektúra odzbrojila aj ziskuchtivých developerov, ktorý v sedemdesiatych rokoch menili ráz talianskeho vidieku.
Odolali bagrom, nevydržali zemetrasenie
To, čo za desiatky rokov nedokázali developerské chápadlá bagrov a žeriavov, vykonala za tridsať sekúnd ničivá sila zemetrasení. Tých, ktoré v roku 1703 takmer vymazali mesto z mapy Talianska. Otrasy zeme, ktoré v pondelok zasiahli región, zničili takmer polovicu budov historického centra.
"Je to deštrukcia krásy," povedal denníku Newsday 81-ročný dramatik Mario Fratti, ktorý sa v L´Aquile narodil. Autor, ktorého muzikál Nine získal prestížne ocenenie Tony Award, síce žije v New Yorku, v rodnom meste však vlastní dom a pravidelne sa tam vracia. "Dve najslávnejšie chrámy sa zrútili," opisoval situáciu v mestečku, ktoré jeho otec pre časté otrasy prezýval "vrtiace sa mesto".
V katedrále San Massimo tak skoro omše slúžiť nebudú.
FOTO- TASR/AP
Časť hlavnej lode baziliky Santa Maria di Collemaggio zasypali padajúce časti jej múrov. Práve múry tohto chrámu, známeho svojou ružovobielou fasádou, kombinujúcou prvky románskeho a gotického slohu, boli v roku 1294 svedkami korunovácie pápeža Celestína V. Nevydržala ani kupola oveľa mladšieho kostola Anime Sante, ktorý postavili v 17. storočí a kupola barokového kostola sv. Augustína zase zavalila prefektúru, kde boli uložené štátne archívy.
Zoznam zničených a poškodených starobylých budov je siahodlhý. Šéf ministerstva pre kultúrne dedičstvo Giuseppe Proietti nevedel, čím skôr začať. Porta Napoli, najstaršia a najkrajšia vstupná brána do mesta, ktorú v roku 1548 postavili na počesť panovníka Karola V., už od pondelka neexistuje.
Kúpele poškodilo len čiastočne
Caracalla, verejné kúpele, ktoré využívali od roku 212 po Kristovi občania starovekého Ríma, sú našťastie len čiastočne poškodené. Horšie je na tom miestny opevnený hrad, ktorý prišiel o tretie poschodie. Práve v útrobách štyristo rokov starej stavby je od roku 1950 Národné múzeum regiónu Abruzzo.
Pamiatkári sú zvedaví najmä na to, čo ostalo zo zbierky okolitých diecéznych múzeí či desiatok malieb zo 17. a 18. storočia, ktoré múzeum roky starostlivo zhromažďovalo. Okrem iného sa pýši aj dokonale zachovalou kostrou prehistorického mamuta, ktorú objavili práve v nálezisku pri meste L´Aquila.
"Výstavné miestnosti, kde sú artefakty uložené, sa nachádzajú aj v častiach, ktoré sa zrútili alebo im to hrozí," citovala Proiettiho agentúra ANSA. Ten už do oblasti povolal tím expertov, ktorí by mali vzácne umelecké diela zachrániť.
Kostol Santa Maria del Suffragio na Piazza Duomo potrebuje novú kupolu.
FOTO - TASR/AP
Už takmer symbolom neustáleho boja ľudskej tvorivosti s prírodným živlom je renesančná bazilika San Bernardino. Je ťažké nájsť ďalší podobný monument, ktorý by vystihoval tragické pády tohto mesta a jeho schopnosť opäť povstať z prachu. S jeho stavbou začali v roku 1454, len desať rokov po smrti svätca, po ktorom nesie meno. Po piatich rokoch prerušili práce práve silné zemetrasenia. Až do roku 1542 čakali veriaci na dokončenie nádhernej fasády. Jedinej originálnej časti chrámu, ktorú obrovské zemetrasenie v roku 1703 ušetrilo.
"Abruzzské umenie je zmrzačené zemetraseniami," napísal aj Guido Piovene. "To, čo z neho dnes vidíme, sú len zbytky," tvrdil v polovici minulého storočia. Svoje poklady muselo od najničivejšej skazy chrániť pred chvejúcou sa zemou ešte trikrát. V rokoch 1349, 1461 a 1646. Zakaždým mesto obetovalo kúsok svojej identity.
Aj tá nová L´Aquila, ktorá vyrastie z trosiek posledného zemetrasenia, bude iná. Fasáda chrámu San Bernardino však bude stále jej obyvateľom pripomínať, že ich mesto je výnimočné a vyhľadávané práve preto, že má (renesančné) vrásky.