eokupujú vo veľkom. Ale ich čas určite príde. Zatiaľ nie je isté, či našťastie alebo bohužiaľ.
Elvas - pohraničná pevnosť
Mestečko Elvas leží len asi desať kilometrov od španielsko-portugalskej hranice, ktorá tu však pre dlhoročné členstvo oboch krajín v únii už dlho nefunguje.
Dominantou mestečka sú dve predsunuté pevnosti Forte de Santa Luzia (Pevnosť sv. Lucie) zo 17. a Forte de Graca z 18. storočia, kde je ešte dodnes vojenská základňa. Obe sú výraznou ukážkou vojenskej architektúry.
Opevnenie starého mesta na princípe sústavy päťuholníkových bášt a ravelínov vybudovali podľa základných pravidiel francúzskeho vojenského architekta, maršala Sebastiana de Vaubana a tvorí viaccípu hviezdu, ktorá chráni mestské hradby zo všetkých svetových strán. Opevnenie Elvasu patrí k najzachovalejším mestským opevneniam v Európe.
Pôvodne tu stál maurský hrad, ktorý v stredoveku niekoľkokrát prestavovali. Poslednými úpravami prešiel v druhej polovici 18. storočia za šľachtica Schaumburg-Lippeho, po ktorom nesie svoje meno a dospel k svojmu súčasnému hviezdicovitému tvaru barokovej pevnosti.
Od hradieb, ktorých súčasťou sú dvojnásobne istené mestské brány, vedie pozoruhodný akvadukt, ktorý je dlhý takmer osem kilometrov. Stavali ho v rokoch 1498 - 1622 - teda plných 124 rokov.
Akvadukt postavili podľa projektov jedného z najznámejších portugalských architektov z čias kráľa Manuela I. - Francisca de Arruda. Klenie sa ponad údolie a jeho obrovské piliere a okolo 850 oblúkov až na piatich poschodiach tvoria mohutnú stavbu, ktorá miestami dosahuje výšku vyše 30 metrov. Vodovod dodnes zásobuje Elvas vodou.
Na prvý pohľad pomerne prostý exteriér renesančného Kostola Panny Márie Tešiteľky neprezrádza nič z jeho bohatstva. Osemboký pôdorys vychá-dza z návrhu pôvodného kostola templárskych rytierov a je zo 16. storočia. Hlavný pôvab interiéru chrámu tkvie v prudko elegantných mramorových stĺpoch a strhujúcich žlto-modrých obkladačkách azulejos zo 17. storočia, ktoré lemujú steny kostola a siahajú až po jeho kupolu.
Azulejos (od slova azul - modrý) sú maľované keramické obkladačky, ktoré slúžia na výzdobu interiérov a exteriérov cirkevných, občianskych, súkromných i verejných stavieb a predstavujú svojou farebnosťou jeden z charakteristických rysov architektúry portugalských stavieb. Vo výzdobe sa uplatňujú rôzne obrazové i abstraktné dekoratívne motívy, ktoré vychádzajú najmä z maurských - arabských vzorov. Rozmach azulejos nastal v 16. storočí, keď Portugalsko začalo vyrábať vlastné ozdobné obkladačky, buď s historickými výjavmi, alebo jednoduchými dekoratívnymi motívmi (napr. vtáky, kvety, medailóny). Za najkrajšie a najelegantnejšie sa však považujú modrobiele z obdobia baroka.
Neďaleko Kostola P. Márie vzbudzuje pozornosť Arabská brána s lodžiou s postrannými vežami i so zvyškom maurského opevnenia z 10. storočia, ale najmä malebný bohato zdobený pranier so železnými hákmi pod hlavicou. Pranier je charakteristickým prvkom námestí väčšiny portugalských obcí a miest. Bol od stredoveku až do 18. storočia symbolom víťazného municipalizmu. Pranier mohli stavať iba obce s právom vykonávania spravodlivosti. Väčšina portugalských pranierov má stĺpy prevažne točené a zavŕšené dekoráciou pripomínajúcou pôvodné vybavenie - kôš, často s heraldickými symbolmi (napríklad erby, znaky, kríž).
