Spojené arabské emiráty vďačia za svoje bohatstvo rope. Vďaka nej sa krajina v posledných rokoch sústredila aj na rozvoj turistiky. Na miestach bývalej púšte každý rok vyrastajú moderné, komfortné hotelové komplexy s kompletným vybavením a perfektnou infraštruktúrou.
Dubaj je spomedzi siedmich Spojených arabských emirátov čo do počtu obyvateľstva druhý najväčší a vo svete sa stal synonymom bohatstva. Žije v ňom vyše milióna obyvateľov a väčšina hrubého domáceho produktu krajiny nepochádza z príjmov z ropy, ale z turistického ruchu. "Domorodých obyvateľov je však asi len štvrtina," povedala nám pri prechádzke mestom sprievodkyňa Vlasta Martinková. Zvyšok tvoria prisťahovalci najmä z Indie, Pakistanu, Kambodže, Filipín. Živia sa ako sluhovia, taxikári, pracujú v hoteloch, predávajú v tržniciach. A keďže Dubaj je v súčasnosti jedným obrovským staveniskom, nesmú chýbať ani na stavbách.
V obkľúčení žeriavov
V Dubaji sa skutočne stavia na každom kroku. Vysoké žeriavy patria ku koloritu mesta. Košická módna návrhárka Jitka Mikulová, ktorá chodí do Dubaja pravidelne už šiesty rok, hovorí: "Toľko žeriavov a stavenísk pohromade som nikde inde nevidela. Bola som sa pozrieť na pláž, kde som sa kúpala pred šiestimi rokmi. Pamätám si, že vtedy tu stál len hotel pri pláži, no teraz som videla aj niekoľko nových mrakodrapov."
Rozdiel je aj za tých pár rokov podľa nej obrovský. Dnes v Dubaji nájdete len niekoľko hotelov pri mori, kde nepočuť hluk stavenísk. Mesto rastie veľmi rýchlo. Pre toho, kto doň zavíta častejšie, jeho podoba je zakaždým iná.
Hrdosť domácich
Na futuristické stavby Dubaja sú domáci nesmierne hrdí. Nemôže sa vám stať, že by vás nemal kto navigovať ako sa dostanete k najznámejšiemu hotelu Burj Al Arab v tvare plachetnice, k veži Burj Dubaj, ktorá, hoci ju ešte nedokončili, je najvyššou budovou sveta, alebo k hotelu Jumeirah Beach v tvare morskej vlny. Dubajčania oceňujú, ako sa chce ich mesto odlíšiť od iných metropol. O divoch mesta dokáže zasvätene hovoriť nielen taxikár, ale aj čašník v reštaurácii, pikolík v hoteli, predavač na trhovisku. Pritom všetci sem prišli za prácou.
Vyprázdnené chodníky
V Dubaji si musíte čo najrýchlejšie zvyknúť na dve veci. Že sa takmer nikde nedostanete pešo a že vás obklopí všadeprítomná klimatizácia. Tá vás bude sprevádzať na každom kroku a niekde chladí viac, ako môže byť príjemné. Po osemprúdovke sa vo dne-
v noci rútia veľké limuzíny a terénne vozidlá. Nečudo. Liter benzínu stojí jeden dirham, čo je našich asi päť korún. Zato chodníky sú ľudoprázdne a ak po nich občas niekto kráča, sú to obvykle najhoršie platení stavební robotníci z Indie. Domáci sa preto na výstavbu nesťažujú, ako trebárs u nás mamičky s kočíkmi, keď je chodník zahataný mechanizmami.
Nielen Dubaj
Boom novej výstavby neobchádza ani najsevernejší emirát Ras Al Khaiman, od Dubaja vzdialený približne osemdesiat kilometrov. Rezort hotela Hilton Ras Al Khaimah Beach v Dubaji, ktorý je postavený v štýle arabskej dedinky, sa už onedlho roztiahne po oboch stranách. Súčasná osemstometrová pláž už na konci tohto roka prekročí kilometer. Augustoví dovolenkári sú tak chvíľami vystavení hluku zo staveniska. Ako kompenzáciu im vedenie hotela ponúklo ubytovanie vyššieho štandardu ako si zaplatili.
Kým na jednej strane sa už budúci nový hotel týči do výšky, na druhej ešte len pripravujú stavenisko. Nákladiaky spevňujú brehy, začína sa rysovať budúca pláž. Jemnučký biely piesok na nové pláže čerpá každý deň z hĺbky oceána loď.
Na stavbe nových častí robotníci z Filipín, Bangladéša, Pakistanu či Sýrie pracujú nepretržite aj za augustových horúčav, keď sa ortuť teplomera vyšplhá na takmer päťdesiat stupňov Celzia, ako to bolo aj tohto leta.
V Ras Al Khaiman žije asi 40-tisíc obyvateľov a už šesťdesiat rokov im vládne šejk Sakr bin Mohamed Al Qassimi. Ten dbá na to, aby peniaze zarábalo aj morské pobrežie. Pár kilometrov od hlavného mesta Ras al Khaiman, na brehu Perzského zálivu, preto rastú ako huby po daždi nové hotely pre dovolenkárov.
