Courchevel - horskú architektúru nič nekazí

milióny turistov.

Courchevel je jedna z častí Trois valées. „Dnes je to najdrahšia lyžiarska oblasť vo Francúzsku," hovorí taxikár, ktorý nás vezie z letiska v Lyone do asi tri hodiny vzdialenej dediny v Alpách. Len cesta z letiska stojí takmer 400 eur. A to mnohí rekreanti prichádzajú do Courchevel malými športovými lietadlami - letisko je priamo na zjazdovke - alebo ich tam dovezie vrtuľník z väčšieho letiska v Chambéry.

„Courchevel je lyžiarskym strediskom už viac ako šesťdesiat rokov, ale ceny v ňom vyhnali do výšav turisti z Ruska," pokračuje sprievodca. „Všetko sa za posledné roky úplne zrekonštruovalo. Už tu nenájdete hotel pod tri hviezdičky. A najluxusnejšie sú zariadené staré chaty (na snímke), ktoré zvonku vyzerajú ako pôvodné," hovorí Jean-Paul, ktorý zimné slasti regiónu, kam sa presťahoval pred pätnástimi rokmi, ešte nikdy nevyskúšal. V zime štyri mesiace drie za volantom, aby si potom v lete mohol užívať na paraglajde v tunajších krásnych kopcoch.

Nie sú hviezdičky ako hviezdičky

Tri hviezdičky vo Francúzsku však nie sú rovnaké ako napríklad v Tunisku. Francúzi až teraz chcú upraviť zákon a zaviesť aj päť hviezdičiek, ako je to inde vo svete. Preto zatiaľ v Courchevel aj hotely, o ktorých sa hovorí, že v nich noc stojí tritisíc eur, majú len štyri hviezdičky, s prívlastkom luxe.

Tri hviezdičky môžu vyzerať aj takto: v hoteli na svahu vo výške 1850 metrov za 450 eur na noc. Izba s veľkou terasou, kúpeľňou, televízorom, bazénom, saunou a masážou na prízemí, štýlovou reštauráciou s výhľadom na lyžujúcich a nástupom rovno na kopec či na sedačku. V Courchevel sú dokonca dve reštaurácie ocenené dvoma inými - michelinovskými - hviezdičkami, čo znamená, že musíte byť skutočný gurmán, aby ste ich chute dokázali oceniť.

Ako nám však tvrdili zamestnankyne tunajšej turistickej agentúry, aj v Courchevel sa dajú nájsť chaty, kde sa ubytuje desať ľudí na týždeň za tisíc eur. Určite to síce nie je na najvyššom bode kopca, ale odvšadiaľ tam vedú kabínky a sedačky.

Horskú architektúru nič nekazí

Pri príchode nás vítalo príjemné slnko a nádherný výhľad. Taxikár pri pohľade na otvorenú panorámu poznamenal, že „tí boháči majú naozaj dobrý vkus, vedia, kde sa usadiť". A keď vystupujete hore dolinou, vidíte, že dobrý vkus nechcú pokaziť ani tí, ktorým patria chaty a hotely. Žiadne kiksy, ako môžeme vidieť pri niektorých investoroch u nás, všetko jednotnej, prísne horskej tvorivosti. Akurát tak koníky, ktoré vozia turistov v kočoch, sa líšia farbou.

Prvý deň sme sa snažili nájsť niečo jednoduché na zjedenie. V srdci Courchevelu sa nám napokon podarí nájsť bagetu za 6,50 eura a pizzu za dvadsať. Je jasné, že do Francúzska sa nechodí na hamburgery. Naopak, aj vo výške 2708 metrov, kam vás vyvezie lanovka, si môžete dať napríklad ustrice, lososa či čerstvý šalát.
600 kilometrov zjazdoviek

Courchevel je naozaj raj pre lyžiarov. Možno skôr pre tých menej náročných, napríklad zjazdovky označené ako zelené sme ešte ani nevideli, a tu ich je pätnásť a modrých tridsať.

Aj červené, ktorých je 35, sú aj pre menej zdatných lyžiarov. Ale ak ste si doteraz nevedeli predstaviť, že celý týždeň lyžujete a nejdete dvakrát po tej istej zjazdovke, tak tu to zažijete. A netreba sa stále obzerať, či vás niekto nenaberie zozadu. Obrovské priestory, len pre vás. A navyše, žiadne hádky medzi Courchevel, Meribel, La Tania, Les Ménuires či Val Thorens, komu územie patrí, ako medzi Štrbou a Vysokými Tatrami. Kúpite si jeden skipas a všetci sú šťastní, že využijete ich 600 kilometrov zjazdoviek na 1851 hektároch územia. Spolu robia všetko pre to, aby turisti prichádzali.

Lyžuje sa napriek kríze

A ako povedal na tlačovke obrovského veľtrhu turistického ruchu špecializovaného na lyžovanie Grand Ski v neďalekom Chambéry štátny tajomník pre turizmus Hervé Novelli, ukázalo sa, že turistické aktivity zatiaľ odolávajú ekonomickej kríze.

Keď robili prieskum medzi hoteliermi v novembri, až štyridsať percent z nich očakávalo prudký pokles návštevnosti. A v decembri realita ukázala len u šestnástich percent čiastočný pokles, a dokonca v prvý januárový týždeň boli hotely vo francúzskych lyžiarskych strediskách naplnené na sto percent. „Nedá sa povedať, že je to totálna výhra, lebo dva vianočno-novoročné týždne tvoria len dvadsať percent zo zimného príjmu, ale aj na jarné prázdniny vyzerajú byť čísla veľmi optimistické," povedal Hervé Novelli.
Slovenčinu nepočuť

Popri Francúzoch je najpočetnejšia klientela na svahoch francúzskych Álp z Anglicka, Ruska a zo Španielska.
„Angličania sú konzervatívni turisti," mudruje taxikár z vlastnej skúsenosti. „Zimné pobyty si objednávajú rok dopredu. Možno aj preto ich počet napriek kríze a prepadu libry ešte neklesol." Naopak z Ruska vraj prichádzajú stále noví a noví. „Už k nám nechodia len tí najbohatší," vysvetľuje Nathalie zo strediska turizmu v Courchevel. „Čím ďalej tu máme viac strednej triedy. Dobré meno sa medzi ľuďmi šíri." A tak hoci nám sa z Tatier strácajú, Rusi lyžovať neprestávajú. Poznať to podľa množstva kožušín a ruských nápisov na svahu a obľuby ruských touroperátorov na veľtrhu Grand Ski.

Chodia do Courchevel aj Slováci? pýtame sa Nathalie. „Nemám presné čísla, ale mali sme tu už 46 národností ," odpovedá diplomaticky. Aj na veľtrhu máme len jediného zástupcu. Nečudo, veď rakúske aj talianske zjazdovky sú bližšie. Hoci Slovincov, Srbov a Chorvátov, ktorí by mohli povedať to isté, je na francúzskych svahoch podstatne viac.