Évora - múzeum portugalskej architektúry
Z Elvasu do Évory je len na skok. Z okolitej Alentejskej roviny sa zrazu pred vami vypína hradbami ovenčené - čarovné a malebné mesto Évora. Mesto založil údajne rímsky cisár Julius Caesar a za rímskych čias veľmi prekvitalo. V tom období sa mesto volalo Liberalitas Julia, Arabi mu zase vraveli Yebora. Po nich prišli Portugalci, ktorí dobyli mesto pod vedením generála Sempavora. Všetky národy, ktoré sa tu vystriedali, zanechali po sebe stopy - v architektúre.
Pamätníkom z rímskeho obdobia (2. alebo 3. storočia n. l.) sú veľmi dobre zachované zvyšky rímskeho chrámu korintského rázu zasväteného bohyni Diane - Dianin chrám. Hlavice a pätky chrámu sú z mramoru, 14 kusov korintského stĺporadia zo žuly. V stredoveku ho prestavali na pevnosť, do roku 1870 slúžil ako zbrojnica, neskôr ako divadlo aj veľký bitúnok: je vo veľmi dobrom technickom stave.
Sieť úzkych évorských uličiek, obkolesených tromi pásmi hradieb z rímskej éry, stredoveku a 17. storočia postupne chránili mesto. V uliciach starého mesta je niekoľko zaujímavých domov vybudovaných v manuelskom štýle, ktorý rozkvital za vlády kráľa Manuela I. a je vo svojej podstate portugalským variantom neskorej gotiky. Všetky domy sú snehobiele s nádhernou kvetinovou výzdobou balkónov. Najznámejší z nich je dom moreplavca Vasca da Gama.
Počet a rozmanitosť kostolov svedčia o veľkom náboženskom dedičstve Évory. Nájdete tu viac než dvadsať kostolov a kláštorov, vrátane strašidelnej kostnice. Z početného množstva chrámov vyniká najmä katedrála Santa Maria. Pochádza z 12. a 13. storočia a snúbi sa v nej románsky štýl s ranou gotikou. Na priečelí žulovej katedrály sú dve veže pôsobiace čudným asymetrickým dojmom. Jedna z veží má drobné vežičky a druhá modrý kužeľ. V ligotavej klenotnici katedrály si môžete pozrieť ukážky sakrálneho umenia. Skvostom je najmä slonovinová socha Panny Márie z 13. storočia, ktorej telo sa otvára do triptychu miniatúrnych výjavov opisujúcich jej život.
V čase najväčšieho rozmachu, keď Évora bola oporným bodom dynastie Avis, vyrástlo tu veľa atraktívnych budov a palácov.
Na námestí, z ktorého okraja je pekná vyhliadka na nižšie položené časti mesta, stojí Kostol sv. Jána Evanjelistu, ktorého interiér skrýva jednu z najkrajších obkladačiek v Portugalsku - azulejos vyobrazujúcich osudy sv. Vavrinca.
Do Kostola sv. Františka zasa priťahuje turistov najmä Capela dos Óssos (kostnica), postavená v 17. storočí na podnet františkánov. Do jej múrov a pilierov je zabudovaných ako symbol pominuteľnosti pozemského života okolo 5000 lebiek a iných kostí mníchov. Dve mŕtvoly, jedna detská, sa hompáľajú na reťazi a pri vchode čítame sarkastický nápis: My, kosti, tu čakáme na vaše.
Évora je aj významným univerzitným mestom. Univerzitu Sv. Ducha založil v 16. storočí kardinál Henriques, ktorý sa stal neskôr kráľom. Univerzitné budovy sú renesančné, okolo nádvoria vedú arkády a galérie. Výzdoba posluchární zobrazuje námety týkajúce sa štúdia napríklad aj Platóna prednášajúceho svojim poslucháčom.
Manuelské, renesančné a hybridné lusomaurské paláce, kláštory a kostoly robia z Évory doslova múzeum portugalskej architektúry a prispievajú tak k neobyčajne skvelej atmosfére starého mesta. Aj preto sa Évora ocitla na zozname chránených pamiatkových rezervácií svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
FOTO - MARTIN KULIFAJ
Autor: Rudolf Demovič